Úbohé šičky alebo Keď sa štát iba prizeral

Už na druhý deň sa však udialo čosi, čo nám všetkým pokazilo náladu a zbavilo nás naivných predstáv o tom, že žijeme v normálnych pomeroch a že štát nedovolí, aby nám niekto ubližoval. Na vlastné oči sme videli, ako 180 šičiek z Vranova nad Topľou prišlo v pondelok ráno po celozávodnej dovolenke do práce a ako ostali bezradne postávať pred zamknutou bránou. Za nejaký čas sa dozvedeli, že ich zamestnávateľ, akýsi taliansky gauner, všetkých prepustil. Počas ich neprítomnosti stačil ponakladať všetku potrebnú techniku na nákladne auta a odviesť ju do Rumunska. Plánuje v tomto odbore znova podnikať v inej krajine. Zanechal po sebe desiatky úbohých ľudí, ktorým už teraz dlhuje na mzdy za celé tri mesiace.

Netreba sa vari rozpisovať o tom, v akej biede sa títo ľudia ocitli, koľkým z nich hrozí exekútor, pretože celý život prežili na minimálnej mzde a nemajú teraz na zaplatenie ani tých najzákladnejších potrieb nevyhnutných pre život, pretože už tri mesiace nedostali ani cent. Na to nás všetkých média upozorňovali. Na ich biede sa teda podpísal aj štát so všetkými svojimi zákonmi a inštitúciami, ktoré mali dávno konať. Veď už pred dvomi týždňami Pravda písala o tom, že majiteľ posiela zamestnancov na celozávodnú dovolenú bez vyplatenia mzdy za dva mesiace, už predtým sa písalo, že plánuje sa premiestniť do Rumunska. Ako to, že nikto nezasiahol, keď vyvážal svoje výrobné prostriedky za hranice a na Slovensku dlhoval peniaze? Robil to pred očami celého Slovenska, pred očami polície, prokurátorov, politikov, poslancov, samosprávy, primátora... Nikto mu nepovedal - zaplať a potom choď! Bude aj exekútor takýto ohľaduplný voči úbohým šičkám, budú ohľaduplní vodári, elektrikári, plynári... keď ich budú odpájať od zdrojov nevyhnutných pre život? A čo banky, ak majú úvery? Veľa je otázok, na ktoré sa budú až teraz hľadať odpovede.

Na Slovensku je pol milión nezamestnaných a neviem koľko z nich sa ocitlo na úradoch práce z takýchto dôvodov. Vynárajú sa aj také otázky, či by nemal náš premiér alebo minister zahraničia upozorniť svojho kolegu v Rumunsku, že tam prichádza „podnikateľ“, ktorý v našej krajine ožobráčil, okradol ľudí a zanechal po sebe dlhy. Nemali by aj naši europoslanci upozorňovať kompetentných, že po Európe sa pohybujú gauneri, ktorí pod hlavičkou „slobodného podnikania“ beztrestne prekračujú hranice a vyhľadávajú ďalšie obete? Nemali by sa národy dohodnúť na spoločnom odhaľovaní takýchto „podnikateľských aktivít“? Možno je to naivné chcieť čosi také po „ctihodnostiach“, zaoberajúcimi sa dôležitejšími povinnosťami, no je najvyšší čas sa tým zaoberať. Štát by sa nemal tak ľahko zbavovať svojej zodpovednosti za takéto prípady. Veď to bol on, kto vpustil na svoje územie dobrodruhov, ktorí sa napakovali a odišli. Je to aj jeho hriech.

Ešte niečo. Nepočul som ani jedného hudobníka, muzikanta alebo niekoho z inštitútu pre ľudské práva, ktorí tak statočne vystupovali  v prospech výtržníčok z hudobnej skupiny Pussy Riot, aby čo i len slovíčko prehodili v prospech úbohých šičiek z Vranova nad Topľou. Pre nich je žiaľbohu dôležitejšie upozorňovať verejnosť na to, že tieto „chúďatá“, žijúce tritisíc kilometrov od nás, budú môcť iba raz za mesiac telefonovať, ako na to, čo dajú slovenské ženičky do úst svojim deťom. Myslím si, že by nenamietali ani proti tomu, ak by sa splnil sen jedného bohatého statkára, ktorý keď sa končili sezónne práce na poli poznamenal pri pohľade na pracujúcich „bírešov“: - Na zimu by sme ich mali zahrabať do zeme ako myši. Nebude pre nich práca, no živiť ich treba. Na jar by sme ich zasa vykopali...

Ktovie, možno to tak dopadne aj s našimi šičkami. Zakopú sa na úrade práce a potom, keď sa bude pán podnikateľ vracať z Rumunska, alebo iný dobrodruh, ich zasa vykope.