Ladislav Hohoš: N. Roubini varuje pred následkami rusko-ukrajinskej vojny: bude horšie

Slávny ekonóm Nouriel Roubini je známy tým, že jeho prognózy sú vierohodné. Všeobecne panuje názor, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou bude mať obmedzený a dočasný ekonomický a finančný dopad. Veď Rusko reprezentuje približne 3 % globálnej ekonomiky a Ukrajina oveľa menej. Politici a finanční analytici by sa mali vyvarovať uvedeného wishful thinking (zbožné želanie). Od konca minulého roku bolo jasné, že inflácia nebude iba dočasná, že stále mutujúci koronavírus bude naďalej šíriť neistotu na celom svete, pričom latentné geopolitické riziká sa stanú akútnymi.

Prvoradým geopolitickým rizikom bolo umiestnenie ruských vojsk blízko ukrajinských hraníc. Po dvoch mesiacoch zadržujúcej diplomacie a rokovaniach s Kremľom v zlej viere začalo Rusko totálnu inváziu na Ukrajinu. Podľa amerických úradných miest je  to operácia, ktorá má sťať súčasnú vládu.  Podľa názoru Roubiniho ide o najrozsiahlejšiu eskaláciu od druhej svetovej vojny, kedy štyri revizionistické mocnosti (Čína, Rusko, Irán a Severná Kórea) ohrozujú globálnu nadvládu USA a medzinárodného usporiadania zavedeného Západom po druhej svetovej vojne. Dostali sme sa do geopolitickej depresie, ktorá bude mať ohromné ekonomické a finančné dôsledky ďaleko za hranicami Ukrajiny. Ak nová rivalita v podobe studenej vojny medzi USA a Čínou bude eskalovať, narastá pravdepodobnosť horúcej vojny medzi mocnosťami v najbližšom desaťročí.  Taiwan sa postupne stáva ohniskom požiaru, ktorý stavia Západ proti formujúcej koalícii revizionistických mocností.

Stagflačná recesia

Hlavným rizikom súčasnosti je, že trhy a politickí analytici podceňujú tento posun geopolitického režimu. Americké akciové trhy v deň invázie narástli v nádeji, že tento konflikt spomalí odhodlanie Fedu a centrálnych bánk zvyšovať úrokové miery.  Lenže vojna na Ukrajine neznamená iba jeden z mnohých menších  nepodstatných konfliktov. Analytici a investori sa musia vyhnúť chybe, akej sa dopustili na počiatku prvej svetovej vojny, keď naozaj nikto nepredvídal nadchádzajúci globálny konflikt.  Súčasná kríza predstavuje geopolitický kvantový skok s dlhodobými dôsledkami.

V súčasnosti je vysoko pravdepodobná globálna stagflačná recesia. Analytici si kladú otázku, či Fed a centrálne banky dokážu zabezpečiť mäkké pristátie z krízy, nemali by sme sa na to spoliehať. Šok obmedzí rast a zvýši nezvládateľnú infláciu. Ekonomický a finančný úpadok zapríčinený vojnou a následným stagflačným šokom bude rozsiahlejší v Rusku, na Ukrajine a následne v EU v dôsledku značnej závislosti od ruského plynu. Utrpia však aj USA. Vrchol globálnych cien ropy, referenčná hodnota Brentu, silno ovplyvní ceny americkej surovej ropy. Niekoľko málo energetických firiem bude mať vyššie zisky, ale domácnosti a podnikatelia utrpia masívny cenový šok, ktorý ich bude nútiť obmedziť spotrebu. Tým aj inak silná americká ekonomika utrpí silné spomalenie, ktoré vyústi do narastajúcej recesie.  Pripravované sankcie, bez ohľadu na to, akého rozsahu budú, či akokoľvek sú potrebné pre budúce  zadržiavanie, nevyhnutne poškodia nielen Rusko, ale aj USA, Západ a rozvíjajúce sa trhy.

Kontrola škôd je obmedzená

Rozsiahly stagflačný  šok znamená scenár nočnej mory pre centrálne banky, ktoré budú preklínané, ak budú reagovať a rovnako preklínané, ak nebudú reagovať. Zmenené okolnosti nútia USA, aby vyvinuli ešte väčší tlak na dosiahnutie modus vivendi s Iránom (potenciálnym zdrojom ropy) ohľadom obnovenia jadrovej dohody z roku 2015. Lenže Irán má pevné spojenectvá s Čínou a Ruskom, jeho vodcovia vedia, že každá súčasná dohoda môže byť zrušená, ak sa v roku 2025 dostane k moci Donald Trump. Takže dohoda s Iránom je nepravdepodobná. Ešte horšie je, že pri absencii dohody Irán bude pokračovať v rozvíjaní svojho jadrového programu, čím sa zvyšuje riziko útoku na tieto zariadenia zo strany Izraela. To by malo za následok dvojitý negatívny dodávateľský šok v rámci globálnej ekonomiky. Rôzne geopolitické obmedzenia budú značne limitovať schopnosť Západu čeliť stagflačnému šoku, ktorý bol vyvolaný vojnou na Ukrajine.

Staronový problém

Mohutné menové a fiškálne stimulačné politiky, ktoré vlády zaviedli po globálnej finančnej kríze roku 2008 neboli inflačné, pretože pôvodný šok bol na strane dopytu na základe úverovej krízy v období, kedy inflácia bola nízka a zvládnuteľná. V súčasnosti sa nachádzame v zásadne odlišnej situácii. Aktuálne čelíme negatívnemu dodávateľskému šoku vo svete príliš vysokej a narastajúcej inflácie. Roubini pripomína, že arabské štáty zodpovedné za ropný šok v roku 1973 a revolučný Irán v roku 1979 predstavovali ešte menší podiel na globálnom HDP než súčasné Rusko.

Najväčší dopad bude mať Putinova vojna na ropu a zemný plyn, ale dominový efekt zapríčiní značný pokles globálnej dôvery v období, keď pandémia vyvolala obdobie hlbokej neistoty a narastajúcich inflačných tlakov. Vedľajšie dôsledky ukrajinskej krízy a následnej rozsiahlej globálnej geopolitickej depresie budú všetko iné len nie krátkodobé.

©Project Syndicate