Karol Farkašovský: Čakanie na zdravý rozum

Neskutočné... nevídané... neslýchané...

Po vojne ani stopy. Ani naša vláda nám nezutekala, ani slovenskí poslanci nesadli na kone, ale ostali na teplých miestečkách – nenašli odvahu a netrúfli si odhlasovať skrátenie volebného obdobia.

A dokonca sa rýchlo ponáhľajú rušiť všetky pandemické opatrenia – ani o deň dlhšie. Je to až dojemné.

Asi na nich z Kanady zavanul duch slobody, oživený aj slovenskými kamionistami... a to je väčšie strašidlo, ako údajná a neviditeľná vojna na Ukrajine.

Mimochodom, kde sú všetci strategickí mágovia hybridnej vojny a poslaneckí nostradamovia, politickí a mediálni tárajovia, ktorí už vydávali noviny s krvavými titulnými stránkami...

Ukrajina akurát prišla o svojich oligarchov – ušli. Nevieme ani, čo je s 24 poslancami parlamentu, ktorí ufujazdili do sveta.

Rozmýšľajú, či veru dobre urobili...

Už je po všetkom. Ba vlastne po čom, veď sa nič nestalo. Už sa nemusíte bojkať, ani nemusíte utekať...

Pravda, po svojom „hrdinstve“ sa asi hanbia. Doma ich zrejme nečakajú s otvorenou náručou.

Ale po opätovnom geniálnom výroku šéfa estónskej rozviedky o novom termíne útoku vraj v druhej polovici februára (tentoraz opatrne a bez konkrétneho dátumu) hrdinskí bratia ešte predsa len váhajú.

Som zvedavý, či im aj vo Viedni, Berlíne, či Paríži rozsvietili prezidentské paláce na modro žlto... podľa slovenského vzoru.

Silne pochybujem. Ale možno sa im aj mnohým našim politikom v hlavách konečne rozsvieti – zdravý rozum.

(Status na FB 17. februára 2022, titulok Slovo)