Ako Sulík "zviditeľnil" Slovensko v nemeckej televízii

Prečo by mal niekoho pustil k slovu?

Sulík rapotal svoje, nenechal prehovoriť oponentov, ani moderátorku, nadával na márnotratných „socanov“ (vzápätí, zrejme si uvedomiac, že „socani“ nevládnu prakticky v žiadnom štáte EÚ, svoje nadávky namieril na márnotratnú „západnú Európu“), nadával na Grékov, adresoval výsmešné poznámky neveriacky sa prizerajúcemu Schulzovi, uchechtával sa na vlastných vtipoch...

Po Sulíkových dlhých vstupoch dostal na pol minúty slovo Schulz. V nej odprezentoval jednu jasnú a zrozumiteľnú rozvinutú vetu, ktorú skúsim prerozprávať: Slováci nastavili jednu z najnižších daní v Európe, čím odplašili kapitál z Nemecka (však, Nemec, plať za svoj blahobyt!) a zároveň načahovali ruky po eurofondoch, ktoré financuje z väčšej časti opäť Nemecko (však, Nemec, plať za svoj blahobyt!). Po rokoch tejto jednostrannej solidarity v prospech Slovenska je konečne potrebné, aby aj Slováci prispeli a boli solidárni s inými, ktorí sa ocitli v núdzi – ale kdeže! Odrazu príde Herr Sulík a povie: nie, toto nie je solidarita, ako si ju my predstavujeme, zabudnite, my tučným Grékom nič nedáme. Logicky, predseda EP takýto postoj označil tento postoj ako „schäbig“, a teda ako hanebný.

Sulík a SaS, najväčší na svete?

Aby Schulz dal veci na pravú mieru, upozornil, že jeho argument neplatí na Slovensko ako také, ale len na Sulíkovu stranu, ktorá – a to chcel zmierlivo zdôrazniť –  reprezentuje len malý výsek slovenského obyvateľstva a inak sú Slováci solidárni... V tejto chvíli začala byť relácia mimoriadne trápnou pre každého Slováka, ktorý sledoval Sulíkov výkon (a nie je na jeho výplatnej páske). Sulík totiž pochopil Schulzovu zmierlivú poznámku voči Slovensku ako osobný útok na seba a vytkol mu, prečo je (Schulz) osobný (???). Skočil mu do reči: moja strana reprezentuje 300 000 voličov, koho reprezentujete vy? Na Schulzovi bolo vidieť, že sa ešte vo svojej politickej kariére s takouto primitívnou reakciou nestretol. Chvíľku ostal vyjavený a potom sa snažil prehlušiť Sulíka slovami, že reprezentuje 736 poslancov Európskeho parlamentu. Sulík napriek mletiu svojho na adresu Schulza predsa len zachytil Schulzov argument a začal sa mu vysmievať, že reprezentuje len niekoľkých europoslancov, kým on – tristotisíc Slovákov...

Najskôr formálna stránka: Sulíkovo neustále skákanie do reči oponentom v diskusii bolo nesmierne trápne a bolo vidieť na prítomných hosťoch, ako sa za jeho spôsoby hanbia a v duchu si hovoria, čo to Slovensko musí byť za štát, keď na čele parlamentu stál takýto neokrôchaný zjav. Ale o nič lepšie to pre Sulíka nevyznieva z obsahovej stránky: ako sa môže oháňať tristotisíc Slovákmi (navyše celkom od veci, keďže Schulz sa ho nesnažil svojou poznámkou uraziť, ale skôr napraviť dojem zo Slovenska ako celku) a vysmievať sa týmto číslom Schulzovi, ktorého materská strana SPD zastupuje desiatky miliónov Nemcov a v priamych voľbách do EP len Schulz sám získal podporu miliónov voličov? Porovnanie počtu (svojich) voličov s počtom (európskych) poslancov – to Sulík naozaj považuje takýto argument za zmysluplný? To je korektná komparácia? To akože mu mal Schulz vykričať, že Sulík reprezentoval len 150 poslancov? A teraz len sám seba?

Na čom nezáleží a na čom áno

Najhoršie na tom celom je, že účastníci diskusie nedochádzajú so Slovákmi do kontaktu každý deň a po tom, čo zažili Sulíka, celkom isto – a nemožno im to zazlievať – nadobudli za niekoľko minút silné negatívne predsudky o Slovákoch. Sulík Slovákov predstavil ako neokrôchaných špekulantov, ktorí chcú len brať (ako také „vyžírky“), ale keď treba dávať, tak ani za svet. Namiesto kultivovanej diskusie, o ktorú sa pokúšal každý hosť v relácii, Sulík predvádzal „krčmu tretej cenovej“, navyše s takými argumentmi a osobnými útokmi, že sa Schulzovi možno jedine čudovať, že sa nezodvihol a neopustil televízne štúdio.

Nezáleží na tom, že Sulík má asi iný názor ako Schulz. Nezáleží na tom, že Nemci, Holanďania, Švédi či iní čistí platcovia do EÚ, ktorí roky platia (nielen) Slovákom prakticky všetky rozvojové projekty a na oplátku od nás nedostávajú nič, sa asi na veci nepozerajú celkom tak isto ako Sulík. Dokonca nezáleží na tom, či so Sulíkom súhlasíme alebo nie. Nezáleží na tom, akého sme politického presvedčenia. Záleží predovšetkým na tom, ako Sulík v nemeckej televízii odprezentoval seba a Slovensko. Nikto mu neberie jeho názor. Ale spôsob, akým ho presadzoval, je – aby sme použili Schulzov slovník – hanebný. Verme, že si diváci v Nemecku, čo videli túto reláciu, nepovedia, že Slovensko je národ „sulíkov“. Ostáva len dúfať, že aj inde sú zvyknutí na všelijakých le penov, haiderov, pravých fínov či iných pravicových populistov, a preto nebudú preceňovať Sulíkov extrémne (extrémisticky?) hlúpy výkon vo vzťahu k hodnoteniu bežných Slovákov...

Foto: ZDF