Európsky sen sa mení na nočnú moru (2)
Európska únia je dnes dvojnásobne väčšia ako v čase svojho vzniku (ako Európske spoločenstvá). Nové členské štáty museli (a musia) spĺňať náročné kritériá. Bohužiaľ, čoraz väčšiu váhu v nich majú hospodárske, vychádzajúce z neoliberálnej ideológie „slobodného trhu“, ktorá sa stala určujúcou pre spoločnú ekonomickú politiku Únie. Pritom najmä v tzv. starých členských krajinách politici už dlho lamentujú nad tým, že Únia sa akoby odtrhla od radových občanov, čoraz menej ľudí prejavuje kladný vzťah k EÚ, čoraz menej voličov sa zúčastňuje na voľbách do Európskeho parlamentu. Samotné bruselské inštitúcie vynakladajú obrovské prostriedky na „euromarketing“, robia rôzne kampane, ale posilňovanie európskej identity u občanov čl. krajín to neprináša.
Niet sa čo čudovať, keďže pravicoví politici po (takmer) celej Európe premieňajú Úniu na obrovské neoliberálne laboratórium a likvidujú to, čo nás od zvyšku sveta výrazne odlišovalo (a desaťročia prispievalo k rastu nielen ekonomiky, ale aj blahobytu, rozvoju vzdelania, vedy, kultúry, športu). Z EÚ sa stala predovšetkým ekonomická únia, čoraz menej únia iných ako ekonomických hodnôt, kategórií. Rezignácia európskych politikov na posilňovanie sociálnych, kultúrnych, demokratických hodnôt sa prejavuje aj v ich zahraničnej politike.
Náklady na vojnu a verejné dlhy
Nikdy doteraz sa (kľúčové) európske štáty nepodieľali na útočných vojnách v takom rozsahu, ako za posledných 10 rokov. Mier - jeho šírenie a ochrana aj mimo starého kontinentu - patril od samého počiatku k základným hodnotám európskej integrácie a bol prvým a najdôležitejším impulzom k nej. Nečudo, veď to boli práve katastrofálne skúsenosti s dvoma svetovými vojnami, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili najnovšie európske dejiny a práve Európania na vlastnej koži pocítili najviac – navyše krátko po sebe - akú hrôzu vojnové konflikty znamenajú.
Keď som ako druhák na gymnáziu povedal, že bojovať za mier, to je ako súložiť za panenstvo, musel som sa spovedať až v riaditeľni. Ale väčšine ľudí sa to aj tak páčilo ako trefné odhalenie nezmyselného predstierania neúprimného pacifizmu komunistických režimov. Nie je žiadny dôvod, aby to neplatilo aj vo vzťahu k iným režimom. Účasť rozhodujúcich európskych krajín na vojnách v Iraku a v Líbyi v pozícii agresorov je nielen nezmazateľnou krvavou škvrnou na ich politických vodcoch. Je tiež popretím kľúčových hodnôt, na ktorých vznikla Európska únia. Vývoj v Afganistane (to je však iný prípad, ako arabské štáty), Iraku a najnovšie aj v Líbyi ukazuje, že použitím hrubej vojenskej sily sme nedokázali rozšíriť mier, ale ani ľudské a občianske práva v našom ponímaní do žiadnej z napadnutých krajín. Následky vojny v Iraku dokazujú, že v Európskej únii je vrcholná politika pod tlakom síl, ktorým nejde o budovanie demokracie rešpektujúcej deklarované ľudské a občianske práva, ale o ovládnutie čo najväčších zásob fosílnych palív, o rozšírenie svojej ekonomickej moci.
Iba lacné ovládnutie dôležitých energetických zdrojov totiž umožňuje neoliberálnemu kapitalizmu zakryť svoju terajšiu hlbokú krízu. Môže byť impulzom pre rast na komoditných trhoch, môže posilniť hodnotu akcií energetických gigantov, môže vytvoriť nové „investičné príležitosti“ pre rôzne fondy. Je typické, že v čase, keď sa pre európskych politikov stalo znižovanie verejných dlhov všemocným zaklínadlom, ktoré má ospravedlniť škrtanie „verených výdavkov“, viedli niektoré európske krajiny brutálnu vojnu proti Líbyi. Vojnu, ktorá nebola zadarmo, nestála málo a neplatili ju súkromné firmy, ani jednotlivci zo svojich zdanených príjmov. Koľko užitočných pracovných miest by mohol verejný sektor vytvoriť za peniaze, ktoré sa vynaložili na vojnu proti Líbyi? O koľko bolo možné týmito peniazmi znížiť verejné dlhy štátov, ktoré sa na vojne zúčastnili?
Záchrana neoliberálneho kapitalizmu
Bohužiaľ, neexistuje najmenší dôvod domnievať sa, že by vývoj na severe Afriky mohol ísť iným smerom, než vývoj v Iraku. Ak už také mainstreemové médium ako TV Markíza vyratúva sociálne výhody, ktoré Líbyjčanom poskytoval Kaddáfiho režim a vzápätí konštatuje, že o ne ľudia určite prídu, kritika postupu (európskych) mocností v tejto krajine nie je len výkrikom ľavicových extrémistov. Bezplatné štúdium na ktorejkoľvek univerzite v zahraničí, príspevky na kúpu auta, lacné či úplne bezplatné potraviny a energie, ako aj bývanie a ďalšie sociálne výhody, ktoré doteraz Líbyjčania mohli využívať – to všetko si vyžadovalo nemalé financie. Ak to všetko teraz zanikne – o čom nikto, okrem nadšených revolucionárov v uliciach líbyjských miest – nepochybuje, bude to v súlade s hodnotami, ku ktorým sa hlási Európska únia?
A kam tie obrovské finančné zdroje, ktoré si takáto sociálna politika vyžadovala, odteraz potečú? Sú to vyprahnuté burzy, krachujúce investičné banky a rôzne podivuhodné fondy, ktoré zúfalo bažia po nových peniazoch, aby s nimi opäť mohli špekulovať v megakasíne neoliberálneho kapitalizmu. Nech to ešte stále znie ako neuveriteľná konšpirácia, „trhy“ nás môžu zaslepiť ďalšími krátkodobým rastom - ktorý bude vyzerať ako koniec krízy – iba tak, že odniekiaľ získajú nové financie. Ak časť ziskov z predaja fosílnych palív v Líbyi už nebudú dostávať v podobe dotácií tamojší obyvatelia, môžu si ich rozdeliť ťažobné a energetické koncerny, ich akcionári, investičné banky a fondy a skutočne tak môžu na istý čas oživiť upadajúce burzy.
„Nedostatok demokratických procedúr“ je slovné spojenie, ktoré už niekoľko rokov počuť na európskej úrovni veľmi často. Rozsiahle občianske protesty, plné ulice (nielen) európskych metropol, stanové tábory štrajkujúcich študentov a vôbec mladých ľudí, ale i plazivo rastúca popularita extrémistov na starom kontinente dokazujú, že nedôvera Európanov v našu Úniu nie je vymysleným problémom. Hospodárske zjednocovanie Európy dostáva vážne trhliny. O to dôležitejšie pre budúcnosť EÚ je, aby ľudia videli aj iné dôvody, pre ktoré Únia má existovať. Aká je však v tejto situácii nádej, že po skončení vojny pomôže Brusel Tripolisu vybudovať skutočne demokratický, slobodný, solidárny štát?
Nočná mora je nepríjemná, zlá a ubíjajúca, ale má jednu výhodu. Je to len sen. Stačí sa prebudiť, stačí precitnúť, stačí začať vnímať realitu a pochopiť ju a všetko môže byť inak. Európska únia je dobrý a nádejný projekt, ktorý vznikol zo správnych a ušľachtilých pohnútok. Je aj v našom záujme, aby jej budúcnosť nebola čierna.
Autor je člen Výboru NR SR pre európske záležitosti (Smer-SD)
Reagujte na článok
Komentáre
respektíve či už nedozrela doba na to, aby bolo možné uplatniť prechod na prvky ekonomickej demokracie v prípade krachu - reálneho bankrotu gréckej ekonomiky,
odpovedala pravdivo, až ma to zamrazilo:
Nie doslovne, ale citujem približne: "Potom tam ( do Grécka! napochodujú cudzie armády". Takže nič také sa stať nemôže...
A po schválení referenda o tom, či prijať alebo odmietnuť pomoc podľa diktátu toho "trojlístka" ECB-MMF-EBRD ak sa rozhoreli vášne v masmédiách i medzi politikmi a znova sa propaguje !grécka ložô bez objektívneho vysvetlenia ťaživej situácie krajiny,
potom, čo dal premiér gréckej vlády vymeniť veliteľský zbor v armáde, to už nevyzerá na nič horšie, ako na to, že do Grécka "napochodujú spriatelené armády NATO" podobne ako kedysi napochodovali spriatelené armády Varšavskej zmluvy, tentoraz budú zachraňovať kapitalizmus a svoje finančné fondy i záväzky Grécka.
Neprajem si, aby sa to stalo, ale ak sa to stane, to bude klinec do rakvy európskej integrácie a kapitalizmu vôbec.
A pritom sa i tak nič nevyrieši, pretože problém gréckej ekonomiky je chronický a Braňo, správne ste uviedli, liečia sa sypmtómy a nie príčina.
Oveľa väčší problém sú nielen ďalšie problematické krajiny, ale vôbec zostavovanie fiškálnych plánov krajín, ktoré už teraz nevlastnia väčšinu svojich ekonomických zdrojov a dokážu iba tlačiť peniaze. Ak budú škrtiť rozpočty, vybuchne im to pod rukami tak ako v Grécku. A najhoršie je to, že im hrozbu bankrotov vykričia práve tí, čo už niekoľko rokov v rámci direktív neoliberálnej ideológie túto politiku zaviedli do praxe...
V 2010 bol dlh Grecka vyplateny z pomoci, bolo to 25 mld. istiny a 80 mld. CDS. A zrazu o rok neskor ma Grecko dalsi dlh, tento raz 330 mld. a to CDS. Ako sa im to podarilo? CDS su platby poistenia, naco ich grecke banky predavali?
Papandreu nas vodi za nos a robi vsetko preto, aby bud euro padlo, alebo aby rozduchaval tuto situaciu do maxima, pretoze to niekomu vyhovuje. Grecki bohaci, lodiari a pod. su namoceni vo vsetkych pozickach, cize pre nich je cim horsie tym lepsie. A Papandreu je ich panacik.
Kazdopadne, je vidiet, ze veci sa posuvaju. Skladame sa skladame, sme ako dojne kravy. Situacia pokrocila, takze uz je utok tak vazny, ze asi treba branit euro. Ale co za to dostaneme?
....
Zo zoznamu 80-tich investorov, ktori investovali do dlhopisov irskych bank vyplyva niekolko zaujimavosti:
- Celkove aktiva investorov su minimalne 20,8 bilionov (sk cislovka) euro. V zozname su aj svajciarske fondy, ktorych udaje nie su dostupne, takze toto cislo bude podhodnotene.
- Celkovo tito investori investovali v Irsku 4 miliardy euro, cize jednu pet tisicinu.
- Celkovy HDP Irska v roku 2008 (pred krizou) bol 0,207 bilionov euro, cize jedna stotina aktiv fondov.
- nakoniec EU zlomila irsku vladu, aby si pozicala a irski obyvatelia vlozia do bank celkom 50% rocneho HDP, cize 0,1 bilionov euro.
Cize fondy, ktore slobodne a s vidinou zisku investuju jednu pet tisicinu svojich aktiv do krajiny, ktora za rok vytvori ledva jednu stotinu ich majetku, donutia chudobne obyvatelstvo tejto krajiny, aby pripadne straty zacvakalo zo svojho, len aby sa im ani cent nestratil, a pozicali si od inych, casto rovnako chudobnych obyvatelov v EU. Dlznikov (banky) necham na pokoji, ale od chudoby vezmem polovicu ich rocneho snazenia... ten neoliberalny kapitalizmus je skvela vec, ibaze pre koho?
Aby niekoho neprepadla lutost nad drobnymi usporami buducich slovenskych dochodcov, ktori ich odovzdali financnym spolocnostiam a stratili v Irsku, tak medzi 80-timi fondami je 77 sukromnych fondov vo vlastnictve bank, ktore vykonavaju sluzby pre off-shore investorov, nerezidentov a bohatych klientov. Jeden priklad za vsetky. Jednou z takychto privatnych bank je napr. EFG Bank of Luxembourg. EFG patri do European Financial Group, co je tretia najvecsia privatna bankova skupina vo Svajciarsku. Spravuje aktiva vo vyske 7,5 bilionov euro. 40% vlastnikom je pan Spiro Latsis. A teraz pozor, je to syn greckeho (ano, toho Grecka, ktoreho chudobne obyvatelstvo cvaka tiez) lodiarskeho magnata... Tento vlastni aj 30% spolocnosti Hellenic Petroleum a iba jeho osobny majetok sa odhaduje na 9 miliard dolarov.
Iba 3 fondy su velke penzijne (nemecke) a 4 su cirkevne a druzstevne fondy.
Aby sme vedeli, odkial fuka euro solidarny vietor, tak: - 15 fondov je nemeckych (v Nemecku sidliacich) s celkovymi aktivami 5,3 bilionov euro
- Francuzsko / 10 fondov / 4 biliony
- Britania / 9 fondov / 3 biliony
- Svajciarsko 6 fondov / 8,5 biliona
- US 3 fondy / 1 bilion
Zostatok fondov patri Spanielsku, Belgicku, Portugalsku, Holandsku, Finsku, Norsku, Svedsku, Polsku, Taliansku a Juznej Afrike, etc.
Z uvedeneho vyplyva jeden dosledok. Ak lavicovy a socialny Smer sa tak vehementne zasadzuje za euro - solidaritu, je to solidarita s chudobnymi euro-obcanmi, alebo solidarita s euro-ziskami mamutich financnych spekulantov ? To naozaj Fico chcel, aby sme sa skladali spekulujucim spolocnostiam na prirodzene trhove straty, ktorych majetok je 630 krat vecsi nez co vytvorime my vsetcia na Slovensku za rok? Co myslite, pet tisicinova mozna strata investorov je fakt taka pecka medzi oci, ze to uz nikdy nerozdychaju a prepadnu sa do socialnej siete? Ale oni radsej do siete poslu irov, ktori vynalozia polovicu svojho rocneho snazenia (pricom snad tie nehnutelnosti stale stoja, takze si ich banky mozu vziat, ked si ich zaplatili, ibaze asi nechcu). Nehovoriac o tom, ze sucasne aktiva fondov mozu kludne figurovat aj v pozickach irom za ktore sa plati urok. Cize potencialna strata sa vrati v nasobkoch. Dlhopisy sa vyplatia, za pozicky pridu uroky a euro nezoslabne, ako by sa ziadalo pri takom "skvelom" investovani.
Alebo druhý citát:"no dobre a co s tym mame vsetci volit a podporovat Kapurkovu? su aj ine hladiska, fakt je ten ze sme tam kde sme a musime hrat s tymi kartami ktore mame... anton b.
**************************************** Aby bolo apriori jasné, tak sa explicitne vyjadrím ešte raz, prečo v žiadnom prípade nepôjdem voliť SMER!!! Ak by Smer vyhral voľby aj mojou zásluhou (ako v r. 2006), tak sa do okresných úradov vráti smerácky korupčný "kretenland", ktorí si pokúpi posty na celé volebné obdobie od predsedov smeráckych okresných štruktúr! Inými slovami Smer nemá na regionálnej úrovni fungujúce štruktúry! Fungujú (sporadický sa schádzajú) len predsedníctva, ktoré vytvárajú ilúziu politickej práce pre pravdepodobne nič netušiace politbyro na Súmračnej! Ak by Smer zostavoval vládu, tak nastane boj o "investitúru" (dosadzovanie, inštalovanie do úradov)a s ním spojená korupcia. Pre neznalých regionálnych pomerov, to trochu ozrejmím! Stane to, že sa budú predávať miesta prednostov, predsedov rád a riaditeľov úradov v štátnej správe za nemalé peniaze! Potom títo politickí nominanti, ktorí si miesta pokúpili, tak budú chcieť "svoje" investície do teplých flekov, čo najskôr späť! Čo sa stane? Korupční riadiaci pracovníci budú vyhadzovať radových členov Smeru a ich rodinných príslušníkov z úradníckych miest a dosadzovať tam svojích! Tzn. tých, ktorí budú ochotní za radové úradnícke fleky zaplatiť! Samozrejme nebudú úplatky za udržanie miest žiadať od radových členov Smeru, alebo ich rodinných príslušníkov, aby sa to ako sťažnosť ani náhodou nedostalo na Súmračnú! Stane sa napr. to, čo v r. 2007, že radový člen Smeru s 2 stupňom VŠV bol prepustený z organizačných dôvodov a na jeho miesto bol prijatý solventný (podplácania ochotný) stredoškolák. Potom keď prídeme vybavovať niečo na úrad, tak nebude tam ani štipka spravodlivosti, ochoty, úcty, ale len opovrhnutie, arogancia a klientelizmus! Pretože aj títo korupční stredoškoláci budú chcieť "svoje" peniaze invetované do teplých flekov na 3,5 roka čo najskôr späť! Takže ten kto bude v práve a nebude ochotný podplácať skorumpovaných úradníkov nič nevybaví!!!!! Takže o tomto sú voľby do parlamentu a ich dopad na regionálnej úrovní ak bude vo vláde Smer! Lenže tento fakt nikoho na Súmračnej vôbec nezaujíma! Lebo každému ide o flek v parlamente za milión ročne a parlamentné platené prázdniny a iné výhody! RESUME: Ak nebudem voliť Smer, tak budem mať čisté svedomie, že som nepomohla kreténom do úradov na regionálnej úrovnía možno ak budem mať šťastie na úradoch aj vybavím, čo budem potrebovať!!! Takže tu nejde o žiadne "kibuce a ani ponauceniami velkeho Mao ce Tunga..."ako sa mylne domnievate pán anton.b!!! Ale o to, kto nás bude posielať od dverí k dverám, kto bude posielať debilné korupciou poznačené rozhodnutia z úradov. A najmä o to kto bude cez prostredníka žiadať úplatky, hoci budeme v práve! Ale vám pán anton.b ide len o trochu lacnejší chlieb, ale nie o spravodlivosť a dôstojnosť v každodennom živote? Alebo aj vy budete rozdeľovať úradnícke fleky, ak Smer bude vo vláde???Ľudia nie sú hlúpí, ale skôr zúfalí, lebo nevidia nádej na zlepšenie! Z toho vyplývajú ich zlé rozhodnutia pre volenie stredopravých a nie centristického Smeru s predvolebnou ľavicou rétorikou!
*******************************
************************************
Zaujímavé, každý buržoázny "socialista" je teraz múdry, ale pred pár mesiacmi posielali Kaddáfiho do čerta (ako napr. v SR Chmelár,Ondrušové články na túto tému nevynímajúc)
Nie, že by som bola Kaddafiho zástaňkyňou, ale na jeho politické chyby doplatia len a len prostí ľudia! Ak tá jeho Džamahíria bola takým rajom na zemi, tak prečo nedal miliónom ľudí zbrane do rúk, aby si "socializmus" bránili? Zrejme takúto dilému neriešili ani komunisti pri prevrate v 1989 u nás!Prečo nevyzbrojil mnoho miliónové masy proletariátu a financoval cudzích žoldnierov? Odpoveď je jednoduchá, lebo tie zbrane by sa obrátili proti štátno-kapitalistickým utlačovateľom!
Hypotekárne bubliny boli len neškodnými balónikmi oproti tomu, aké bubliny vytvárajú jednotlivé štáty a ak to raz "praskne", to bude bolieť, to žiadny "riadený bankrot" nevyrieši.Scenár napochodovania cudzích armád do takej krajiny bude možno skutočne i "humanitárnou misiou" aby sa v občianskej vojne domáce obyvateľstvo nepovraždilo navzájom - akosi zabúdame, čo sa odohrávalo za scény pri krachu Argentíny, my nevieme o vrení, aké nastalo i v Grécku...a nakoniec, kam to môže dospieť, ak tých amerických Oaklandov budú desiatky...
Nove Slovo uverejnuje mnoho kvalitnych a kvalifikovanych clankov - tomu by mala zodpovedat aj diskusia. jedine tak Nove Slovo pritiahne viac citatelov a kvalifikovanych diskuterov. myslim ze redakcia by mala zvazit nejaky sposob, ako to dosiahnut, ako zabezpecit aspon ten kusok lavicoveho priestoru, ktory tu este ostal...
dovolím si konštatovať, že triezvejší politici v ostatných európskych krajinách budú musieť položiť na stôl karty a rozhodovať sa medzi domi zlými opatreniami:
Buď budú zachraňovať súčasnú situáciu vo fiškálnom svete, keď neoliberálnemu kapitalizmu ako jediný zdroj zostali nezaplatené dlžoby štátnych rozpočtov a ohrozuje ich to, že štáty už nedokážu "vytiahnuť" z domácich rozpočtov ani úhradu úrokov a nieto ešte splácanie dlžných istín, takže hrozí reálne, že sa "kasínový kapitalizmus" zrúti a vyvolá to v každej krajine občianske nepokoje,
alebo budú zachraňovať svoje aktuálne štátne rozpočty ( pár týždňov pred skončením roka 2011 a nové schvaľovanie pre rok 2012) a budú si musieť dať pozor, aby nespadli do "gréckej pasce" totálne zabrzdeného ekonomického rastu pri nutnosti napriek tomu splácať úroky či istiny z dlhov ako keby mali reálne viacpercentné rasty HDP, čo je potom možné uskutočniť už iba ďalším NELOGICKÝM podsekávaním rastových možností a žmýkaním obyvateľstva nepriamymi daňami i škrtmi v rozpočtoch.
Obe cesty vedú do záhuby, alebo aspoň k občianskym nepokojom...
Nie nadarmo "zmrzla" celá ekonomická sféra, top manažéri firiem i majitelia a správne rady spoločností so zatajeným dychom čakajú, čo sa bude diať.
Viem to- chodím po podnikoch a vidím tie ustarostené ryhy na čelách top manažérov - oni po prvý raz v živote NEVEDIA, ČO BUDE NASLEDOVAŤ a chystajú sa na krízové scenáre nie nepodobné vyhláseniu vojnového stavu. Verte mi.
Situácia má východiská- nič nie je stratené okrem ilúzie o "konci dejín" a o "slobodnej ekonomike na večné časy".