Pozvanie k poézii - predstava a iné básne
predstava
k nahej žene nedoletí sen
vstane
vyčnieva v izbe
ako osamelý strom
z okna vanie noc
obvíňa ju
v nepravom mesačnom svetle
a tak cúvne pred chladom
zatvorí sa v prikrývke
na hrane bedrovej kosti
takmer pocíti tretiu ruku
večerná
v priúzkej uličke
zapĺňa opätkami
chýbajúce mačacie hlavy
zaznamenáva prelety
a tichý pohyb v šatách
s čiernym anjelom
rozkrídľuje šero
je polotieňom
i opatrnou iskrou
stretnutie
vstúpiť do šiat
čo vedia spasiť telo
obkolesiť ho
lesklým hodvábom
s votkanými kovovými vláknami
po splývavom odeve
bez ramienok
akoby tiekli zlaté olivy
nahá koža navyše
najmä tvár
zahmlievajú viac
vstaneš
a priviažeš sa rukou
vrúcne
aby sa nechcelo odísť
v tesnej šatni
šepot v záhyboch sukne
ubúda šiat
gombík zdržiava
a zároveň posúva
voľba i podriadenosť súčasne
opakuje sa buchnutie
dvierok v srdci
čoraz častejšie sa nadýchneš
na otázku: ako?
odpovedám
rozhodni sa
tvoje ruky sú tvojimi
tancovať s neznámym
dáš sa do reči
so striebornými krokmi
sú najprv v hlave
neskôr v chodidlách
nezanechávajú stopy
ako slová
s bublinkou namiesto duše
zaobľuješ ruku na ruke
zmätená zo susednej nohy
ktorá je cudzia
vlasatica
dvere s dymovým sklom
napodiv zrkadlia
radšej sa odvráť
nehraj rukami po šatách
urob to v noci
keď tma oprie sa
o palicu s mesačným držadlom
odviň modlitebný šál
rozviaž remienky
iskri po hodvábe
odlúčenie
kľaknúť na jablká
v polovici nôh
vyniesť ich podobu
cez územie kože
k meandrom pod ramenami
zdvihnúť sa na špičky
bezhlasne
odomknúť saténový odev
otvoriť sa uprostred
ty zvlášť
ja v inom dome
kúsok nad mestom
ešte pred nami vošiel vetrík
z jedného stromu do druhého vanie
zatvára izby denných vtákov
tie nočné posúva do živej tmy
rozoberá
ticho do väčšieho ticha
čierne mlyny na nebi
vedia niečo z ničoho
napríklad trblietavý prach
línie lúky
a nočné pasenie koní
mágia
skoro do večnosti sa zvinieme
Reagujte na článok
Komentáre
Zákutia. Toto slovo mi prichádza na um, keď čítam vaše verše. Tiché ozveny náhlej lásky, ktorá vás prekvapí pri stretnutí s okoloidúcim. " čierne mlyny na nebi vedia niečo z ničoho napríklad trblietavý prach línie lúky a nočné pasenie koní". Až halucinačné obrazy. Skoro nepostrehnuteľné dotyky, ktoré v tichu skĺznu až k srdcu. Zákutia duše, ktorá je lyrickým telom ženy.