O tendenciách vývoja svetovej bezpečnosti v roku 2015

Počet zobrazení: 7519

Po hodnotení bezpečnosti sveta v predchádzajúcom roku sa spravidla očakáva odpoveď aj na otázku, aké budú nasledujúce mesiace. To je už ťažšie. V tomto kontexte sa zvyčajne uverejňujú rôzne scenáre. Vychádza sa pritom akoby z myšlienok našich starých otcov, že veci sa dajú ľahko pokaziť ale ich náprava je ťažšia a trvá dlhý čas.

Neradostné scenáre vývoja svetovej bezpečnosti

V posledných rokoch pribúdajú scenáre, ktoré neraz vyúsťujú do katastrofických až apokalyptických vízií. Žiaľ, aj my pridávame smutné konštatovanie, ktoré prevláda v odborných kruhoch – ak rok 2014 patril medzi najhoršie v tomto storočí, nič zásadne lepšie sa nedá očakávať ani v roku 2015.

Vývoj svetovej bezpečnosti nás ani v najmenšom neoprávňuje k optimizmu.. Viac sa poukazuje na neistoty, nejasnosti, nevypočítateľnosť vývoja smerovania nielen v nasledujúcich mesiacoch ale aj rokoch. Tieto závery pritom neplatia len pre časť sveta, ktorá sa označuje za rozvojový, ale aj pre bohaté a silné „najrozvinutejšie“ štáty či oblasti sveta.

Nový charakter bezpečnosti sveta

Na bezpečnosť sveta negatívne vplývajú popri vojenských hrozbách najmä hrozby nevojenského charakteru – sociálno-ekonomické, demografické, kultúrne, informačné, environmentálne atď. Čoraz viac sa poukazuje na hrozby z nedostatku zdrojov a informačné hrozby. K dlhodobým hrozbám patrí aj organizovaná zločinnosť.

Tento stav je v teórii už desaťročia popisovaný, ale vládnuce elity nie sú schopné (ochotné?) riešiť problémy. Na Západe sa nechce pripustiť potreba rešpektovania záverov, že spôsob riešenia problémov svetovej bezpečnosti, ktorý sa začal uplatňovať po rozpade bipolarity, prestal byť účinný. Počas deväťdesiatych rokov minulého storočia – najmä na ich konci – postupne došlo k poklesu napätia vo svetovej bezpečnosti a znižoval sa aj počet konfliktov a kríz. V dôsledku politiky Západu vedeného USA, ktorá nerešpektovala meniace sa podmienky vývoja sveta a bezpečnosti, však prepukli nové konflikty a krízy. Najhoršie následky pre svetovú bezpečnosť v 21. storočí majú vojny v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii. Ich negatívny dopad bude pokračovať aj v roku 2015.  

Veľkú „bezpečnostnú“ neznámu pre rok 2015 predstavuje ukrajinská kríza. Hoci časť odborníkov ju považuje za akýsi oneskorený dôsledok rozpadu ZSSR a neprehľadnosti vývoja na Ukrajine, situácia by nebola taká výbušná, keby by do nej zištne nezasahovali USA.

Základný dôvod neúčinnosti riešenia problémov svetovej bezpečnosti však spočíva v tom, že  vychádza z jednostrannej západnej predstavy o potrebe presadzovania neoliberálnej globalizácie (deľbe bohatstva a moci), ktorý realizujú USA, NATO a ich ďalší spojenci. „Pax Americana“ neprináša mier, ale viac starostí ako úžitku. Nastal čas hľadania nového mieru – pre 21. storočie, ktoré už nie je a ani nebude americké.

Základné faktory vývoja svetovej bezpečnosti v roku 2015

Formovanie svetovej bezpečnosti bude naďalej podmienené štyrmi základnými faktormi. Poukazuje sa na ne v scenároch i v bezpečnostných doktrínach a stratégiách. Nedostatočne sa však rešpektujú v konaní a správaní politických a hospodárskych elít, ktoré majú dnes v rukách rozhodujúce mechanizmy (páky) riešenia bezpečnostných problémov sveta.

Prvým faktorom je asymetria medzi bohatými a chudobnými, ktorá najmä v dôsledku globalizácie narastá. Malé množstvo vlastníkov získava čoraz viac bohatstva. Podľa odhadov agentúry Oxfam jednopercentná vrstva najbohatších môže v roku 2016 vlastniť až polovicu svetového bohatstva.

Druhý faktor súvisí s absenciou jednotného či aspoň všeobecne prijímaného názoru na riešenie kľúčových problémov svetovej bezpečnosti. Táto nejednotnosť vládne nielen medzi jednotlivými štátmi (ktorých je dnes v OSN 193 a Palestína a Vatikán v nej majú špecifické postavenie nečlenských štátov – stálych pozorovateľov), ale aj medzi najvýznamnejšími aktérmi svetovej politiky a bezpečnosti, kam sa spravidla zaraďujú USA, ČĽR, EÚ a RF.
Tretí faktor tvoria zmeny v pomere síl aktérov medzinárodnej bezpečnosti. Dochádza k nim na svetovej, ako aj na regionálnej úrovni. Vzhľadom na rast významu ázijského priestoru sa tieto zmeny sústreďujú na Blízkom východe, ale sú citeľné aj v regióne, kde sa nachádza Afganistan. Prejavujú sa však aj na Ďalekom východe a v Latinskej Amerike. Čoraz nebezpečnejším sa stáva pôsobenie takých neštátnych aktérov medzinárodnej bezpečnosti, ako sú terorizmus a organizovaný zločin. Ako ukazuje prípad teroristickej akcie – útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo – protirečivú – úlohu pri ovplyvňovaní verejnej mienky v bezpečnostnej oblasti zohrávajú aj médiá.

Za štvrtý faktor sa považuje stav medzinárodného práva. Nejde len o to, že neexistuje (univerzálny) orgán, ktorý by vedel vynútiť od štátov a iných aktérov plnenie princípov a noriem medzinárodného práva, lež problémy vznikajú aj v súvislosti s dvojakým metrom, ktorý sa používa pri hodnotení ozbrojených konfliktov a bezpečnostných kríz, konania rôznych aktérov v nich, ako aj opatrení pri ich riešení. Negatívny vplyv na túto oblasť má aj porušovanie ľudských práv, a to nielen také, ktoré kritizuje Západ, ale aj také, ktoré súvisí s bezohľadným nasadzovaním bezpilotných lietadiel v rámci boja s teroristami a inými subjektmi označenými za nepriateľov, v dôsledku čoho hynie veľké množstvo nevinných civilistov. O pokračujúcej nemorálnosti politiky USA svedčí aj ich nechuť vzdať sa v činnosti svojich tajných služieb masívneho odpočúvania a ďalšieho špehovania po celom svete.

V roku 2015 budú zrejme pokračovať všetky väčšie konflikty a krízy z predchádzajúceho roku. Do prehľadu najnebezpečnejších regionálnych ohnísk napätí, kríz a konfliktov v tomto roku sme zaradili len tri – Blízky východ, Afganistan s okolitými štátmi a Ukrajinu, kde je najviac ľudských obetí i iných škôd. V posledných rokoch sa vytvorila zóna nestability, takmer súvislého územia konfliktov a kríz, ktorá sa začína na západe severnej Afriky a cez Blízky východ, juh strednej časti Ázie, indický subkontinent zasahuje až do juhovýchodnej Ázie. V nej môže dochádzať k eskalácii existujúcich i vzniku nových konfliktov a kríz.

Nepokojný Blízky východ

Aj v roku 2015 zostane najvýbušnejším regiónom Blízky východ. Bez zmeny postoja Západu k riešeniu sýrskej krízy, ktorá sa stala najhoršou katastrofou vyvolanou arabskou jarou, bude smerovať len do slepej uličky, hroziacej narastaním počtu obetí na životoch i materiálnych škôd a pauperizáciou štátu i regiónu.

Nejasný je postup v ďalšom boji s Islamským štátom, či už v Sýrii alebo v Iraku. Napriek vyhláseniam „koalície“ bojujúcej proti Islamskému štátu sa dosiaľ nepodarilo výraznejšie oslabiť jeho moc, ale nevidieť ani koncepciu či stratégiu boja s ním. Odborné kruhy pochybujú o efektívnosti bombardovania a na účinnú pozemnú operáciu „koalícia“ nie je pripravená. Hrozí nebezpečenstvo rozšírenia vplyvu Islamského štátu aj do ďalších štátov v regióne. Na bezzubosť „koalície“ v boji s Islamským štátom ukazuje aj jej neschopnosť zabrániť mu získavať financie z predaja ropy. V tomto sa opäť v novej podobe ukazuje dvojtvárnosť Západu pri využívaní rôznych sankcií, embárg a blokád.

Jednu z mála možností účinnejšieho boja proti Islamskému štátu predstavuje zmena postoja USA a ich spojencov k vláde B. Asáda ako aj Iránu, príp. aj bezpečnostná spolupráca s Ruskou federáciou v tomto regióne. To však vyžaduje rešpektovať záujmy i požiadavky súčasnej sýrskej a iránskej vlády pri riešení situácie, ktorá sa tam dlhé roky vytvárala pod tlakom Západu.

Na Blízkom východe sa vytvára nová „bezpečnostná architektúra“, ktorá rúca predstavy USA o riešení problémov v regióne, ale môže mať aj globálne súvislosti a dôsledky. Ide najmä o vzostup váhy Iránu v súvislosti s konfliktami v Sýrii a na území obsadenom Islamským štátom, ako aj meniacu sa pozíciu Turecka vo vzťahu k Izraelu. Turecko má však vlastnú politiku voči Sýrii, pri ktorej sa spája so Západom. Svoju pozíciu na Blízkom východe posilňuje aj Rusko – vzťahmi so Sýriou a Iránom, ale aj s Tureckom. K zmenám môže dôjsť aj v Saudskej Arábii v súvislosti s nástupom nového vládcu na trón. Oslabuje sa však aj pozícia EÚ, najmä v dôsledku jej vystupovania vo vleku USA a NATO, ako aj kvôli recidívam starého koloniálneho pôsobenia v súčasnom konaní Veľkej Británie a Francúzska v regióne.

Nebezpečenstvá negatívnych dopadov afganskej krízy na región

V Afganistane sa vytvára nová, no naďalej neprehľadná situácia, a to aj napriek siláckym vyjadreniam USA a NATO o úspechu operácie ISAF. Predpokladá sa, že nová afganská moc nebude schopná dlhodobo udržať pokoj a stabilitu v štáte. A „naštartovaniu“ hospodárskeho rozvoja Afganistanu neveria ani najväčší optimisti... Okrem bezpečnostnej dimenzie má tlejúca afganská kríza aj ekonomickú, najmä finančnú dimenziu. Niektoré zdroje uvádzajú, že USA vydali v Afganistane už viac peňazí ako na Marshallov plán. Ich prínos však nikde nevidieť.

Formálne (početne) sú ozbrojené sily a bezpečnostné zložky Afganistanu možno dostatočne veľké. Otázky vyvoláva ich pripravenosť (schopnosť) brániť štátnu moc. A tak obavy z posilnenia vplyvu Talibanu a jeho návratu do afganskej politiky pretrvávajú. Pôsobenie Talibanu, v oblasti ktorú v USA začali označovať za „Afpak“ (široké pohraničie Afganistanu s Pakistanom), už roky nie je len afganským problémom. V tomto priestore okrem toho pôsobia viaceré separatistické sily, ktoré môžu viesť nielen k jeho ďalšej destabilizácii, ale až k špecifickej „balkanizácii“.

Negatívne následky afganskej krízy štátu sa môžu prejaviť aj v širšom regióne. Ohrozené môžu byť aj stredoázijské štáty bezprostredne susediace s Afganistanom, kam sa môže z rôznych dôvodov pobrať časť extrémistov. Ich prenikanie môže pokračovať až do hraničných oblastí Ruska a Číny, kde žije moslimské obyvateľstvo.

Ukrajinská kríza

Ukrajinskú krízu pri všetkej jej nebezpečnosti nemožno absolutizovať. Ide však o jednu z veľkých bezpečnostných kríz v roku 2015, ktorej eskalácia vzhľadom na jej charakter môže mať neželané globálne (geopolitické) následky a destabilizovať veľké regióny, kde je napriek rôznym problémom pomerne vysoká politická, ekonomická i bezpečnostná stabilita.

Okrem toho vidíme aj dva ďalšie významné dôvody, aby sa eskalácii krízy zabránilo. Po prvé, nedopustiť nové nezmyselné ľudské obete, ktorých počet sa blíži podľa správ OSN a Svetovej zdravotníckej organizácie už k piatim tisícom. Iné zdroje uvádzajú oveľa viac obetí. Po druhé, kríza spôsobuje veľké ekonomické škody. Okrem priamych škôd v dôsledku bojových akcií vznikajú straty aj tým stranám, ktoré nie sú priamo zapojené do bojov. Súvisia s dôsledkami sankcií proti RF prijatými USA, EÚ a ich spojencami a odvetnými krokmi RF na ne. Straty sa v tomto prípade týkajú veľkých hráčov svetovej politiky a po čase môžu mať negatívny dopad nielen na RF a EÚ, ale aj na svetovú ekonomiku.

Spôsob riešenia ukrajinskej krízy musí byť politický (diplomatický). Musí rešpektovať aj záujmy všetkých účastníkov, ktorí boli do nej „vtiahnutí“. Vytvára sa však príležitosť, že riešenie krízy sa môže stať zlomom a naznačiť, či svitá pre svetovú bezpečnosť na lepšie časy, alebo sa bude naďalej pohybovať akoby v tuneli (vytvorenom Západom), na ktorého koniec zatiaľ nevidieť.

Narastajúca manipulácia verejnosti a znejasňovanie informácií

V súvislosti s vývojom ukrajinskej krízy sa veľa hovorí o informačnej vojne. K jej súčastiam patrí aj narastajúca manipulácia verejnosti najmä cestou znejasňovania a neprehľadnosti informácií o skutočnom stave bezpečnosti sveta, ktorú uskutočňujú niektoré štáty, ale aj politické a hospodárske kruhy (sily).

Novým prvkom v manipulácii verejnosti sa stáva nelineárna politika. Ide o mediálno-politickú stratégiu, ktorá má šírením veľkého množstva čiastkových a protichodných informácií verejnosť udržiavať v zmätku, rozdrobovať ju a vyvolávať v nej pocit zbytočnosti konať čokoľvek pre zmenu pomerov. V množstve a pestrosti súčasných informácií sa témou (oblasťou) nelineárnej politiky môže stať čokoľvek. Na ilustráciu uvedieme protesty proti „zlým“ režimom a vládam, ktoré sú skorumpované (teda farebné revolúcie), medializáciu potreby ochrany rôznych menšín s prvkami deviantnosti, ale aj spochybňovanie európskej integrácie a i. 

Cieľ pôsobenia, ktoré je založené na masívnej finančnej podpore, má oslabiť odpor voči súčasnému spôsobu riešenia bezpečnostných i ďalších problémov sveta.

Na koniec znovu aspoň trochu optimizmu

Dôvod na optimizmus vidíme v tom, že síce prevláda jednostranný pohľad na svet. Vytvárajú ho médiá, živené a preferované, tými, ktorí majú peniaze a hýbu pákami riešenia bezpečnostných problémov. O záležitostiach sa však diskutuje a sú mnohé kritické názory i postoje, čo dostávajú priestor v alternatívnych informačných zdrojoch, ktorých popularita i vplyv narastá. 

Okrem toho každý zo štyroch hlavných aktérov svetovej politiky a bezpečnosti (USA, ČĽR, EÚ a RF) má svoje špecifické problémy. Tento stav ich núti venovať zvýšenú pozornosť svojim vnútorným otázkam, čo môže viesť k zvýšenej racionálnosti pri riešení problémov ich vonkajších vzťahov. Paradoxne za najstabilnejšiu na tento rok, ale aj dlhšie do budúcnosti sa považuje pozícia ČĽR. V EÚ očakávame turbulencie. Potešujúce je však, že nielen medzi bežnými občanmi sa ukazuje na potrebu vyvážených vzťahov s USA a RF a že časť politikov a predstaviteľov hospodárskych kruhov hovorí o potrebe zmeniť prístup k riešeniu ukrajinskej krízy i ďalších problémov, ktoré destabilizujú svet a prinášajú ťažkosti a starosti.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Text v mierne skrátenej podobe vyšiel v Literárnom týždenníku 3 – 4/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa andrejszolgay
#21
Andrej Szolgay
05. február 2015, 10:26

Predpokladám, že ste reagovali na mňa, pán Antal. Neviem, či sa správne chápeme, ja som predsa nepoprel potrebu globálnych pravidiel. Rovnako som sa ani nevyjadroval proti pluralite, práve naopak, som za pluralitu, preto nevidím reálnu možnosť jednotného politického systému pre celý svet.

Poukázal som na to, že ak sa vyvinie celosvetový štát zo súčasných pomerov prepletenosti politických a ekonomických zájmov, tak to neprinesie zlepšenie stavu, ale zhoršenie. Ako napr. pri TTIP a podobných záležitostiach už ani nie je možné rozoznať, či ide o politickú alebo ekonomickú dohodu alebo nejakú inú, tam je to všetko totálne pomiešané.

Súhlasím aj s týmto vaším vyjadrením: neeexistuje jediné "správne" konanie a jediné správne hodnoty vo svete. Nespomínam si, že by som niekde písal o jedinom správnom konaní v apriórnom zmysle. Mohol som napísať o tom, čo považujem za správne alebo nesprávne ja, napr. čo sa týka toho nútenia k práci, zákonnej pracovnej povinnosti - to je podľa mňa proti ľudskej dôstojnosti, a že sa môžeme poučiť z minulých chýb. Poučiť sa predsa znamená, že každý sám premýšľa a posúdi čo je správne a čo nie.

Je mi jasné, že niekto iný nemusí považovať za správne to, čo ja. Ale to práve nejde dohromady s jedným globálnym štátom, ktorý by mal celozemskými zákonmi určovať čo je správne a nesprávne.

 

 

Obrázok používateľa Milan Antal
#22
Milan Antal
08. február 2015, 16:54

Pán Szolgay, ja som nehovoril o jednotnom politickom systéme pre celý svet. Ale o globálnej správe, so všetkými kompetenciami, ako má dnes národný štát. A kde je ale predpísané, prikázané, že globálna správa má presadzovať jednotný politickýsystém po celom svete?
K potrebe globálnej správy dospel vývoj VS. A tak živelne vznikajú rôzne spolky, ktoré ju nahrádzajú: Davoské fórum, BIlderberg, G7, G20, tajomné :"medzinárodné spoločenstvo", koalície ochotných. Nikým nevolené,netransparentné, len signalizujúce potrebu globálnej správy. G20 napr. rečnila o potrebe globálnej regulácie ekonomiky po r. 2008, pretože finančná a hospodárska kríza sa rýchlo globálne rozšírila, o regulovaní príjmov manažérov, daniach, globálnej bezpečnosti, ale nemala na to ani kompetencie, ani legitimitu, aby niečo dohodla.

Európsku integráciu môžme považovať za regionálnu súčasť globalizácie. V EÚ sa prejavuje podobný problém, nesúlad obsahu a formy. Politici napr. radi kecaju pred voľbami o jednotnej Európe, že patríme do Európy, ale na druhej strane tárajú aj o národnej suverenite. Je vidieť, aj z detinského postoja k Ukrajine, kde si integráciu zamieňajú s imperializmom, že problému integrácie politické elity Európy a európskych štátov nerozumejú. Nemôžete zároveň hovoriť o jednotnej Európe a národnej suverenite. Eurozóna nemôže byť založená na národných rozpočtoch a tým trpieť aj národnými dlhmi, mala by byť založená na európskom rozpočte, hospodárení. Aj s určitou  jednotnou daňovou, finančnou a hospodárskou politikou, tam, kde si to európska deľba, dokonca globálna deľba práce vyžaduje. Je to niečo podobné, ako keby sme boli mali slovenskú menu založenú na rozpočtoch, hospodárení a nie hospodárení Slovenskej republiky. A dlh Bratislavy by položil na kolená slovenskú korunu. Mestské a štátny rozpočet, hospodárenie sú oddelené okruhy a tak by mali byť oddelené aj na európskej úrovni.

Prikázal niekto, aby sme sa niekto hrnul do euromenovej únie? Alebo do EÚ? Integrácia je dobrovoľná, subjekty do nej vstupujú kvôli tomu, že z deľby práce majú úžitok. Ak sa však niekto dobroveoľne hlási do eurozóny a chce, aby fungovala, mal z nej úžitok, musí si byť vedomý toho, že časť suverenity v otázkach finančných, hospodárskych, daňových prenecháva správe integrovaného celku. Len tak sa totiž dostanú do súladu výrobné (spoločenské) vzťahy, väzby a výrobné sily, alebo kvantita a kvalita a len dosiahnutie tohto súladu odstráni tendencie k rozpadu eurozóny. Ktoré sa dnes objavujú neustále, pretože chceme niečo, čo je v ostrom nesúlade. EÚ sa pritom snaží o jednotu v tých oblastiach, ktoré nemusia byť podstatné. O spoločné stanoviská voči sankciám, Číne, homosexuálom, uhorkám, ale nie napr. o spoločnú daňovú politiku. Hoci rozhodovanie národných vlád je v tejto otázke aj tak obmedzené, pretože pri neexistencii spoločnej daňovej politiky si firmy utekajú do cudziny, čomu by pravidlá mali obmedziť.

Ako som zdôranil, nikto nikoho nenúti do integrácie a do eurozóny, je dobrovoľná. Ale ak chce mať z nej úžitok, musí rešpektovať pravidlá, ktoré si vyžaduje európska integácia. Príčinou toho, že ľudia chcú mať aj integráciu aj národnú suverenitu, je zastaraná kapitalistická forma európskej integrácie, ktorá vychádza z národnej pozície a pozície národných záujmov. A mýli si integráciu s imperializmom. Peto sa štáty boja odovzdať časť suverenity, lebo sa boja imperiálneho nátlaku silných. Hoci ten tu živelne funguje, kde u veľkej časti európskych krajín sa dnes prejavuje národná suvenita?

Obrázok používateľa Milan Antal
#23
Milan Antal
09. február 2015, 09:43

Z toho, čo som napísal, vyplýva, že európsku bezpečnosť a globálnu bezpečnosť dosiahneme, ak si prestaneme mýliť integráciu a globalizáciu s imperializmom. Integrovaný celok sa zameriava na vnútornú deľbu práce, nie extenzívne, imperiálne lúpežné pričleňovanie ďalších území a ich podriadenie záujmom silných štátov EÚ. Čo vyvoláva vojny, pretože narúša povojnové usporiadanie sveta. Presne to, čo Západ vytýka Rusku, hoci po r. 1989 práve Z8pad menil povojnové usporiadanie, rozbíja štáty.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#24
Andrej Szolgay
11. február 2015, 10:47

Ja viem, že ste nehovorili o jednotnom politickom systéme, ale ja som ešte v tom mojom predchádzajúcom príspevku upozornil na to, že požadovať globálnu políciu, súdy a zákony znamená nutný predpoklad globálneho štátu s jednotným politickým zriadením. Veď štát, hoci aj federatívny, ktorého časti nemajú aspoň približne podobné politické zriadenia, by dlho pokope nevydržal. Lenže to je podľa mňa celosvetovo práve nereálne uskutočniť.

Mám pár otázok k tomu, čo ste písali - aby som správne pochopil, čo máte na mysli:

1. Čo chápete pod pojmom integrácia? Je to spájanie štátov do väčšieho nadštátneho celku alebo nie? Znamená to prijímať nadštátne zákony alebo nie?

2. S tou dobrovoľnosťou "integrácie do EU, EMU atd." som to asi celkom nepochopil. Ako to myslíte? Veď práve to je problém, že sa tu nútia do "integrácie" krajiny, ktorých obyvatelia vôbec nevedia do čoho idú a čo to bude znamenať. Vy síce poviete, že sme vstúpili dobrovoľne, ale mne sa to javí inak. Nebol tu náhodou nátlak, že aby sme nerobili referendum a pod.?

 

 

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984