Pneumatiková revolúcia

Každá revolúcia sa začína preplnenými námestiami a ulicami hlavných miest. Ľudia, prichádzajú, zdravia sa i objímajú, spievajú alebo počúvajú prejavy rečníkov. Svedkami takýchto začiatkov sme boli pri krvavých nepokojov v Afrike, ale aj pri iných revolúciách všetkých možných farieb a vôni. Nebolo ich málo – stačí keď si pripomenieme revolúciu oranžovú, tulipánovú, džínsovú, brezovú, ružovú... Teraz tu máme revolúciu pneumatikovú u našich susedov na Ukrajine. Aj táto sa začala podobne ako všetky ostatné, no veľmi rýchlo sa zradikalizovala. Namiesto výmeny názorov a myšlienok, začali lietať kamene, zápalné fľaše... a horieť pneumatiky. Nebo nad hlavným mestom sa zatiahlo obrovskými mračnami dymu a chrabrí Ukrajinci takto posielajú svoj pozdrav široko ďaleko, aby sa aj okolitý svet dozvedel o ich revolúcii. Vietor, ktorý dokáže preniesť piesok do Európy až z africkej púšte, sa už postará o to, aby sem zavial aj tento ich pozdrav. Tak, ako sa postaral o rádioaktívny jed z Černobyľu. Niet záberu v médiách, aby sme nevideli obrovské plamene z horiacich pneumatík a dymu, medzi ktorými sa pohybujú postavy, ktoré tento oheň a dym znova a znova oživujú ďalším smrtonosným materiálom, aby si tak udržiavali svoju bojovú náladu.  Nech mi je odpustené, ale skutočne neviem, čí mám obdivovať týchto ľudí za ich výdrž a statočnosť, alebo ich považovať za bláznov radujúcich sa z ohňa a dymu okolo seba.

Nikto už nespočíta, koľko ton pneumatík, Pet-fľaší, igelitu, térového papiera, polystyrénu... už takto uniklo do ovzdušia, no aj ten najväčší hlupák už dnes vie, že takýto materiál, keď sa spaľuje, vylučuje sadze, oxidy síry a polychlórované uhľovodíky, medzi ktorými sa nachádzajú silné jedy a rakovinotvorné látky. Toto svinstvo potom padá naspäť na ľudí, na budovy, usadzuje sa na pľúcach, vkráda sa do príbytkov, v ktorých žijú aj deti a zákerne im  ničí zdravie už od malička. Viem to ja, vieš to ty, vie to každý, iba tým niektorým pyromanom to doteraz nevysvetlil ani Kličko, ani Janukovič, ani nikto z Európskej únie. Áno, aj dôležití ľudia z EÚ majú do toho čo povedať, pretože nikto neverí tomu, že nemajú prsty v tom, čo sa deje na Ukrajine. To by som však túto tému spolitizoval.

Prekvapuje ma však hlavne to, že ľudia ktorým vadí, ak niekto fajčí na autobusovej zastávke, teraz mlčia, keď vidia, ako ničí životné prostredie niekoľko pyromanov a nikto na svete ich ani len nenapomenie. Neozvali sa ani novinári, mlčia lekári, mlčí Medzinárodný Červený kríž... ochrancovia životného prostredia, ochrancovia ľudských práv... Každý sa už zmieril s tým, že aj „pneumatiková“ revolúcia musí mať svojich hrdinov a svoje obete.