|
vás pozýva na odborný seminár na tému
"Ako prežiť na našej novej nehostinnej planéte?“
Prezentácia knihy Bill McKibben Zeemě (Paseka 2013).
Program:
Úvodné slovo: doc.PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.
Koreferát: PhDr. Ivan Bajer, CSc.
Diskusia.
Čas konania: štvrtok - 23. mája 2013 od 16.00 hod.
Miesto konania: zasadačka Filozofického ústavu SAV, Bratislava, Klemensova ul. č. 19, 4.posch.
Bill McKibben: ZEEMĚ. Jak přežít na naší nové nehostinné planete. Nakladatelství Paseka, 2013
Koncentrácia CO2 v atmosfére aktuálne dosiahla 400 ppm (tento údaj vyjadruje parts per million, t.j. počet molekúl CO2 na milión molekúl vzduchu, toto množstvo bolo v minulosti stabilné 350 ppm). Popredný predstaviteľ ekologických iniciatív (Step It Up a 350.org) pozmenil názov našej planéty o jedno písmeno, aby vyjadril, že naša planéta je v súčasnosti kvalitatívne iná než bola ešte v šesťdesiatych rokoch. Zem sa za štyridsať rokov zásadne zmenila, žijeme menej v oáze a viac na púšti: svet neskončil, ale ten, ktorý poznáme, skončil, hoci si to ešte celkom neuvedomujeme. Predstavujeme si, že žijeme na starej známej planéte, na ktorej narušenia poriadku sú niečím náhodným a mimoriadnym. Ide o začiatok premeny oveľa väčšej a zásadnejšej, než boli všetky ostatné, ktoré poznáme z písaných dejín ľudstva. Všade dochádza k rozsiahlym zmenám – viac hromov, viac bleskov, menej ľadu. Globálne otepľovanie je vlastne akýsi obrovský experiment: nikdy sme ho nezažili a teda nevieme, ako bude prebiehať. Celosvetová konferencia v Kodani v roku 2009 v podstate zlyhala. Rast teplôt vyvolaný aktivitami ľudí má za následok efekty spätnej väzby v prírode, ktoré môžu byť rovnako alebo ešte viac katastrofické, pretože sú nezvratné, ako napríklad narastajúce množstvá metanu v atmosfére. Sama civilizácia modernity, založená na priemyselnej revolúcii na báze exploatácie fosílnych palív, je ohrozená. Jednak vyčerpaním fosílnych palív, jednak poklesom úrody a produkcie potravím.
Na našom malom Slovensku stačí sledovať večerné televízne správy a dozvieme sa o nežiadúcich zmenách počasia a lokálnych katastrofách vyvolaných globálnym otepľovaním. Futurológovia by mali mať predstih pred budúcnosťou, aby sa dokázali v smere zmien orientovať, avšak budúcnosť nás dostihla a hrozí, že nás predbehne resp. budeme jej vystavení na pospas bez možnosti niečo zmeniť (po dosiahnutí kritického momentu).
Ladislav Hohoš
Odkazy:
[1] https://noveslovo.sk/node/68254