Z volebných výsledkov sa už dopredu dalo vyčítať, že v Grécku dnes nemožno zostaviť ani vládu proškrtovú, ani protiškrtovú, ani vládu ľavicovú, ani vládu pravicovú – iba ak s podporou fašistov. Opak by mohol byť pravdou iba vtedy, ak by aspoň jedna z parlamentných strán bola ochotná zmeniť svoj zásadný postoj, s ktorým šla do volieb. Nestalo sa.
Keď v nejakej krajine vyzve šéf zväzu zamestnávateľov na to, aby do vlády vstúpila zmeska eurokomunistov, trockistov, zelených a ďalších prúdov novej ľavice, je jasné, že sa deje niečo mimoriadne. A práve takáto výzva prišla v utorok od Dimitrisa Daskalopolousa, prezidenta Federácie gréckych podnikov. Daskalopoulos označil výsledok gréckych volieb za jasné odmietnutie úsporného plánu, vnúteného krajine „trojkou“ Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky a vyzval na ustanovenie vlády na platforme toho odmietnutia. Tá by mala zahŕňať – jeho slovami – aj „veľkého víťaza volieb“, Koalíciu radikálnej ľavice (Syriza).
Líder Syrizy Alexis Tsipras skutočne dostal šancu vládu zostaviť – no vo štvrtok oznámil, že sa mu to nepodarilo podobne ako predtým šéfovi skutočne víťaznej, i keď oproti minulosti výrazne oslabenej strany Nová demokracia Antonisovi Samprasovi. Ten mandát vrátil už v pondelok so slovami, že dať dokopy koalíciu je nemožné. O tom sa napokon presvedčil aj už spomínaný líder Pasoku Evangelos Venizelos. Parlamentná matematika tento výsledok naznačovala od začiatku.
Údaje, ktoré neznamenajú nič
Čisto z klasického politologického hľadiska vyhrala voľby ľavica: jej strany Syriza, Pasok, KKE a Dimar získali spolu takmer 45 percent hlasov, kým pravicové zoskupenia Nová demokracia, Nezávislí Gréci a Zlatý úsvit dali dokopy len približne 36 percent.
Samé o sebe však tieto údaje neznamenajú prakticky nič. V súčasnom Grécku sú totiž prinajmenšom rovnako dôležité dve iné delenia – jednak v otázke úsporného plánu a jednak v otázke postoja k parlamentnému systému ako takému. Zároveň sú výsledky volieb do značnej miery skreslené pozoruhodným volebným systémom, ktorý víťaznej strane priznáva 50 kresiel viac, než by si zasluhovala na základe podielu hlasov.
Pokiaľ ide o úsporný plán, na jednej strane barikády spolu stoja dve tradične dominantné strany, sociálnodemokratický Pasok a konzervatívna Nová demokracia, kým celý zvyšok parlamentu sa nachádza na strane opačnej. Z tohto hľadiska antiškrtová skupina na celej čiare zvíťazila nad proškrtovou – tá prvá dostala spolu takmer 49 %, kým tá druhá iba 32 %.
Ani to však ešte nie je rozhodujúce, keďže spolupráca s otvorene stalinistickou KKE či otvorene fašistickým Zlatým úsvitom – v oboch prípadoch ide v európskych pomeroch o parlamentný unikát – je len ťažko predstaviteľná.
Nuž a napokon, 50-kreslový bonus pre víťaznú stranu znamená, že rozdelenie mandátov v parlamente silno zvýhodňuje proúsporné strany: Nová demokracia má kresiel 108 a Pasok 41 – kým Syriza 52, Nezávislí Gréci 33, KKE 26, Zlatý úsvit 21 a Dimar 19.
Hlavný výsledok volieb je úplne iný
Hlavným výsledkom volieb je teda predovšetkým fragmentácia gréckeho politického spektra. Ako by už malo byť jasné, z mechanického sčítania hlasov napravo a naľavo nemožno vyvodiť takmer nič. Spolupráca medzi Syrizou a Pasokom by bola možná iba za cenu zemetrasenia u sociálnych demokratov – museli by sa vzdať doterajšej podpory úsporného plánu, čo by zrejme viedlo k rozkolu v strane. Aby sa na takejto spolupráci podieľala ešte KKE, ktorá v podstate obe skupiny „oportunistov“ nenávidí, je predstaviteľné ešte ťažšie. Na dokreslenie dodajme, že stranu Dimar (Demokratická ľavica) zase pôvodne založili odštiepenci z predchodkyne dnešnej Syrizy.
Spolupráca Novej demokracie s fašistami zo Zlatého úsvitu je zrejme podobne nepredstaviteľná – a tretia pravicová strana, Nezávislí Gréci, pozostáva zase z odštiepencov z Novej demokracie, ktorí odmietli prijať úsporný plán.
Na druhej strane nemožno zostaviť ani vládu proúspornú – ND a Pasoku chýbajú do väčšiny dve kreslá a lídrovi víťaznej strany Samprasovi sa podľa všetkého nepodarilo nájsť ani pár „prebehlíkov“, ani presvedčiť žiadnu inú stranu k zmene doterajšieho protiškrtového postoja. Parlamentné počty však zároveň znamenajú, že vláda protiškrtová by si vyžadovala spoluprácu všetkých ostatných strán od stalinistov po fašistov – predstava priam z ríše snov, či možno skôr nočných mor.
Hrozba mimoústavného riešenia
Ústavným riešením tak už dnes zostávajú iba nové voľby – pravdaže bez záruky, že rozdajú karty spôsobom väčšmi prajným dohode. Preferencie jednotlivých strán sa za týždeň od hlasovania síce skutočne posunuli – ak by sa voľby konali dnes, víťazom by sa stala Koalícia radikálnej ľavice Syriza s viac ako 23 percentami hlasov, teda o sedem viac, než dostala v nedeľu. Ani s päťdesiatkreslovým bonusom by však zrejme opäť nebola schopná vládnu koalíciu utvoriť, keďže prakticky jediný pravdepodobný koaličný partner, Demokratická ľavica Dimar, by podľa prieskumov získala iba percentá štyri. Nové voľby sa však, samozrejme, nebudú konať zajtra, ale približne o mesiac – a to je v politike nesmierne dlhá doba. Preferencie sa môžu ešte poriadne premiešať.
Nejakú vládu však Grécko nutne potrebuje – či už aby pokračovalo v dojednávaní ďalších škrtov výmenou za pokračovanie pôžičkového plánu, alebo aby sa naopak pripravilo na bankrot a zrejme i vystúpenie z eura. A tak sa po desaťročiach prvýkrát objavuje v Európe aj nenulová hrozba riešenia mimoústavného.
Iná verzia článku vyšla v denníku Pravda.