V USA, jednotkách NATO a Európskej únii zatiaľ veselo straší duch sudcu Lyncha s jeho vernou družkou Xenofóbiou, Taliani a Francúzi si prehadzujú utečencov z Afriky ako volejbalovú loptu, turecký veľvyslanec v Rakúsku si žehlí výrok o tom, že všetci Rakúšania sú rasisti...
Od emócií k davovej psychóze
Ako súvisí svetová politika s hokejom? Veľmi jednoducho, súčasťou všetkých spomínaných javov je okrem mocensko-politických záujmov aj veľká dávka emócií a odporu až nenávisti voči inej kultúre u všetkých zúčastnených strán. Od vypískania Rusov na štadióne je síce k americkej párty s témou „zabili bin Ladina, vstup len v maskách teroristov“ pekne ďaleko, ale, ako sa v dnešnom svete ukazuje, nerešpektovanie iných kultúr, skupín či národov je zrejme treba potláčať už v zárodku. O to viac ak jeho príčinou sú emócie. Vraj k športu emócie patria, a pískanie pri hymne súpera je teda v poriadku. Lenže práve emócie boli tým, čo viedlo k nepokojom na parížskych predmestiach, a davová psychóza je to, čo prinútilo masy ľudí nasledovať Hitlera.
Pokiaľ by išlo o komplexy malosti, majú ich zrejme fanúšikovia na celom svete. No ak sa niečo robí všade, neznamená to, že to nie je problém. Tváriť sa, že ide o špecifikum Slovákov je podobné ako predstierať, že len Európania, či príslušníci západnej civilizácie sú rasisti, kým mierumilovné národy Stredného a Blízkeho východu im vychádzajú plne v ústrety.
Práve z toho, že podobné správanie sa považuje za bežné všade, vyplýva, že každý národ sa cíti oprávnený „vypískať“ všetky ostatné, o to viac tie, ktoré patria k inej kultúre. A práve tento pocit v extrémnych prípadoch vedie ku vzniku skupín, schopných samovražedne vyhadzovať do vzduchu desiatky cudzích civilistov, a že americkému prezidentovi stúpajú preferencie po tom, čo oznámi, že niekto je mŕtvy.
Zdravý rozum a rešpekt voči iným
Vedľa je teda pískanie na základe spomienok na Sovietsky zväz a časy s ním spojené. Dnešní hokejisti nie sú funkcionári ZSSR. Existuje snáď nejaké pravidlo do koľkej generácie má národ trpieť za hriechy svojich predkov? Tisícky židov odvezených do Osvienčimu za slovenského štátu by nám zrejme k tejto téme vedeli niečo povedať, keby mohli hovoriť... Pravidlo, že súčasná generácia nemôže sa hriechy minulej, by malo byť univerzálne, všeobecne rešpektované a nemenné, ako pre jednotlivcov, tak pre národy. V podstate každý národ v priebehu svojej histórie spáchal na niekom inom krivdu, a zodpovedať sa za hriechy dedov je rovnako absurdné ako za hriechy tých, čo ešte zažili Cézara.
Hokej len hra, ale istým spôsobom je malým medzištátnym súbojom. A medzinárodná politika strategickou hrou medzi národmi a štátmi, brániacimi svoje národné záujmy.
Aj zdanlivo nevinná udalosť, akou je športový zápas, vytvára isté štandardy, ako sa správať k „tým druhým“. Práve atmosféra plná emócií, radosti z víťazstva alebo sklamania z prehry je istým simulátorom na nácvik zachovať zdravý rozum a rešpekt voči druhej strane za každých okolností. Niet pochýb, že za väčšinou konfliktov a sporov sú v prvom rade chladné mocenské záujmy, lenže práve iracionálne emócie davu bývajú najlepším nástrojom na ich realizáciu.
Foto: SITA/Marián Peiger