Ľudia sú k sebe bližšie Tí, čo sú tu i tí, čo sú tam... Hroby plné plamienkov Zvestujú pamäť a pokoru Pred majestátom Tu leží... Tu spočíva... Veľké i malé mohyly Spomienka tá istá Kahanček, svieca Veniec či kytica, kvietok i kamienok Anjelik, čo vie svoje Pamäť i pamiatka Tivadar Ortvay Ur, pozsonyi polgar Má svoje svetlo Priatelia moji Stano Dančiak Marian Labuda Julo Satinský Čaká na svojho súputníka Milana Lasicu Aj Janko Melkovič I pán režisér Martin Ťapák Kubo, Sváko Ragan i Pacho z Hýb sa klaňajú
Otvorená kniha manželov Laca a Agneši Kalinovcov „Dovidenia v lepších časoch...“ Písali ste na fotografiu pre priateľov Pri odchode do emigrácie Tak ste sa dočkali Shőne Naci plný plameňa Peter Kurhajec jeho dobrodinca I Ferdinand Martinenga Stretli sa nakoniec všetci Neďaleko sníva svoj sen Vilko Gruska i Jožko Jankovič Tam niekde aj ja s mojou ženou Máme svoje miesto Biely mramor na hrobe Má pán prezident Michal Kováč S manželkou Iba nedávno doplnil Svätý priestor Štefan Šimák, filantrop Tido J. Gašpar, spisovateľ Nemá plamienok pri mohyle Hoci za života zapaľoval Ale horí jemu a podobným
Pri centrálnom kríži Nekonečný plameň sviečok Kahancov i kahančekov Dáva svetlo Aby sme postáli Zahĺbili sa do seba Rozjímali Pomodlili sa Ľudia sú k sebe bližšie Tí, čo sú tu i tí, čo sú tam...