Spätná väzba

Mediálny hriech: agorafóbia (Peter Nedoroščík) Slovo 15/ 2008 Už dávno si nekupujem žiadne noviny, lebo sa jednoducho nedajú čítať. Okrem toho, že to, čo skutočne potrebujem k svojmu životu, sa v novinách nedočítam, o mnohých veciach podávajú skreslené informácie – a to nemám na mysli len politiku. Odkedy mám internet, pozriem sa na nadpisy a odchádzam. Pripadá mi to totiž, že všetci píšuci redaktori majú jediného zamestnávateľa. To isté platí o televíziách. Vyberám si z tých, ktoré vysielajú minimum reklám. Tie ma totiž vôbec nezaujímajú – nakupujem to, čo potrebujem, a nie to, čo propagujú v reklamách. Často však televízor nepozerám. Má to svoju výhodu – okrem času pred spaním môžem čítať aj inokedy. Z kníh sa toho dozviem oveľa viac ako z novín, časopisov alebo z televízie. S médiami je to skrátka na zaplakanie. My Falošní bojovníci za slobodu prejavu (Eduard Chmelár) Slovo 15/ 2008 V článku sa píše, že vlastné „právo na odpoveď“ vyžaduje akúsi nezávislú entitu, ktorá by rozhodla, či tá-ktorá informácia vyžaduje uplatnenie tohto práva. Myslím tým, autorov príklad s pánom XY, ktorý ma AIDS. Vo mne táto informácia vôbec nevzbudila prvotný dojem, že pán XY určite žil neviazaným životom, skôr som si hneď pomyslel, že ho asi nakazili pri transfúzii. Ak totiž na akýkoľvek výrok aplikujeme naše hodnoty a skúsenosti, môže sa nám stať, že autorovi prisúdime úmysel, ktorý nemal. Preto by mal do hry vstúpi ktosi ako arbiter. Žijem však v USA a zdá sa mi, že vy na Slovensku zmýšľate úplne inak. Vraj že médiá sú proti vláde... Práve to by sa nám tu veľmi zišlo, aj keď Ficovej vláde fandím. Peter Dolina Médiá nepovažovali a dodnes nepovažujú za nutné uplatniť „právo na odpoveď“ v prípade pokrivenej, prekrútenej alebo zmanipulovanej informácie. Počkajú si, kým „obeť nevykrváca“, a potom si ešte v následnej reportáži hyenisticky prihrejú polievočku poukázaním na to, ako ktorý „chudák“ po čase dopadol. Dnešný nárek novinárov je falošný a a manipulatívny: Už druhú dekádu páchajú krivdy ohovárania a osočovania, ktoré už narobili v slovenskej verejnosti množstvo zla a bezprávia. Peter Zajac-Vanka Aj keď oprávnene odmietneme argument, že právo na odpoveď je v rozpore so slobodou médií a slobodou slova, treba uznať, že uplatnenie tohto práva porušuje právo vlastnícke – právo podľa svojej vôle disponovať svojím majetkom. O čo však ide pri uplatnení práva na odpoveď? Právo na odpoveď je vlastne aplikáciou práva na dobré meno, ktoré je rovnako posvätné ako právo vlastnícke. A je možné ho jednoznačne a bez pochybností vymedziť. Tento inštitút umožňuje človeku, aby si bránil svoje meno proti osočeniu, proti klamstvu, alebo znevažujúcej polopravde. Nech sú si teda vlastnícke právo a právo na dobré meno rovnocenné a nech dôjde v dôsledku uverejnenia nejakej informácie ku konfliktu, pri ktorom si jedna strana myslí, že došlo k útoku na dobré meno. Nemá táto strana okamžite a bez prieťahov nárok na obranu? pt