Rozdeľuj a panuj
Staré známe porekadlo. Keď som sa s ním po prvýkrát stretol, tak som si ho vysvetľoval v zmysle „rozdeľuj“ ako dávaj – daruj, a „panuj“ ako logický dôsledok spravodlivého konania. V mocenskej imperiálnej politike však toto porekadlo vystihuje činnosť aktívneho rozkladu štátnych či iných geopolitických celkov podnecovaním a podporovaním vnútrospoločenských sporov a konfliktov so zámerom permanentne alebo dlhodobo oslabiť danú vládu do tej miery, aby nebola schopná efektívne uplatňovať svoju suverenitu (či už ekonomickú alebo politickú) v rozpore so záujmami impéria. Ideálnou pôdou na tento druh subverzie je národnostná, etnická či náboženská rôznorodosť štátu. Stačí identifikovať a vybrať správneho etnicko-nábožensky zanieteného či inak zainteresovaného vodcu, neochvejne stojaceho v opozícii voči nepohodlnému režimu, prehnať ho kurzami nenásilného odporu, organizovanými Inštitútom Alberta Einsteina za pomoci veľvyslanectva Spojených štátov amerických a financovanými NED (National Endowment for Democracy; dotovaný Kongresom USA). Pre všetky radikálne pravicové opozičné hnutia platí jedno nepísané principiálne pravidlo: opozičný vodca je absolútne identifikovaný s ideológiou ekonomického neoliberalizmu, t. j. politikou trhovej ekonomiky, čo najširšej privatizácie, deregulácie hospodárstva a likvidácie verejného sektora (zdravotníctva, sociálneho systému, štátneho školstva a pod.). To všetko sú zároveň kroky podmieňujúce akékoľvek budúce pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií ako IMF (Medzinárodný menový fond), alebo WB (Svetová banka). Dôsledky imperiálnej politiky Je to vzorec, ktorý sa historicky výrazne nemení, odráža ekonomicko-politickú previazanosť v snahe kontrolovať prírodné zdroje a dôležité geografické križovatky v záujme udržania a zväčšenia vplyvu na čokoľvek, čo sa vo svete deje. V úsilí o získanie kontroly platí ďalšie porekadlo: účel svätí prostriedky. A je len úlohou siete globálnych mediálnych korporácií predať nám tento obsah v ideologicky hygienickom obale prekrútených faktov a falzifikovanom historickom kontexte. Tieto ekonomicko-politické hry a ambície impéria Spojených štátov amerických stoja za väčšinou, ak nie za všetkými nedávnymi geopolitickými zmenami: oranžovými, žltými, modrými či inými prevratmi, alebo tými dnešnými udalosťami, ako sú nepokoje v Tibete, Keni, Zimbabwe či najnovšie separatistickými tendenciami pravice v Bolívii. Nehovoriac o otvorených vojenských agresiách v Afganistane a Iraku. Výstraha Latinskej Ameriky Pravicový podnikateľský a politický sektor v Bolívii stojaci v opozícii voči vláde prezidenta Eva Moralesa podporuje pro-autonómne snahy provincií Beni, Pando, Santa Cruz a Tarija. Pred dvoma týždňami, 11. mája, sa v bolívijskej provincii Santa Cruz konalo referendum o rozšírenej autonómii. Voliči v Santa Cruz sa veľkou väčšinou (80 percent) vyjadrili za väčšiu regionálnu nezávislosť. Santa Cruz patrí v Bolívii medzi oblasti s najbohatšími náleziskami ropy, zemného plynu a minerálov a okrem toho sa rozprestiera v úrodných nížinách. Provinčný štát Santa Cruz predstavuje 25 percent z celkového počtu populácie a tvorí 30 percent HDP Bolívie. Prezidenti Ekvádoru a Venezuely vyslovili presvedčenie, že separatistické tendencie nie sú len izolovaným problémom Bolívie, ale ide o širšiu iniciatívu, ktorá sa začína prejavovať v Ekvádore a aj vo venezuelskej, na ropu bohatej provincii Zulia. „Nedajte sa oklamať“, povedal ekvádorský prezident Rafael Correa, „to, čo sa deje v Bolívii, nie je izolovaný vývoj. Ten jav podporujú cudzie štáty, ktoré chcú tento región destabilizovať.“ Venezuelský prezident Hugo Chávez odsúdil pokus „impéria Spojených štátov amerických a bolívijskej oligarchie narušiť právny stav a územnú integritu krajiny. Je to snaha o „kosovizáciu“ (referencia na kosovské jednostranné vyhlásenie nezávislosti) a úder všetkým národom Latinskej Ameriky. Nekončiaci boj o suroviny Vo všetkých prípadoch separatistických snáh v spomínaných štátoch ide o oblasti veľmi bohaté na prírodné suroviny, ktoré sa preto aj výrazne podieľajú na tvorbe HDP svojich krajín. Odtrhnutím týchto oblastí by pôvodná materská krajina utrpela nielen ekonomicky, ale celkom určite by takáto situácia vyhrotila spoločenské pomery do takej miery, že hrozba občianskej vojny by bola veľmi reálna. Keby sa takýto katastrofický scenár zrealizoval v čo i len jednej z týchto krajín, Bolívii, Ekvádore či Venezuele, poslúžilo by to ako učebnicový príklad likvidácie vlády (hoci aj demokraticky zvolenej so 65-percentnou podporou obyvateľstva) vzdorujúcej ekonomickej a ideologickej diktatúre impéria. Od čias Reaganových Kontras – teroristických vojenských intervencií v Nikarague – by to bola dostatočne silná a zrozumiteľná výstraha všetkým sociálne orientovaným vládam, a to nie len v Latinskej Amerike. Autor je publicista Medzititulky Slovo
