Hazard, tombola a hasičský bál

Takmer 23 miliárd preinvestovali v minulom roku Slováci v jednom z odvetví zábavného priemyslu. Konkrétne ide o hracie automaty. Z ekonomického hľadiska je to vynikajúca bilancia. Mnoho ľudí zarobilo a môže investovať ďalej. Možno sa niečo z tohto balíka posunie aj do výskumu a na trhu sa objavia nové a lepšie automaty. Dokonca aj tí, ktorí v nich všetko prehrali, sú prínosom. Musia viacej pracovať a slovenské HDP bude rásť a rásť. Všetko vyzerá výborne, až kým sa neobjaví nejaký nepriateľ trhu. Tentoraz je to odídenec z KDH, poslanec Pavol Minárik. Namiesto toho, aby myslel ekonomicky, efektívne a trhovo, všíma si „ľudský rozmer“ a navrhuje sprísnenú reguláciu a sťaženie prístupu k hracím automatom. Veľa ľudí totiž prehrá celú svoju výplatu, zadlžia seba i rodinu, vytvoria si závislosť a často končia na liečení s diagnózou gambler. Vášeň a emócie, ktoré zažívajú pri hre, sú také silné, že im nedokážu odolať. Tento extatický pocit veľmi dobre poznajú aj iní hráči – burzoví makléri. Rýchly nákup, ešte rýchlejší predaj, vysoké riziko, opojná výhra a zisk, alebo strata. Tento typ hazardu sa volá špekulácia. Na jednu z nich nedávno upozornil George Soros. Tvrdí, že za vysoké ceny ropy môže práve špekulácia. V tejto hre nejde o mince, tu sa hádže s omnoho vyššími čiastkami a pravidlá prajú hráčom predsa len viac. Špekulatívnym obchodom s ropou momentálne dominujú tzv. terminované vklady. Gambler, pardon obchodník, kupuje barel ropy v hodnote 128 dolárov za 8 (!) dolárov, zvyšok ceny je pôžička. Podľa Sorosa je to finančná bublina, ktorá čoskoro praskne. Na mieste je otázka, kto to zaplatí. A prichádza pointa hry: nebudú to špekulanti, ale my všetci. Keď praskla bublina s nehnuteľnosťami, britská centrálna banka musela znárodniť (kúpiť) jednu z najväčších bánk. Americký FED sa tak isto buchol po vrecku. Poučenie: ak chceš hazardovať, musíš hrať aj v tombole... Je to jednoduché, asi ako na výročnom bále hasičov. Niekoľko rokov to fungovalo tak, že miestny podnikateľ zaplatil sálu (samozrejme, dal si to do nákladov ako prezentáciu firmy a na javisko vyvesil vlastnú reklamu) a zo vstupného sa financovalo občerstvenie a tombola. Lenže po istom čase podnikateľ vyhlásil, že on sponzoruje sálu a tombola je celá jeho. Potom sa mu začala tombola máliť, takže peniaze za vstupné sa celé investovali len do tomboly. Hasiči sa najedli doma, vypiť si išli do vedľajšieho baru a aj si sami zaspievali. Raz jednému hasičovi prišlo na um, že by mohli usporiadať bál bez podnikateľa a... prišiel o prácu. Podnikateľ sponzorským darom prispel na nákup novej techniky. Táto informácia je však scestná. Hasiča pripravila o prácu neviditeľná ruka trhu, presnejšie, zefektívňovanie prevádzky. Hasičský bál po slovensky: výborne sa prispôsobuje celosvetovým trendom. Ešte stále je však potrebná šetrná rozpočtová politika. To znamená, že veci z tomboly treba rozdať zahraničným investorom – zaplatia sálu. Hlavne však žiadne občerstvenie, všetko na tombolu. Máme príliš veľa nemocníc. Dôkaz? Čoraz viac ľudí sa radšej lieči doma a bez lekárov. Investujeme príliš veľa do školstva. Načo? Rodičia predsa kupujú deťom pomôcky za vlastné, mali by začať platiť aj učiteľov. Je najvyšší čas naučiť slovenských „hasičov“ pieseň: nejedli, nepili, iba takto robili. A hlavne je nevyhnutné zastaviť poslanca Minárika, pretože chce znižovať HDP a likvidovať zábavný priemysel. Najlepšie bude poslať naňho Ústav pamäti národa. Podozrenie, že je to skrytý komunista, zástanca regulácií a iných ohavností je predsa len príliš veľké.