Boží štát Uhorsko
Všetci Maďari žijúci na Slovensku sú pravicovo orientovaní – rovnako ako slovenskí katolíci. Nevyplýva to zo žiadneho prieskumu verejnej mienky, ale zo skutočnosti, že ak je pre niekoho prioritou národná (menšinová) či náboženská otázka, nemá na výber. Ak chce voliť, zostáva mu v prvom prípade Strana maďarskej koalície a v tom druhom Kresťanskodemokratické hnutie. Všetci slovenskí Maďari a katolíci, ktorí volia, sa na Slovensku cítia zle (alebo: Ani jeden slovenský Maďar a katolík sa na Slovensku necíti dobre) – tak to aspoň dokumentuje správanie ich politických zástupcov. Maďari sa boja o svoje práva, cítia sa byť občanmi druhej kategórie, a preto potajme túžia po veľkom Uhorsku, kde budú väčšinou. Katolíci zas nemôžu žiť podľa svojho svedomia. A keďže ho všetci majú rovnaké, potrebujú ochranu Vatikánu. Ak by sa naraz naplnili aj priania SMK aj KDH, Slovensko by sa zrejme stalo súčasťou Uhorska a platilo by tu cirkevné právo. Lenže aj tak by tu bol problém. SMK by totiž nesúhlasilo s cirkevným právom a KDH s Uhorskom. Napriek týmto hlbokým rozdielom však presedeli spolu osem rokov vo vláde. Nie preto, že sú pravicové. Nakoniec obe strany by rady sedeli vo vláde aj so Smerom, keby... Keby mohli robiť to, čo robili aj predtým. Za všetky príklady „úspechov“ týchto strán školstvo: ak absolvujete základnú školu na juhu Slovenska, vaša slovenčina bude úbohá, ale zato budete môcť chodiť po celý čas na náboženstvo. Vyhlásiť tieto spory a problémy za tmárstvo hodné 19. storočia je síce jednoduché a „pokrokoví“ analytici a politici to aj robia, stráca sa tým však dôležitý fakt. Na Slovensku neexistuje relevantná politická strana, ktorá by sa ako k základnému princípu nehlásila k viere alebo k národu. A nie je to nijaký slovenský folklór. Len pred pár dňami sa v tábore amerických republikánov začali objavovať obavy, či demokratický kandidát na prezidenta Barack Obama nemá protiamerické názory. Ak ich preferencie budú naďalej klesať, určite prídu aj podozrenia, že Obama je neznaboh. Boh a Národ ako súčasť politiky sú tu a v niektorých prípadoch sú dôležitejšie než akékoľvek iné otázky – trebárs aj ekonomické. To je skutočnosť. A história rovnako ako súčasnosť hovoria viac než jasne, že sa môžu stať najdôležitejšími. Dokonca aj pre väčšinu populácie. Vtedy sa však začínajú problémy. Boh i Národ sa stávajú žiarlivými a nárokujú si veľké obete. Neznesú ani iných bohov ani iné národy. A keďže jedných aj druhých je tu viac ako požehnane, jediným riešením je vojna – pokiaľ možno totálna. Že Slovensku nič podobné nehrozí? Stačí predstava, že maďarské hospodárstvo upadne do hlbokej recesie a k moci sa dostane Viktor Orbán, že Slovensko zasiahne finančná kríza a zahraniční investori sa začnú húfne sťahovať. A túto predstavu spojiť s udalosťami v bývalej Juhoslávii – sused „zrazu“ nenávidel suseda, známy známeho. Tento problém sa stáva akútnym aj na Slovensku. Môžeme si ho personifikovať a povedať, že za to môžu trebárs Ján Slota a Pál Csáky, ale tým nič nevyriešime. Nie sú to žiadni géniovia, a ak by tu neboli, nahradil by ich niekto iný. Problém nie je ani náboženstvo či nacionalizmus (patriotizmus, národovectvo). Tie ním začínajú byť až vtedy, keď sa pre človeka stávajú jediným záchytným bodom v zmätku plnom neistôt. SMK vidí problém v SNS, SNS zas v SMK, KDH v liberalizme, liberáli v KDH... Možno je najvyšší čas prestať sa navzájom obviňovať a začať hľadať príčiny a riešenia – skôr než bude neskoro.
