ČO SA KDE DEJE

O globálnej ekonomike aj rozvojové krajiny Predseda Valného zhromaždenia OSN ohlásil vytvorenie skupiny, ktorej cieľom bude vyhodnotiť fungovanie globálneho finančného systému vrátane hlavných inštitúcií, napríklad Medzinárodný menový fond a Svetová banka, a navrhnúť „stabilnejší globálny hospodársky poriadok“. Predsedom panelu sa stal laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz. Jednou z otázok, ktoré bude skupina riešiť, bude zastúpenie rozvojových krajín v rozhodovaní o globálnych ekonomických záležitostiach. Podľa predsedu VZ OSN je dnes v rozvojovom svete omnoho viac silných ekonomík, než v roku 1944, no systém prijímania rozhodnutí im nedáva adekvátne postavenie. Posledná šanca – USA Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád sa možno na budúci rok nebude uchádzať o znovuzvolenie. Pre chorobu a pracovné vyčerpanie musel v poslednom čase zrušiť niekoľko verejných vystúpení. Zdravotný stav však nie je to jediné, čo podkopáva šance prezidenta na získanie ďalšieho mandátu. Nasledujúce mesiace sú pre neho kriticky dôležité – podpora Ahmadinedžádovi klesá a ozýva sa stále hlasnejšia kritika za nenaplnené sľuby, vrátane využitia príjmov z ropy na boj proti chudobe a podporu zaostávajúcich regiónov. Pri viac ako desaťpercentnej nezamestnanosti a tridsaťpercentnej inflácii nedokázal Teherán využiť zisky z minuloročných rekordných cien uhľovodíkov v prospech svojich chudobných. Kritické slová na adresu Ahmadinedžáda sa ozývajú už aj z tábora jeho bývalých konzervatívnych podporovateľov. Jednou z posledných prezidentových šancí tak ostávajú, paradoxne, Spojené štáty americké. Eskalácia konfrontácie s USA by mohli vyvolať efekt „zjednotenia krajiny za lídrom“ a pomôcť mu k znovuzvoleniu. Americké ozbrojené sily v Iraku útočili v Sýrii Helikoptéra so špeciálnymi jednotkami pristála niekoľko kilometrov za iracko-sýrskou hranicou a americkí vojaci zabili osem ľudí. Damask tvrdí, že šlo o civilistov, stavebných robotníkov, Washington priznal cielené zabitie „zahraničných bojovníkov“. Útok môže skomplikovať postupné zbližovanie Sýrie so Západom. Prezidenta Bašara al-Assada v júli pozvali na summit Európskej únie, krajina obnovila diplomatické vzťahy s Jordánskom a s tureckým sprostredkovaním sa zúčastnila na niekoľkých kolách nepriamych rozhovorov s Izraelom. Správy o útoku vyvolali rozhorčenie nielen v Sýrii, ale v celom arabskom svete. Ide o prvý známy útok americkej armády na sýrskom území. Podľa vojenských predstaviteľov sa USA snažia iba zabezpečiť hranicu pred infiltráciou, a keďže Sýria nespolupracuje, „vzali sme situáciu do vlastných rúk“. Politický analytik Thabet Salem však pre televíziu al-Jazeera povedal, že americká armáda si pravdepodobne pomýlila civilných robotníkov s militantmi. Prioritou bude dialóg s teroristami V pondelok sa v Islamabáde uskutočnilo stretnutie vedúcich politických osobností Pakistanu a Afganistanu. Hlavnou témou bolo zastavenie talibanského povstania zasahujúceho obe strany pakistansko-afganskej hranice. Podľa niektorých z účastníkov je jediným spôsobom, ako zastaviť postup Talibanu, odchod západných jednotiek z Afganistanu. Obe vlády sa nedávno vzdali podmienky, že rokovať budú len so silami, ktoré sa vzdajú ozbrojeného boja. Nedávno sa v Saudskej Arábii uskutočnili sprostredkované rokovania medzi afganskou vládou a afganským Talibanom. Minulý týždeň pakistanský parlament schválil rezolúciu podporenú všetkými stranami, v ktorej sa píše, že dialóg s extrémistami musí byť teraz najvyššou prioritou. Posledný rok bol v Afganistane najnásilnejší od pádu Talibanu. Medzinárodné jednotky čelia stále intenzívnejšiemu odporu. Aj z úst západných vojenských predstaviteľov sa už ozvali signály, že vojnu v Afganistane nemožno vyhrať, a preto je jediným riešením rokovanie so všetkými stranami – vrátane Talibanu. Ako pokračovať v okupácii Predminulú nedeľu boli v Iraku demonštrácie proti americko – irackej dohode, ktorá by umožnila USA ostať v krajine ešte niekoľko rokov. Desiatky tisícov demonštrantov žiadali odchod zahraničných jednotiek. Opozícia proti zmluve narastá, a to dokonca aj medzi tými, ktorí ju vyjednali. Podľa The New York Times sa predminulú nedeľu provládna Spojená iracká aliancia vyjadrila, že nebude môcť dohodu podpísať, ak v nej nebude požiadavka na odchod amerických jednotiek najneskôr do roku 2011. Washington je pod časovým tlakom. Koncom roka vyprší mandát OSN na prítomnosť cudzích jednotiek v krajine, preto sa musí snažiť o získanie iného legálneho základu na pokračovanie okupácie.