Muňko sa veľmi nemýlil
Šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko pred časom rozvíril mediálnu mienku (zvykne sa písať „verejnú“, lenže pravda je taká, že verejnosť zostala nevšímavá), keď vyhlásil, že ľudia v II. dôchodkovom pilieri prišli o všetko. DSS ho dokonca chceli žalovať za „šírenie poplašnej správy“. Z politického hľadiska možno neboli Muňkove slová najšťastnejšie, skutočný problém však spočíva v niečom inom: v tom, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne povedal s najväčšou pravdepodobnosťou v podstate pravdu. Ak by sme D. Muňka chytili za slovo, dalo by sa povedať, že presne tak to nie je. Je veľmi pravdepodobné, že ak by ktorýkoľvek klient (až na niektoré výnimky) ktorejkoľvek DSS práve teraz odchádzal do dôchodku, nejaké peniaze by mu tá DSS „vyplatila“. Lenže dôchodok by z toho nebol. Polopravdy horšie ako lži Z praktického hľadiska má D. Muňko pravdu. Tvrdiť, že ľudia do II. piliera vstúpili, lebo im z neho stačí pár stoviek k „štátnemu“ dôchodku, by znamenalo bohapusto klamať. Na základe vyslovene lživej štátnej kampane pod reklamným sloganom „Lepší dôchodok“ a podobne zavádzajúcej reklamy dôchodkových spoločností, sľubujúcej „švajčiarske dôchodky“, ľudia vstupovali a vstupujú do II. piliera, lebo očakávajú z neho „tučnú“ penziu, ktorá im umožní minimálne udržať si dovtedajšiu životnú úroveň. Nejeden človek sa teší, že práve v penzii začne cestovať, naplno sa venovať koníčkom a užívať si presne tak, ako vysmiati seniori z reklamných letákov, brožúrok a televíznych spotov DSS. Ak teda títo ľudia dostanú po desaťročiach platenia odvodov k dôchodku zo Sociálnej poisťovne pár stoviek, či bárs aj zopár tisícok, bude to pre nich nepríjemný šok. Najrizikovejšou skupinou z tohto hľadiska je vyše 600-tisíc ľudí, ktorí sa zapojili do tohto systému, ale majú príliš nízke príjmy, aby z neho niečo reálne mali. Ide o tých, ktorých tzv. vymeriavací základ (čiže hrubý plat) dosahuje maximálne 15-tisíc korún. Je prakticky nemožné, aby si ľudia dokázali pri takýchto príjmoch vytvoriť anuitu, ktorá by im v konečnom dôsledku mohla poskytnúť dôchodok presahujúci aspoň sedemtisíc korún. Kapitalizačný pilier nie je perpetuum mobile na peniaze, nedokáže ich rozmnožovať podľa ľubovôle klientov ani samotných DSS. Preto sa účasť v ňom minimálne polovičke dnešných účastníkov neoplatí. Pri porovnaní toho, aký dôchodok títo ľudia očakávajú a aký možno reálne predpokladať, možno konštatovať, že títo ľudia „prišli o všetko“. Asi tak, ako keď si hráči slabého mužstva už pred zápasom so silnejším povzdychnú: toto sme prehrali. Fakt, že túto nepríjemnú pravdu DSS a ich obhajcovia zamlčujú, by však nemal nikoho prekvapiť. Ich komunikácia s verejnosťou je od začiatku postavená na podvodoch, ktorých sa dopúšťajú najmä tým, že nehovoria celú pravdu. Polopravdy však ľudí zavádzajú ešte viac ako lži, pretože na prvý pohľad nie sú také zrejmé. Najlepším príkladom je tvrdenie, že ľudia si v II. pilieri „sporia“ na dôchodok. Nie ste sporitelia, ale investori Konečne sa začína nahlas hovoriť, že dôchodkové fondy sa podobajú podielovým oveľa viac, než to doteraz ľudia počuli. Ľudia v II. pilieri v skutočnosti nie sú sporiteľmi, ale investormi. „Sporiteľ je podľa mňa ten, čo drží koruny pod vankúšom, alebo ich požičia banke (s garanciou návratnosti štátom). Teda má úspory vo forme peňazí v hotovostnej alebo bezhotovostnej podobe. V kolektívnom investovaní, kam patrí aj „sporenie na osobných účtoch v DSS“ o žiadne sporenie nejde,“ píše na svojom blogu ekonóm a vysokoškolský učiteľ Pavol Čižmárik. „Výrok, ktorého pravdivosť som ochotný podporiť stávkou o fľašu päťputňového tokajského znie: 80 percent „sporiteľov“ druhého piliera (= asi 1,2 milióna občanov) nerozumie pravidlám hry, ktorej sú účastníkmi,“ konštatuje. V II. pilieri totiž ľudia nesporia v tom zmysle, že by si s nejakou garanciou odkladali peniaze na spotrebu v budúcnosti. V skutočnosti ich okamžite míňajú, lebo ich prostredníctvom DSS investujú – nakupujú za ne dôchodkové jednotky, ktorých cena niekedy rastie, inokedy stúpa. Každý jeden klient DSS robí individuálne obchody, preto zverejňované všeobecné informácie o z(ne)hodnocovaní „úspor“ v skutočnosti konkrétnemu klientovi nemusia nič povedať. Ľudia sa tak ocitajú v totálnej informačnej asymetrii, keď na jednej strane nemajú dosť pravdivých informácií o svojich „dôchodkových peniazoch“, na druhej celému systému dôchodkového investovania aj tak nerozumejú. Hovoriť v takejto situácii o slobodnom rozhodovaní občanov je rovnaký výsmech realite, ako bolo dodržiavanie občianskych práv garantovaných Helsinským záverečným aktom v komunistických krajinách. O poplatky ide až v prvom rade Minulotýždňové rokovanie predsedu vlády Roberta Fica so zástupcami DSS šokujúco odhalilo skutočnú motiváciu dôchodkových spoločností získavať klientov. Predstavitelia ADSS otvorene priznali, že v II. pilieri je skupina ľudí, ktorí sú nedokážu nasporiť ani na minimálny dôchodok, teda tak, aby neboli odkázaní na nejakú formu sociálnej pomoci či podpory zo strany štátu, keď odídu do penzie. Ich obhajoba, že rovnako skončia v I. pilieri, keďže aj ten je zásluhový, odkrýva obludnosť ich vlastnej filozofie. Ak je pravda, že existuje skupina ľudí, ktorí si zásluhovým spôsobom nenašetria, či „nenainvestujú“ ani v prvom, ani v II. pilieri, prečo potom majú zostať klientmi DSS, prečo ich DSS otvorene nevyzvú, aby odišli, prečo nesúhlasia, aby sa parametre zákona zmenili tak, že v II. pilieri nebudú môcť byť? Akú motiváciu majú DSS, aby si udržali týchto klientov? Určite nie ich budúci vynikajúci dôchodok, to sami priznali. Potom je jedinou možnou motiváciou fakt, že aj tí najchudobnejší dôchodkoví investori povinne každý mesiac platia DSS-kám poplatky. Bez ohľadu na to, že „lepší dôchodok“ mať nebudú. Lenže ak to DSS nie sú ochotné povedať na rovinu ani v prípade týchto ľudí, akú máme záruku, že opäť pre svoj vlastný prospech nemlčia o nevýhodnosti II. piliera aj v prípade iných skupín obyvateľov? Žiadnu. Pretože II. pilier nie je charita a DSS nie sú charitatívne organizácie. Sú to podnikateľské subjekty, ktorých prvoradým cieľom nie je zabezpečiť ľuďom bohatú starobu, ale vytvárať vlastný zisk. Len keby to občanom konečne takto otvorene povedali. Autor pracuje na úrade vlády Text vyjadruje jeho osobný názor
