Latinskoamerické otázniky

Seržant bolívijských ozbrojených síl Mario Teran stál deviateho októbra 1967 v úkryte v bolívijskej džungli pri lôžku chorého a raneného muža. Príkaz, ktorý dostal od svojich nadriadených, a tí zas od CIA, bol jasný – zabiť. Muž na lôžku, ktorý bol už vtedy legendou, povedal: „Strieľaj, pokrytec, zabiješ iba človeka“. To boli údajne posledné slová Ernesta Che Guevaru.
Počet zobrazení: 995

Seržant bolívijských ozbrojených síl Mario Teran stál deviateho októbra 1967 v úkryte v bolívijskej džungli pri lôžku chorého a raneného muža. Príkaz, ktorý dostal od svojich nadriadených, a tí zas od CIA, bol jasný – zabiť. Muž na lôžku, ktorý bol už vtedy legendou, povedal: „Strieľaj, pokrytec, zabiješ iba človeka“. To boli údajne posledné slová Ernesta Che Guevaru.

Maria Terana čakal dlhší život. A o štyridsať rokov neskôr, keď už bol na dôchodku, mu jeho stratený zrak vrátili v nemocnici úplne inej Bolívie. Už nie klienta USA, ale krajiny vedenej Evom Moralesom. Operáciu, podobne ako 1,4 milióna iných operácií očí v 33 rozvojových krajinách Latinskej Ameriky, Karibiku a Afriky vykonávali kubánski lekári. Za peniaze z Venezuely, vedenej Hugom Chavezom. Dejiny majú niekedy veľmi zvláštny zmysel pre humor...

Príbeh je metaforou toho, ako sa za posledné roky zmenila Latinská Amerika. Popularita a vplyv Spojených štátov amerických, ktoré subkontinent dlhodobo považujú za svoj „zadný dvor“, dosiahli historické minimum. V stále väčšom množstve krajín sa dostávajú k moci vlády s oficiálnym programom posilnenia postavenia – ekonomického i politického – širokých más. Hoci sa líšia v radikálnosti požiadaviek i nástrojov, ktoré sú ochotné na ich presadenie použiť, subkontinent sa posunul jednoznačne „doľava“. A to nie zásluhou cheguevarovského „vývozu revolúcie“, ale kvôli tragickým zlyhaniam neoliberálnej paradigmy. Priepastné (a zväčšujúce sa) rozdiely medzi chudobnými a bohatými, masová bieda v krajinách s bohatými prírodnými zdrojmi, nereprezentatívny politický systém, ktorý napriek periodicky sa opakujúcim voľbám nedáva väčšine šancu na zmenu, a ďalšie prejavy nerovnovážneho vývoja urobili systém neudržateľným.

Súčasne sa však vynára viacero znepokojujúcich otázok. Možno si zamieňať existenciu formálnych znakov ako voľby, politické strany, súkromné médiá... so skutočnou schopnosťou systému reprezentovať politické záujmy jednotlivých spoločenských skupín? A naopak, je v semiperiférnych krajinách jedinou možnosťou, ako dosiahnuť sociálny pokrok obmedzenie politických a občianskych práv? Oslabenie moci USA a vplyvu globálnych ekonomických a finančných inštitúcií, ako aj rozpad viery v neoliberálne ekonomické recepty zatiaľ vytvorili aspoň možnosť, aby si Latinská Amerika mohla klásť takéto otázky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984