Hrdinovia
Náš podivuhodný svet počas posledných nepokojných mesiacov produkuje veľmi zvláštnych hrdinov. Jeden z nich, Muktada az-Zaidí, zrejme vytvoril peknú globálnu tradíciu – má už totiž jedného rovnako úspešného nasledovníka. Topánkový atentát, ktorý spáchal na odchádzajúceho amerického prezidenta Busha, sa opakoval v Londýne pri návšteve čínskeho premiéra. Muktada sám z toho príliš veľkú radosť mať nebude. Medzitým ho totiž umravnila polícia „slobodného“ Iraku a zanechala na ňom viditeľné stopy. Spoluobčania, ktorí topánkového hrdinu oslavovali, nakoniec na celebritu povýšili topánku a postavili jej aj pomník. Takéto neprijateľné buričstvo však elite neušlo a socha bola vzápätí odstránená. Hrdina, ktorý zvláštnym spôsobom stelesňuje dnešnú bezmocnosť bezmocných, prežil pár okamihov slávy, no dnes už hnije vo väzení. Možno keby bol býval mocnejší...
Ako napríklad iný hrdina, turecký premiér Recep Tayyip Erdogan. Ten si v Davose na stretnutí najmocnejších (prevažne samozrejme) mužov planéty nemusel ani vyzúvať topánky. Stačilo odísť z diskusie, ktorú si pre seba chcel vyhradiť Šimon Peres. Zvýšeným hlasom robil svoju prácu – obhajoval neobhájiteľné vraždenie nevinných ľudí a tým Erdogana rozhneval. Z Erdogana sa zrazu stal hrdina. Prestalo byť zaujímavé, že nie je schopný zaujať rovnaké stanovisko aj k inému, celkom rovnako odpornému vraždeniu Arméncov zo začiatku 20. storočia, ktoré dokonca ani sám nemá na svedomí, takže by ho to tak nemuselo bolieť. Zrazu akoby neprekážalo ani to, že turecká vláda pod jeho vedením pristupuje ku Kurdom veľmi podobne, i keď predsa len o čosi „civilizovanejšie,“ ako Izrael k Palestínčanom, a to nielen v Turecku, ale aj v susednom Iraku. Selektívne hrdinstvo však niektorým ľuďom v situácii neznesiteľnej globálnej nespravodlivosti očividne stačí, a tak sa bojovníkom proti nej môže stať aj pokrytec.
Medzitým sa v USA vynorila hviezda úplne iného formátu. Bernard Madoff sa do dejín zapíše ako prevádzkovateľ najväčšej Ponziho schémy (pyramídovej hry) na svete. Dokázal ju udržať pri živote neuveriteľne dlho a získal pri tom dôveru a uznanie mocných. Madoff dokázal vylákať peniaze od bohatých ľudí, často skúsených finančných magnátov, a dokonca aj veľkých svetových bánk. Jeho „skúsenosti“ mu priniesli miesto v predsedníctve firmy NASDAQ, ktorá prevádzkuje trh cenných papierov. Veď kto iný by mal dozerať na čistotu finančných operácií? Madoffov podnik nakoniec skrachoval a zanechal po sebe „sekeru“ 50 miliárd dolárov. Madoff vlastne veľmi pripomína celý finančný systém, ktorý sa mal dokázať regulovať sám. Keďže pri jeho krachu prišli o peniaze prevažne veľmi zámožní ľudia, James Petras k tomu poznamenal, že Madoff určitým spôsobom zabezpečil nápravu nespravodlivostí, ktorých sa dopúšťali jeho klienti. Boli medzi nimi napríklad vlastníci sweatshopov či obchodníci s realitami. Teda akýsi súčasný pseudo-Jánošík, ktorý však chudobným nepriniesol vôbec nič.
Bezmocná zlosť, otvorené pokrytectvo a finančné podvody, čo reprezentujú spomínaní „hrdinovia,“ hýbu dnešným svetom. Ak sa bezmocní spolu nepostavia pokrytcom, budú vymýšľať nové podvody (aj finančné) a svet bude naďalej produkovať podobne tragických hrdinov. Lepšie by však bolo, keby sme sa podobnými hrdinstvami už viac nemuseli zaoberať.
