Rekordy v zbrojení... aj v hrozbe hladu
Štyridsiata ročenka Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) SIPRI Yearbook 2009: Armaments, Disarmament and International Security (Oxford: Oxford University Press, 2009) priniesla veľa údajov a hodnotení na zamyslenie, ktoré vo víre problémov spojených s globálnou krízou znova nástojčivo zvýrazňujú potrebu nového vnímania problémov bezpečnosti v súčasnom svete.
Časť ročenky SIPRI 2009 sprístupnili aj na internetovej stránke inštitútu v podobe stručného výberu základných údajov, poznatkov a záverov troch základných častí publikácie – Bezpečnosť a konflikty, Vojenské výdavky a zbrojenie, Nešírenie, kontrola zbrojenia a odzbrojenie. K dispozícii sú originálne údaje o svetových vojenských výdavkoch, medzinárodnom zbrojárskom obchode, zbrojárskej výrobe, jadrových silách, veľkých ozbrojených konfliktoch a multilaterálnych mierových operáciách, ktoré sú spojené s analýzou významných aspektov kontroly zbrojenia, mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Poznatky a závery výskumníkov SIPRI a ďalších prizvaných odborníkov v takejto podobe a rozsahu v inej publikácii nenájdeme. Pri hodnotení vývoja v oblastiach medzinárodnej bezpečnosti, zbrojenia a odzbrojovania v roku 2008 sa už v úvode konštatuje, že v ňom vzrástli hrozby pre bezpečnosť, stabilitu a mier takmer vo všetkých častiach sveta, a zložitá bezpečnostná situácia sa zhoršila aj pre globálnu finančnú krízu.
Konflikty
Podľa kritérií, ktoré sa sledujú v SIPRI, bolo v roku 2008 vo svete 16 veľkých ozbrojených konfliktov v 15 štátoch, čo bolo o dva konflikty viac ako v roku 2007. V Afrike to boli Burundi, Somálsko a Sudán, v Amerike Kolumbia, Peru a USA (v súvislosti s vedením globálnej vojny proti terorizmu), v Ázii Afganistan, India (Kašmír), Irak, Izrael, Myanmar (karenskí separatisti), Pakistan, Filipíny (dva konflikty, z toho jeden len na ostrove Mindanao), Srí Lanka a Turecko. Všetky tieto konflikty sú zaradené medzi vnútroštátne.
V poslednom desaťročí podľa aplikovanej metodiky prebiehalo 21 veľkých ozbrojených konfliktov, pričom z dlhodobého hľadiska ich počet klesá. V polovici 90. rokov vznikalo ročne vyše 30 konfliktov. Najviac konfliktov je stále v Afrike, predovšetkým však v Ázii, pričom sa zvýrazňuje narastajúca jednostrannosť násilia v nich voči civilistom. Z regionálneho hľadiska sa za najnapätejšiu považuje bezpečnostná situácia na Blízkom východe, čo je okrem vojny v Iraku spôsobené aj situáciou v Izraeli a Iráne a kurdským problémom, ktorý sa dotýka aj Turecka.
Obete
Najkomplikovanejšia bezpečnostná situácia je v súčasnosti v Iraku a Afganistane, čo je najmä dôsledok pokračovania tamojších vojen pod vedením USA. V irackej vojne sa boje zmiernili a v roku 2008 v nej padlo „len“ 314 vojakov intervenčných vojsk (z toho sa 91 považovalo za nebojové straty a jeden sa stal obeťou „priateľskej paľby“), čo bolo najmenej od začiatku vojny. Naopak, vojna v Afganistane sa komplikuje a zostruje. Hoci v roku 2008 v nej zomrelo menej vojakov intervenčných vojsk ako v Iraku (294), je to najvyšší počet obetí od začiatku vojny. Z tohto počtu boli dvaja vojaci obeťami „spriatelenej paľby“ a 31 sa zaradilo medzi nebojové straty. Ak by sme teda počítali „čisté“ bojové straty spôsobené nepriateľom, v Iraku to bolo už „len“ 222 a v Afganistane 258 vojakov. Tragickejšie je, že straty civilného obyvateľstva mnohonásobne prevyšujú straty na životoch vojakov.
O čom sa mlčí
Dlhotrvajúca vojna v Afganistane začala vplývať aj na zhoršovanie bezpečnostnej situácie v Pakistane a vo viacerých publicistických prameňoch sa začal používať pojem „Afpak“. Tento slovný novotvar pripomínajúci postmodernistické jazykové hry symbolicky poukazuje na čoraz väčšie prelínanie vývoja v Afganistane s problémami v Pakistane.
Nádeje na vojenský a politický úspech vojny v Afganistane sú mizivé a s najväčšou pravdepodobnosťou sa skončí podobne, ako sa skončilo vojenské dobrodružstvo USA vo Vietname a ako končí iracká vojna. Aj snaha NATO dokázať v tejto vojne povesť efektívnej bezpečnostnej organizácie môže byť vážne naštrbená. Treba však vidieť veľký záujem kruhov severoamerického a západoeurópskeho vojensko-priemyslového komplexu na týchto vojnách, o čom sa mlčí. Záujem na nej majú predovšetkým výrobcovia streliva a bômb (ktoré by sa bez vojny v takomto množstve nepoužili), výrobcovia nepriestrelných viest a ďalších ochranných prostriedkov a pomôcok na vedenie boja, ktoré používa vyše 190-tisíc vojakov USA (viac ako 130-tisíc v Iraku a necelých 60-tisíc v Afganistane – kde je ešte vyše 30-tisíc vojakov v rámci síl ISAF – pričom vyše tisíc ich je z Nemecka, Veľkej Británie, Kanady, Francúzska, Talianska, Poľska, Holandska, a Austrálie), výrobcovia vojenských vozidiel a vrtuľníkov, ktoré sa zničia alebo poškodia vo vojne, sieť dodávateľov služieb pre logistickú podporu a zabezpečenie jednotlivých prvkov činnosti vojsk a pod.
Namiesto potravín vojny
Ročenka už desiaty raz za sebou konštatuje, že vojenské výdavky za predchádzajúci rok zase stúpli. V roku 2008 dosiahli nový nepekný rekord – najvyššiu sumu, aká sa na vojenské účely vydala od čias, keď ich SIPRI sleduje. Podľa Sama Perlo-Freemana, jedného z vedúcich predstaviteľov SIPRI zaoberajúcich sa otázkami vojenských výdavkov, v tom možno vidieť aj dôsledky koncepcie vojny proti terorizmu, ktorú presadzovala administratíva prezidenta Busha, čo priviedlo viaceré štáty k militarizácii a k zvyšovaniu nákladov na vojenské účely.
V roku 2008 dosiahli vojenské výdavky štátov sveta spolu 1 464 miliárd USD, čo bolo o 4 percentá viac ako v roku 2007 a znamenalo to 2,4 percenta celosvetového HDP. Na každého obyvateľa Zeme pripadlo vlani 217 USD, ktoré sa využili na vojenské účely. V roku 2007 to bolo 202 USD a rok predtým „len“ 184 USD.
V roku 2008 predstavovala oficiálna rozvojová pomoc členských štátov Výboru rozvojovej pomoci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) necelých 120 miliárd USD. Ak k nim pripočítame aj výšku rozvojovej pomoci zo štátov OECD, ktoré nie sú členmi tohto výboru (ČR, južná Kórea, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), ide spolu o niečo viac ako 121 miliárd USD. Výdavky štátov OECD (vrátane Mexika a Turecka, ktoré sa na poskytovaní rozvojovej pomoci nepodieľajú) na vojenské účely boli vyše 1 019 miliárd USD (v roku 2007 to bolo 951 miliárd). Hoci v tomto prípade platí, že každé porovnanie kríva, predsa len možno ukázať, že čisto z matematicko-štatistického hľadiska sa na rozvojovú pomoc v štátoch OECD vydalo necelých 12 percent sumy, ktorá išla na vojenské účely.
Dva (vojenské) svety
Podľa trendov rastu vojenských výdavkov v poslednom období možno usúdiť, že súčasná podoba medzinárodnej bezpečnosti podmienená najmä neoliberálnou globalizáciou aj vo vojenskej oblasti prispieva k vytváraniu dvoch svetov, ktoré sa odlišujú predovšetkým technickou úrovňou vybavenosti ozbrojených síl, čo pomáha k ďalšiemu narastaniu nerovnosti v ekonomickej i politickej oblasti. Prvý predstavuje vojensky vyspelá časť sveta, v ktorej sú štáty a pakty schopné ubrániť sa a aj napadnúť potenciálneho protivníka a počítať v dôsledku technickej prevahy s víťazstvom (presadením svojich záujmov). Druhý je vojensky rozvojová časť sveta, v ktorej síce štáty či pakty môžu disponovať veľkou vojenskou silou, ale vo vojne so subjektmi z vojensky vyspelej časti sveta majú malé šance na víťazstvo. Preto sú pripravené viesť najmä vzájomné vojny a vojnám so štátmi z vojensky vyspelej časti sa vyhýbajú. To však k bezpečnosti na Zemi neprispieva. Kdesi na hranici medzi prvými a druhými sú Čína a Rusko, ktoré majú nielen veľkú vojenskú silu a vyspelú techniku, ale patria aj k piatim štátov sveta s najvyššími vojenskými výdavkami.
Výdavky USA na zbrojenie v roku 2008 predstavovali 607 miliárd USD a tvorili 41,5 percenta celosvetových, pričom počet ich obyvateľov je 4,5 percenta ľudí na celej Zemi. Od začiatku vydávania ročenky SIPRI boli tieto výdavky USA spomedzi všetkých krajín na svete vždy najvyššie. Vojenské výdavky USA mimoriadne stúpli počas vojny v Iraku a Afganistane, na ktoré sa vydalo od ich rozpútania už vyše 900 miliárd USD. Na rok 2009 je predpoklad 140 miliárd USD a odhaduje sa, že náklady na obe vojny dosiahnu spolu najmenej 1 300 miliárd USD.
Ozbrojené 21. storočie
Na druhé miesto vo výdavkoch sa na druhé miesto, pred Veľkú Britániu a Francúzsko prvýkrát dostala Čína. Nárast bol podľa odhadov SIPRI vyše 17 percent (v bežných cenách v jüanoch). Za posledných 10 rokov tam výdavky na zbrojenie vzrástli v bežných cenách v jüanoch 3,5-krát. Výrazne narástli podľa SIPRI aj vojenské výdavky Ruska: o 27 percent v rubľoch v bežných cenách (o 13 percent v USD v stálych cenách z roku 2005). Za posledných 10 rokov je to v rubľoch v bežných cenách takmer deväťnásobný rast.
Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN má najväčšie výdavky na zbrojenie. Sú teda zrejme najväčšími vojenskými mocnosťami, takže ich pozícia ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN nie je spochybniteľná. Lenže vojensky možno riešiť čoraz menej problémov bezpečnosti súčasného sveta, a výška vojenských výdavkov nie je garanciou rovnakej výšky príspevku štátu k zaisteniu medzinárodnej bezpečnosti.
Štáty OECD (označované aj za klub bohatých) vydali v roku 2008 na vojenské účely spolu takmer 70 percent z celosvetového súhrnu, hoci tam podľa odhadov OSN z roku 2007 žije len 17,5percent svetovej populácie. Na jedného obyvateľa teda pripadlo necelých 860 USD vojenských výdavkov. Členské štáty NATO, ktoré časť odborníkov pokladá za najlepšiu bezpečnostnú organizáciu (hoci sa nemá s kým porovnávať) vydali vlani na vojenské účely 911 miliárd USD, čo bolo o niečo viac ako 62 percent z celosvetového súhrnu, hoci tam žije len asi 13,1 percent obyvateľstva Zeme. Na jedného obyvateľa tam pripadlo vyše tisíc USD vojenských výdavkov, teda takmer päťkrát viac ako je celosvetový priemer. Takáto bezpečnostná organizácia sotva bude mať protivníka, čo by sa jej postavil či ju priamo ohrozoval. Prispieva však na začiatku 21. storočia zbrojenie k mieru a stabilite?
Slovensko
Na Slovensku pripadalo podľa SIPRI 2009 na jedného obyvateľa približne 185 USD vojenských výdavkov. V ČR a v Poľsku to bolo o niečo viac ako 210 a v Maďarsku necelých 150 USD na obyvateľa, v Slovinsku necelých 370 USD a v Rakúsku tesne nad 370 USD. Do akej miery tieto financie zaisťujú bezpečnosť bohatých a silných štátov v podmienkach globálnej krízy, ktorú spustil finančný kapitál USA? Výdavky na zbrojenie sú síce ekonomicky protirečivým faktorom, ale v týchto štátoch sa ťažko presadzuje ich znižovanie, lebo špecificky prispievajú k ekonomickému rastu v neoliberálnom duchu. Smutné je, že vysoké výdavky na zbrojenie má aj viacero štátov rozvojového sveta.
Neodstránilo by výrazné zvýšenie rozvojovej pomoci na úkor vojenských výdavkov niektoré faktory vytvárajúce bezpečnostné hrozby? Konkrétne napríklad hlad, chudobu, nezamestnanosť či nelegálnu migráciu?
Najväčší zbrojári
Medzi desiatimi spoločnosťami s najvyššou produkciou v zbrojnej výrobe na svete boli v posledných troch rokoch stále rovnaké firmy: Boeing, Lockheed Martin, Northrop Grumman, General Dynamics, Raytheon a L 3 Communications (USA), BAE Systems (Veľká Británia), Finmeccanica (Taliansko), Thales (Francúzsko). EADS – European Aeronautic Defence and Space Company (sídlo v Holandsku). V roku 2004 bola medzi nimi ako deviata v poradí aj United Technologies Comp. (USA).
Spoločnosť Boeing, ktorá sa podľa SIPRI 2009 zameriava najmä na letectvo, elektroniku, rakety, riadené strely a vojenskú kozmickú techniku, viedla v roku 2004, v roku 2003 to bola Lockheed Martin. Posledné tri roky vzrastá produkcia spoločnosti BAE Systems, ktorá sa zaoberá aj výrobou delostreleckej techniky, vojenských vozidiel, malých zbraní a munície a lodí.
Z faktu, že väčšina najproduktívnejších výrobcov zbrojárskeho materiálu sa nachádza vo „vojensky vyspelej časti sveta“ (prvých 10 dokonca len v štátoch NATO), kde sa v posledných rokoch výrazne znížil početný stav ozbrojených síl, možno usudzovať na zmeny vzťahu človeka k zbraniam vo vojnách na začiatku 21. storočia. Početná prevaha ozbrojených síl už nedokáže prekonať prevahu protivníka v technickej oblasti (predovšetkým v leteckej technike, či pri využívaní prostriedkov kozmického charakteru). Stále však platí, že nepripravený vojak nedokáže využiť prednosti ani tej najmodernejšej zbrane a účinnosť najvyspelejších ozbrojených síl znižujú problémy s morálkou vojakov.
Vojny (z)a mier...
Aká vlastne má byť „bojová“ morálka vojakov v podmienkach mierových operácií, ktoré sa, až na výnimky, uskutočňujú vo „vojensky rozvojovej časti sveta“? A ako ju udržiavať? V súvislosti s tým vystupuje do popredia mimoriadna protirečivosť humanitárnych intervencií z ideových dielní amerických neokonzervatívcov.
Novým prvkom v ročenke SIPRI 2009 sú údaje o globálnom mierovom indexe, podľa ktorého sa na základe 24 vybraných indikátorov posudzovalo 144 štátov. Prvýkrát sa takto hodnotilo v roku 2007. Kritériá majú nielen úzko vojenský charakter (napr. počet vnútorných a vonkajších ozbrojených konfliktov za posledných 5 rokov, počet vojenského personálu na 100 tisíc obyvateľov a i.), ale sa dotýkajú aj oblasti organizovanej zločinnosti a násilia v spoločnosti (napr. potenciál terorizmu), vrátane počtu väzňov na 100 tisíc obyvateľov. Do úvahy sa brali aj politické kritériá (úroveň vzťahov so susednými štátmi, sloboda tlače, politická nestabilita), viaceré ekonomické kritériá (rôzne ukazovatele HDP, priame zahraničné investície) a indikátory demografického charakteru a stupňa vzdelanosti a pod.
Mierumilovnosť verzus násilie
Štáty hodnotí podľa globálneho mierového indexu Vision of Humanity, voľné združenie navzájom prepojených iniciatív zameraných na otázky svetového mieru. Zvýrazňuje potrebu strategického prístupu pri zvyšovaní pozornosti venovanej významu mierumilovnosti pre prežitie ľudstva i človeka v podmienkach 21. storočia.
Na problém mierumilovnosti a potreby pôsobenia proti rôznym prejavom násilia iným spôsobom poukazuje pohľad publikácie OECD Conflict and Fragility, Armed Violence Reduction, Enabling Development, ktorá uvádza, že v roku 2008 zahynulo v dôsledku vojen 55 000 ľudí. Celkový počet obetí ozbrojeného násilia vo svete sa v publikácii odhaduje však až na 740 tisíc ľudí, pričom sa k nim zaratúvajú aj obete zločineckých aktivít a rôznych foriem násilia v medziľudských vzťahoch.
Bezpečnosť, hlad a vojny
FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) v júni uviedla, že v súčasností trpí hladom takmer každý šiesty človek na Zemi. To je 1 020 miliónov ľudí, čo je najviac v posledných rokoch. Oproti predchádzajúcemu roku hladuje asi o 106 miliónov ľudí viac, čo predstavuje nárast o 11 percent. Podľa generálneho riaditeľa FAO Jacquesa Dioufa začína hlad vo svete predstavovať aj bezpečnostné riziko. Zníženie výdavkov na zbrojenie a presunutie aspoň ich časti na pomoc hladujúcim by mohlo prispieť aspoň k parciálnej eliminácii tohto bezpečnostného rizika, ktoré má širšie dimenzie súvisiace s dlhodobou deformáciou distribúciou moci a bohatstva ďalej zhoršenou neoliberalistickou globalizáciou.
S nevojenskými bezpečnostnými hrozbami sú však spojené aj problémy energetickej bezpečnosti a ďalšie a na pozadí globálnej krízy sú údaje z ročeniek SIPRI rok čo rok smutnejšie a výstražnejšie.
Preto je namieste otázka, či sa v tomto roku v súvislosti s mnohými úspornými opatreniami znížia aspoň v celosvetovom súhrne aj výdavky na zbrojenie.
Najviac zbrojaci štát na svete – USA – o tom zatiaľ neuvažuje. Naopak, oproti roku 2008 sa predpokladá ďalší asi päťpercentný nárast. Odhaduje sa na 625 miliárd USD a bude to už jedenáste zvýšenie vojenského rozpočtu za sebou. A tento trend má pokračovať aj v roku 2010. Náznaky zníženia vojenských rozpočtov nevidieť, azda až na Francúzsko, ani v ďalších štátoch „veľkej päťky“.
Nebezpečná nie je len Severná Kórea
Netreba podceňovať hrozby, aké predstavuje jadrový program Kórejskej ľudovodemokratickej republiky ani ďalšie riziká. Je však otázka, či by sa verejná mienka a médiá nemali v súvislosti so svetovou bezpečnosťou nemali viac zaujímať aj o súvislosti a následky desaťročného trendu rastu vojenských výdavkov všeobecne. A aj o to, do akej miery sa práve rast týchto výdavkov spolupodieľal na vzniku súčasnej globálnej krízy. Týmto otázkam sa zatiaľ venuje málo pozornosti.
Komplexné bezpečnostno-teoretické publikácie typu ročeniek SIPRI sú skôr výnimkou a pri riešení problémov bezpečnosti sveta ich primerane nevyužívajú najmä tí, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť – najbohatší a najsilnejší, teda vládcovia sveta i jednotlivých štátov.
Autor je vysokoškolský pedagóg
Redakčné spracovanie, titulok a medzititulky Slovo
