Trikrát LA
LA v titulku v tomto prípade neznamená Los Angeles, ale Latinská Amerika. Možno preto ten „iný“ mediálny uhol pohľadu. Konkrétne takýto: V jedinom dni som v médiách zaznamenal až tri zaujímavé(a vzájomne protirečivé) informácie o latinskoamerickom kontinente.
Najprv som si na kanáli STV2 pozrel anglický film Medzinárodný terorizmus po roku 1945, ktorý jeho autori demagogicky zamerali proti Kube. Jej vrcholného predstaviteľa Fidela Castra pasovali do pozície najväčšieho teroristu 20. storočia, pričom mnohé zamlčali a pomiešali niekoľko pravdivých informácií s polopravdami a nepravdami. Napríklad angažovanosť kubánskych vojakov v Angole bola prezentovaná ako jednostranná akcia, a nie ako protiváha útoku juhoafrických žoldnierov voči angolskej vláde.
Pri komentovaní raketovej kubánskej krízy sa zasa stiahnutie sovietskych rakiet interpretovalo ako jednoznačná porážka rusko-kubánskeho bloku, pričom sa vôbec nespomenulo, že súčasťou dohody bol záväzok amerického prezidenta, že USA na Kubu nezaútočia a zlikvidujú svoje základne v Turecku. Ak bola kubánska revolúcia a jej neskoršia podpora podobných pokusov v iných krajinách Latinskej Ameriky terorizmom, potom by ním muselo byť aj národnooslobodzovacie hnutie afrikých národov proti kolonizátorom, ba aj naše Slovenské národné povstanie.
Po zhliadnutí tohto propagandistického proamerického filmu (intervencia USA na Grenade vraj bola uskutočnená len na žiadosť ostatných karibských krajín!) som si v komentári jedného z „mainstreamových“ denníkov prečítal, že Pinochet pravdepodobne zachránil Čile pred komunistickou diktatúrou. Opäť veľká lož. Je predsa známe, ako prezident Allende rešpektoval čilskú ústavu a neposlúchol (možno neprezieravo) Castrove rady, aby na obranu ústavného poriadku vytvoril ozbrojené ľudové milície.
Napokon som sa aspoň na ČT2 pri sledovaní francúzskeho filmu Poštárik o exilovom pobyte básnika Pabla Nerudu (v bravúrnom hereckom podaní Philippa Noireta) v Taliansku stretol s postavou komunistu, ktorá bola vzdialená predstave fanatického a sadistického vraha, či prinajlepšom naivného hlupáka, v ktorej ho tak radi prezentujú pravicové médiá. Už aby čím skôr začala na školách fungovať mediálna výchova a aspoň nastupujúca generácia sa naučila vnímať médiami sprostredkované informácie nie ako večné pravdy, ale v mnohých prípadoch aj ako účelové manipulácie.
Vladimír Blaho
Na obrázku Pablo Neruda, foto: Claudio Aguirre
