Program pre rizikovú skupinu
Minister Peter Magvaši sa pri svojom výklade širších ekonomických súvislostí nezamestnanosti a výkonnosti ekonomiky v posledný marcový víkend v Sládkovičove rozohnil tak, že si musel zložiť sako. Seminár pod názvom Mladí za zamestnanosť mladých zorganizovala Mladá demokratická ľavica.
Zástupcovia Národného úradu práce (NÚP) Rastislav Kočan a Marián Hloža sa zase zamerali na výsledky pilotného programu pre zamestnanosť mladých, ktorý testovali na šiestich vybraných okresoch. Keď som sa po tomto expozé spýtala Miroslava Danihela, riaditeľa Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako hodnotí jeho úspešnosť, povedal: "Považujem tento projekt za významný. Myslím, že by sa malo v takýchto programoch pokračovať. Ukázalo sa, že čím je vyššia miera nezamestnanosti, tým má aplikácia tohto programu väčší význam. Napríklad v Bratislave sa nestretol s takým úspechom, ako sa dalo očakávať. To súvisí s tým, že tam je najnižšia miera nezamestnanosti, sú tam aj najvyššie očakávania, pokiaľ ide o mzdu. Ale úprimne, takýto program nie je systémové opatrenie. Preto sa mi páči ústredná téma tohto semináru, a to je právo na prvé zamestnanie."
Chuť do práce nechýba, ale...
Mladých definuje samotný úrad práce ako rizikovú skupinu. NÚP na konci roku 1999 evidoval 236 tisíc nezamestnaných osôb vo veku od 15 do 29 rokov. Ich podiel na celkovom počte nezamestnaných presiahol 44 percent. Účastníci seminára sa pokúsili definovať príčiny a hľadať východiská z tejto situácie. Súčasť podujatia tvorila činnosť pracovných skupín. Jej výsledkom boli konkrétne návrhy na úpravu legislatívneho prostredia tak, aby motivovalo podnikateľov k prijímaniu mladých do zamestnania, aby sa odstránili bariéry, ktoré na trhu práce vznikajú a bránia absolventom škôl sa uplatniť. Mladí ľudia aj tu dokázali, že majú chuť pracovať, prednášky. Diskusie vždy trvali až do neskorých večerných hodín.
Poslanec NR SR Milan Ištván rozprával o svojich zážitkoch, ktoré dokazujú, že mladí ľudia postrádajú základné praktické vedomosti Často jednoducho nevedia ako postupovať, keď si hľadajú pracovné miesto. "Nevedia napísať ani štruktúrovaný životopis," pripomenul. So zaujímavou myšlienkou prišli v tejto súvislosti českí Mladí sociálni demokrati - navrhli zaviesť na základných a stredných školách predmet, ktorý by žiakom tieto informácie sprostredkoval, prípadne by sa mohli zaradiť do výučby občianskej náuky.
Kladnú úlohu môžu pri zaraďovaní mládeže do pracovného procesu zohrávať odbory, tie však už dlhší čas strácajú na atraktivite pre nižšie vekové skupiny. Preto bolo veľkým pozitívom, že sa na seminári zúčastnili aj zástupcovia prvých špecializovaných mládežníckych odborov - Výboru mladých Odborového zväzu Chémia.
Skúsenosti z Nemecka
Skúsenosti s riešením nezamestnanosti mladých v Nemecku priblížila Tanja Beuerová, podpredsedníčka IUSOS, čo je nemecká ľavicová mládežnícka organizácia. Informovala o programe JUMP (mládež s perspektívou), ktorý je implementáciou princípov európskej politiky zamestnanosti vytýčených na luxemburskom summite v novembri 1997. Nemecká mutácia je najúspešnejšou, hoci podobný program realizovali aj vo Francúzsku a Veľkej Británii. Iba tretina spomedzi absolventov programu si nenašla prácu, ani nepokračovala v štúdiu.
Tanja hovorila o duálnom systéme vzdelávania mládeže (tri dni v týždni práca, dva dni štúdium), ktorý umožnil udržať nezamestnanosť mladých v NSR na nízkej úrovni v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Zamestnávatelia vytvárajú učňovské miesta, môžu si študentov otestovať. Vláda im pritom platí časť nákladov a čiastočne pokrýva aj mzdy študentov. Je paradoxné, že práve menšie podniky majú záujem vzdelávať mladých ľudí a poskytnúť im prax, hoci veľké firmy majú na to viac možností. Preto nemecká vláda poskytuje malým firmám na vzdelávacie programy dotácie.
Vláda sa musí angažovať
"Musíte zaangažovať vládu. Vláda musí prevziať zodpovednosť a vytvoriť systém, ktorý by firmy motivoval k vytváraniu uč-ňovských miest," poznamenala Tanja Beuerová. Po jej príspevku sa rozprúdila živá debata. Záujem bol predovšetkým o jej názor na Schröderovu opätovnú ponuku zamestnať 20 tisíc zahraničných expertov na informačné technológie: "Na jednej strane potrebujeme odborníkov, no zároveň hľadá množstvo našich mladých učňovské miesta. Už pred dvoma rokmi sme naštartovali program vzdelávania v tejto oblasti, kým však vychováme dostatok odborníkov, bude to ešte dlho trvať, a my si už nemôžeme dovoliť čakať. Potrebujeme ich teraz."
Miroslav Danihel mi potvrdil, že Ministerstvo školstva SR už vypracovalo koncepciu celoživotného vzdelávania slovenskej populácie, ktorý by mal v budúcnosti prispieť k zvýšeniu flexibility pracovnej sily. "Je tu predpoklad, že zamestnávatelia, ktorí sú nevyhnutnou partiou pri takomto projekte, budú zabezpečovať vzdelávanie svojich vlastných pracovníkov. Peniaze na vzdelávanie by sa u zamestnávateľov mali vnímať ako investičné náklady, aby boli odpočítateľné z daní a aby zapadali do celkovej koncepcie rozvoja firmy."
Čo dlhodobo nezamestnaní
Johann Ingelskog, ktorý pracuje pre švédsku mladú ľavicu a tiež pre tamojšie odbory, komentoval hospodársky vývoj Švédska v kontexte politických zmien. Švédskym socialistom, najsilnejšej strane v parlamente, sa podarilo zredukovať mieru nezamestnanosti, ktorá sa za vlády konzervatívcov pohybovala medzi 10-12 percentami na 3,5 percenta, pričom využili aj ekonomickú konjunktúru. Základom však bola stabilizácia hospodárstva v rokoch 1994 až1998 a prílev priamych zahraničných investícií.
Vo Švédsku zákon stanovuje, že nik nemôže ostať nezamestnaný dlhšie ako sto dní (v NSR je to pol roka). Ale vláda v Štokholme zastáva názor, že v súčasnosti krajina prosperuje natoľko, že podobnú právnu garanciu nepotrebuje, a tak ju chce odstrániť. Pre mladých socialistov je však táto norma veľmi dôležitá, lebo núti štátne orgány k aktivite v prospech nezamestnaných.
Práve nezáujem zamestnancov úradov práce bol predmetom kritiky slovenských účastníkov seminára. Jeden z nich k programu NÚP po skončení uviedol: "Prácu som síce nenašiel, no konečne niekto o mňa prejavil záujem". Podľa slov P. Magvašiho nemožno obchádzať ľudskú dimenziu práce. Práca znamená sebarealizáciu, umožňuje získať určitý spoločenský status. Nezamestnanosť vyvoláva naopak pocity menejcennosti, spôsobuje rodinné a sociálne problémy, privádza mladých k drogám a alkoholu. Rastie počet dlhodobo nezamestnaných absolventov škôl, pričom ich atraktivita na trhu práce klesá, lebo si nestihli osvojiť pracovné návyky, chýba im prax.
"Urobil by som všetko preto, aby zo zákona mohol fungovať nejaký model plnej zamestnanosti tak, aby percento ľudí, ktorí sú dočasne nezamestnaní, bolo čo možno najnižšie, aby návratnosť do práce bola veľmi krátka. Maximum tri-štyri mesiace, aby bol človek po rekvalifikácii znovu schopný zaradiť sa do pracovného procesu," zdôraznil M. Danihel.
Hľadanie nových riešení
MDĽ vníma právo na prvé zamestnanie ako povinnosť štátu a sociálnych partnerov vytvárať predpoklady pre získanie a udržanie si prvého zamestnania. Prvým krokom k realizácii tohto zámeru je celospoločenská diskusia. Treba neustále hľadať nové alternatívy riešenia tohto problému, hovoriť o nových formách zamestnania (napr. samozamestnávanie v oblasti informačných technológií). Odborná verejnosť by mala spolupracovať na projektovaní nových foriem organizácie v oblasti práce, pracovného trhu.
Mladí ľavičiari vidia vo vzdelaní základný prostriedok na zabezpečenie primeranej kvalifikácie, preto požadujú bezplatné vysokoškolské vzdelanie. Spoplatnením štúdia by sa vytvárala ďalšia bariéra pre talentovaných ľudí. Požadujú aj navýšenie finančných prostriedkov na vzdelávanie, ktoré v súčasnosti dostáva len 0,5 až 0,6 percenta HDP, aspoň na úroveň jedného percenta. Istou možnosťou motivácie samotných nezamestnaných by boli daňové úľavy pre samozamestnávateľov do určitej vekovej hranice. Bolo by vhodné uvážiť zníženie sadzby DPH na telekomunikačné služby, čo by viedlo k zníženiu nákladov na využívanie Internetu.
Keď účastníci seminára opúšťali vzdelávaciu centrálu odborov v miestnom kaštieli, organizátori si ešte nemohli vydýchnuť. Ak chcú svoje myšlienky a návrhy aplikovať v praxi, ich práca sa iba začala.
