Tohtoročná Hviezdoslavova cena

Cenu P. O. Hviezdoslava, ktorú každoročne získava niektorá z významných osobností zahraničnej slovakistiky, propagátor a prekladateľ slovenskej literatúry, udelili 28. novembra nemeckej literárnej vedkyni, prekladateľke, publicistke, kultúrnej historičke a organizátorke vedeckého života Ute Raßloffovej. Ute Raßloffová (1958), ktorá dlhé roky pracovala na Humboldtovej univerzite v Berlíne a dnes pôsobí v Lipsku, je zo svojej generačnej zostavy nemeckej slovakistiky azda najvšestrannejšou osobnosťou. V 70. rokoch vyštudovala v Bratislave na Filozofickej fakulte UK slovakistiku, jej učiteľmi boli M. Pišút, J. Števček i M. Rúfus; od 80. rokov písala o prózach V. Šikulu a L. Balleka, v 90. rokoch prekladala J. Haška a publikovala práce o neskorom diele D. Tatarku, o poetike „coolness“ mladej slovenskej a o mýtoch slovenskej i českej literatúry, o fotografiách u Kunderu. V Nemecku spropagovala tvorbu M. Haugovej, A. Vášovej, I. Kadlečíka, J. Štrassera, I. Štrpku, D. Mitanu, D. Dušeka, J. Juráňovej a mnohých ďalších. V súčasnosti píše spolu s rakúskym novinárom Balduinom Winterom knihu o dnešnom Slovensku. Vyniká aj ako prekladateľka spoločenskovednej literatúry – do nemčiny preložila práce literárnych vedcov F. Miku, O. Čepana, P. Zajaca i M. Červenku, pripravila nemecké vydania zborníka Meštianstvo a meštianska spoločnosť na Slovensku (1999), výberu slovenskej esejistiky Nádej a skepsa, antológie literárnovedných textov P. Zajaca Na holúbäcích nôžkach literatúry a viaceré výbery próz a poézie. Vo svojom laudatio vyzdvihol P. Zajac u Ute Raßloffovej citlivé zohľadňovanie kultúrneho kontextu slovenskej literatúry – tak v prípade jej edičnej práce, ako aj prekladov. Cena P. O. Hviezdoslava jestvuje od roku 1972; spočiatku ju udeľovalo ministerstvo kultúry, od roku 1975 Zväz spisovateľov a po roku 1989 Asociácia organizácií slovenských spisovateľov (AOSS) a Spolok spisovateľov Slovenska (SSS), no naďalej ju dotuje MK, hoci tento rok znížilo jej výšku na 15 tisíc Sk. Toto významné morálne ocenenie získali v posledných rokoch také osobnosti zahraničnej slovakistiky ako Corneliu Barboricu (Rumunsko), Angela Repka (Nemecko) a Andrej Rozman (Slovinsko). Podľa slov nového predsedu AOSS Jozefa Leikerta, ktorý cenu odovzdával tento rok, SSS o ňu stratil odvlani záujem. Je to zrejme dôsledok pretrvávajúcich napätí v našich autorských organizáciách. Tohtoročná laureátka – skvelá znalkyňa slovenských kultúrnych pomerov – vyjadrila v ďakovnej reči niekoľko svojich „snov“: okrem priania, aby sa slovenská literatúra prestala v Nemecku vnímať ako exotikum (o čo sa ona sama stará pedagogickou výchovou novej generácie nemeckých slovakistov), to bolo aj celkom pochopiteľné želanie, aby slovenské inštitúcie naozaj „robili to, čo je ich skutočnou úlohou“.