Litovská chobotnica s moskovskými koreňmi
Už nielen Slovensko, ale aj Litva má svoju kauzu „Skupinka“. V dňoch, keď si obyvatelia tejto pobaltskej republiky pripomínali pamiatku zosnulých, litovská tajná služba zverejnila správu, podľa ktorej sú najbližší spolupracovníci prezidenta Ronaldasa Paksasa spojení s ruským organizovaným zločinom. V priebehu posledných rokov sa v krajine rapídne zvýšila prítomnosť ruského kapitálu, ktorý sa zaujíma predovšetkým o strategické rezorty, akými sú energetika, distribúcia plynu, spracovanie ropy a doprava. Podľa názoru litovských tajných služieb časť ruských investícií tvorí v skutočnosti kapitál, pochádzajúci z kriminálnych aktivít alebo z vývozu zbraní do krajín, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné embargo pre podozrenia z podpory terorizmu. *** Správa obvinila poradcu prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Remigiusa Ačasa z nadŕžania ruskej mafii v privatizačných tendroch. Vďaka jeho pomoci Litva funguje ako sprostredkovateľ v obchode so zbraňami, ako aj na pašovanie a pranie peňazí, z ktorých sú financované teroristické skupiny na celom svete. Ruskí mafiáni sú prepojení na litovských a spoločne sa zúčastňujú na privatizácii firiem, ktoré majú pre štát strategický význam, ako napr. elektrární alebo energetických sietí. Masovo investujú aj do nehnuteľností. Ačas udržiaval úzke kontakty s ruským občanom Anzorom Aksentievom-Kikališvilim, ktorý je považovaný za jedného z krstných otcov moskovskej mafie, ktorý je v USA práve pre kontakty s podsvetím na zozname nežiaducich osôb. Podľa niektorých správ tento muž v Moskve kontroluje činnosť čečenskej a azerbajdžanskej mafie. Je faktickým šéfom Združenia XXI. storočie, zaoberajúcim sa údajne nelegálnymi aktivitami, akými sú korupcia, preberanie majetku, obchod s drogami a zbraňami, podvodmi, falšovaním víz a ďalších dokumentov. Aksentiev sa mal pomocou sprostredkovateľky uchádzať u Ačasa o výhodné podmienky v privatizačných tendroch pre svoje firmy. S Aksentievom sa však stýkal aj veliteľ litovských pohraničných síl. Ačas prostredníctvom tretích osôb udržiaval systematické kontakty aj s podnikateľom Jurijom Borisovom, majiteľom kaunaskej firmy AviaBaltika. Borisov je zároveň občanom Ruska a Litvy. Táto firma je, prinajmenšom od roku 2001, podozrivá z pašovania zbraní do Sudánu, na ktorý sa vzťahuje embargo pre podozrenia z podpory terorizmu. AviaBaltika podpísala zmluvu o dodávkach náhradných dielov do bojových vrtuľníkov pre túto krajinu. Situácia je o to pikantnejšia, že Borisov bol do marca 2003 poradcom prezidenta, bývalého leteckého akrobata a v prezidentských voľbách bol hlavným sponzorom jeho kampane. Litovská tajná služba dokonca tvrdí, že AviaBaltika sa pokúšala aj o nadviazanie obchodných kontaktov s Irakom, keď na jeho čele stál ešte Saddám Husajn. Borisov v súčasnosti čelí obvineniam z vydierania prezidenta. Podľa nahrávok telefónnych rozhovorov s Ačasom tvrdil, že Paksas je politickou mŕtvolou a mal by začať plniť sľuby, ktoré dal pred voľbami. Údajne sa polícii podarilo objaviť aj zoznam konkrétnych Paksasových záväzkov. Chýba však na nich prezidentov podpis, takže môže ísť aj snahu Borisova pomstiť sa za vynútený odchod z prezidentského paláca a za to, že sa nestal hlavným poradcom prezidenta. Navyše mu hrozí obvinenie aj z pašovania zbraní. *** Litovský Sejm ustanovil 3. novembra komisiu, ktorej úlohou je vyšetriť uvedené obvinenia. Hovorilo sa dokonca aj o možnosti iniciovať odvolanie prezidenta. Obvinenie proti Paksasovi a jeho najbližším spolupracovníkom prišlo tesne po začiatku procedúry odvolania šéfa tajnej služby Mečysa Laurinkusa. Paksas sa od svojho zvolenia do funkcie prezidenta usiloval o jeho odvolanie. Kým Paksas pôsobil v Liberálnej strane a neskôr založil vlastnú Liberálnodemokratickú stranu, Laurinkus patril do Konzervatívnej strany, na ktorej čele stál bývalý prezident Vytautas Landsbergis i bývalý premiér Gedyminas Vagnorius. Neskôr však z tejto strany vystúpil a z aktívnej politiky sa stiahol. Na čele tajnej služby vystupoval nepoliticky, proti jeho pôsobeniu nemal výhrady ani súčasný premiér Algirdas Brazauskas, líder postkomunistickej ľavice. Samotný Paksas je enfant terrible litovskej politiky. Ako bývalý primátor Vilniusu si v roku 1997 vytvoril vďaka obnoveniu historického centra dobrý imidž, dvakrát však musel odísť z postu premiéra. Primátorom litovskej metropoly sa stal ako člen Konzervatívnej strany, neskôr pôsobil v liberálne orientovaných formáciách. V januári 2003 však v prezidentských voľbách neočakávane porazil svojho predchodcu Valdasa Adamkusa, ktorý mal podporu všetkých relevantných politických síl. Volili ho najmä obyvatelia malých miest a vidieka, resp. ľudia s nižším vzdelaním. Stal sa pre nich alternatívou pravicovým i ľavicovým politikom, ktorí sklamali ich očakávania. Jeho zvolenie bolo pre mnohých šokom, najmä pre jeho bližšie nevyjasnené väzby na ruský kapitál. Paksas však opakovane zdôraznil kontinuitu zahraničnopolitického smerovania Litvy. Opakuje to aj v súčasnosti. Požiadavky opozície i predsedu parlamentu Arturasa Paulauskasa, aby zrušil plánované zahraničné cesty, odmieta. Správu označil za komplot. Na jeho stranu sa postavil aj premiér Brazauskas. Paulauskas tvrdí, že Litva nemá čo robiť v NATO a v EÚ, kým sa celý škandál nevyšetrí. *** Faktom však je, že na nijakom dokumente podpis prezidenta nefiguruje. Panuje názor, že Paksas nerealizoval a ani neplánuje realizovať nijaký z údajných sľubov, ktoré mal dať Borisovovi. Na druhej strane ho tlač podozrieva z toho, že o Ačasových a Borisovových machináciách vedel, ale ich toleroval. Hoci generálny tajomník Severoatlantickej aliancie George Robertson počas minulotýždňového stretnutia s Paksasom uviedol, že ide o vnútornú záležitosť Litvy, neoficiálne sa v Bruseli spochybňuje schopnosť tejto krajiny chrániť tajomstvá NATO. Je pravdepodobné, že sa škandál nepodarí vyšetriť do konca Paksasovho funkčného obdobia. Jeho odvolania sa opozícia bojí, pretože vždy z podobných súbojov vychádzal posilnený. Aj Litovci, podobne ako Slováci, obľubujú politikov, ktorým sa krivdí. Zároveň je však spochybnená jeho pozícia morálnej autority. Vážnym signálom je však rastúci záujem štruktúr blízkych podsvetiu z krajín bývalého ZSSR o legalizáciu svojich príjmov a podnikateľských aktivít v krajinách nových členov EÚ. To im neskôr umožní rozšíriť svoje pôsobenie aj do štátov súčasnej európskej pätnástky. Potvrdzuje to i dianie v Poľsku, kde tamojšia štátna ropná a plynárenská spoločnosť PGNiG podpísala zmluvu o dodávkach turkménskeho plynu s firmou, ktorú poľské i americké médiá podozrievajú z prepojenia na štruktúry tzv. solncevskej mafie, jednej z najobávanejších zločineckých skupín. Firma Eural TG, sídliaca v Maďarsku, pritom transakcie s turkménskym plynom získala od ruského plynárenského koncernu Gazprom.
