Nový začiatok

Nástojčivo ohlasovaný nový začiatok vysielania slovenskej verejnoprávnej televízie vypálil sčasti ako výstrel z Aurory. Myslím mierou použitej virtuálnosti, s akou údajný prevrat starého sveta podal vo svojom svetoznámom filme skvelý iluzionista Sergej Ejzenštejn, no dejiny potvrdili pre onú noc iba zopár vytlčených okien na Zimnom paláci. Rybníček, generálny šéf v poradí trinásteho, doteraz najdrahšieho experimentu s reformou STV, pod tlakom času a dvíhajúceho sa odporu vlastnej rady, tiež stavil na virtuálnu realitu. Dal zasadiť obsahom nezmenené, naďalej chudobné spravodajstvo, ťažisko verejnoprávnosti, do akéhosi domácky poňatého matrixovského, farebne dosť agresívneho prostredia, zmeniť zvučky a z obrazovky odstrániť pôvodnú firemnú značku STV. Neinšpiroval sa povedzme vo verejnoprávnej Arte, kde by mu asi boli vysvetlili, že solídnosť značky spočíva (aj) v jej stabilite. Pridlhé richtovanie sa na nový začiatok prinieslo aj paradoxné situácie: publicista, ktorého dlhodobo avizuje STV v upútavke, sa zjavil na komerčnej stanici a už 2. januára komentoval vedno s ekonómom a sociólogom naše vyhliadky na rok 2004, čo mala, samozrejme, povinnosť urobiť verejnoprávna STV, a čo doposiaľ robievala v hoc aj ťažkopádnej publicistike O 5 minút 12. Zaradiť kúpený film je však jednoduchšie. Nový začiatok predbežne značí koniec jedenásťročnej tradície pôvodného slovenského politického kabaretu Milana Markoviča, relácie jedinečnej, neopakovateľnej, navyše so závideniahodnou sledovanosťou, ktorá (s prestávkou) prežila Mečiara i jeho mininásledovníkov. Markovič sa na derniére postaral, aby sa nešírilo zdanie, že sa už sám rád vzdáva náročného výkonu. Na posledný večer pripravil dôkladnú históriu svojho kabaretu od prvého vysielania (1993) podnes. Uľahčil budúcim dokumentaristom prácu a pred divákom vyvstala otázka co bude, až tady nebude dojemně pitomá šou... Lebo jeho kabaret nebol iba príležitosťou smiať sa, ale lepšie vedieť. Podľa vzoru svojho predošlého zamestnávateľa Železného, ktorému robil manažéra pre Slovensko, sa aj Rybníček prihovára v nedeľu predpoludním divákom. Chaos, spôsobený v STV prepustením 1200 pracovníkov s 250-miliónovým odstupným z vrecák daňovníkov je, podľa neho, v súlade s „filozofiou reformy“. Musí to byť veľmi záhadná „filozofia“, keď jej náporu odoláva napríklad ešte vždy vysielaná relácia Majster N, čo je azda program pre nie príliš bystré dietky, alebo skôr na premenu bystrejších v trdlá. Nehovoriac o tom, že filozofia je vedecká disciplína a pri takomto povrchnom narábaní s exaktným pojmom by už mohlo mať svoju filozofiu bárs aj vodovodné potrubie. Rozpačitosť narýchlo spichnutej kampane nového začiatku sa prejavila aj v lovení sloganov v cudzom revíre: Dobrodružstvo poznania sa priveľmi ponáša na Dobrodružstvo myslenia (slogan kníhkupectva Artfórum). No skutočným nepodarkom je slogan Televízia, ktorá sa na vás pozerá. Pamätníci čias Veľkého brata, ktorý nás všade vidí, ľahko spoznali nevedomosť autorov.