Knihy

Výber z publicistickej tvorby Karla Hvížďalu („niečo ako nestora či guru českých novinárov“, ako ho nazval Václav Havel) Moc a nemoc médií s podtitulom Rozhovory, eseje a články 2000 – 2003 je inšpiratívnym i poučným čítaním. Jeho prvú časť tvorí osemnásť rozhovorov o médiách a novinárčine s osobnosťami nielen českej kultúry. Nájdeme v nich rôzne, často veľmi protichodné názory na zmysel novinárskej práce vo všeobecnosti i jej špecifiká v Čechách (vrátane extrémnych úsudkov „angažovaného politológa“ Václava Bělohradského - „fakty sú pokračovaním ideológie inými prostriedkami“). Ak Hvížďalove otázky v rozhovoroch poodhaľujú jeho vlastné postoje, v druhej časti knihy nájdeme už ich explicitné vyjadrenie vo výbere z jeho článkov a esejí. V nich glosuje dianie na domácej, ale i zahraničnej mediálnej scéne, vychádzajúc zväčša z konkrétnych „káuz“ sa zamýšľa nad širšími otázkami novinárskej etiky, jazyka novín, verejnej služby médií, otázkami globalizácie a koncentrácie vlastníkov, nad vzťahom politickej a mediálnej moci. O tom, ako veľké korporácie získavajú čoraz väčší vplyv a moc na úkor národných vlád, vieme na Slovensku svoje. Rovnako, ako si vieme predstaviť, aký rozmer tento proces dosiahol v krajinách tzv. tretieho sveta, no i vo veľkých a bohatých štátoch. To však neznamená, že by nám kniha Noreeny Hertzovej Plíživý převrat s podtitulom Globální kapitalismus a smrt demokracie nemala už čo povedať. Zvlášť, keď jej autorka nie je vybavená len antiglobalistickou ideológiu, ale aj vlastnými odbornými ekonomickými skúsenosťami z investičného bankovníctva či práce pre Svetovú banku v Rusku a na Blízkom východe. Z tejto pozície vie ohodnotiť proces, keď národné vlády z obavy pred útekom investorov do iného regiónu ochotne ustupujú ich záujmom, či už daňovými výhodami, investičnými ponukami alebo „mäkkou“ legislatívou – procesom, ktorý Hertzová nazvala plíživým prevratom. A pre toho, komu toto lákadlo do čítania nestačí, nech si pozrie fotografiu vyzývavo atraktívne vyzerajúcej mladej autorky z prebalu knihy, na ktorej rozšafne sedí v koženom kresle, uloženom kdesi medzi polom a lesom v neskorojesennej krajine. Kontroverzného filozofa, politológa, šéfredaktora, spisovateľa a pravicového moralizátora Rogera Scrutona netreba nášmu publiku zvlášť predstavovať. Poznáme ho z jeho kníh, prednášok, s ktorými z času na čas zavíta i na Slovensko, i škandálov spojených s jeho rôznorodým pôsobením, ktoré obleteli svet. Dotlač jeho knihy Průvodce inteligentního člověka po moderní kultuře nám predstavuje Scrutonovu teóriu modernej kultúry a „obhajobu kultúry v jej vyššej a kritickejšej podobe“. Vychádza pritom z predpokladu, že kultúra má náboženské korene a náboženský význam v tom zmysle, že význam kultúrnosti nemožno vysvetliť bez odkazov na povahu a význam náboženstva. Hoci má jeho kniha už tradične široký záber, u čitateľa predpokladá len znalosť Baudelaira, Eliota, Mozarta, Wagnera, Maneta, Poussina, Tennysona, Schönberga, Herberta, Goeteho, Marxa a Nietzscheho. Foucault a Derrida sú, napodiv, nepovinní.