Izolácia by bola najhorším variantom
Rozhovor s Oleksandrom Suškom, riaditeľom Centra pre mier, konverziu a zahraničnú politiku Ukrajiny (CPCFPU). Ukrajinský parlament prijal v prvom čítaní tzv. ústavnú reformu. Podľa nej má prezidenta voliť parlament. Ukrajinská opozícia a časť mimovládnych organizácií ostro vystupujú proti tomu. Aké dôsledky pre ďalší politický vývoj na Ukrajine môžu mať takéto zmeny? - Ani opozícia, ani spoločnosť nie sú proti reforme ako takej. Skôr naopak. Súčasný politický systém s rozsiahlymi právomocami prezidenta sa vyčerpal. Nie je funkčný a musí sa zmeniť. Predmetom kritiky je nedostatočný charakter schválenej reformy, ktorú podporuje prezident Leonid Kučma, ako aj komunisti. Na jednej strane bude parlament zostavovať vládu, predseda vlády má menovať oblastných gubernátorov. S tým súhlasia všetci. Je to krok smerom k európskemu modelu moci, teda opačným smerom, ako sa vyvíja napríklad Rusko, Bielorusko a ďalšie tzv. postsovietske krajiny. Nik neodmieta parlamentný model demokracie. Pozornosť vzbudzuje snaha presadiť voľbu prezidenta parlamentom. V súčasných podmienkach to znamená obmedzenie reálnych politických práv občanov Ukrajiny. Súčasťou tradícií Ukrajiny je priama voľba prezidenta a niet dôvodu ju meniť. Vďaka nej je najvyššia moc závislejšia od názoru občanov. Bez ohľadu na realizovanú reformu prezident si zachováva veľmi silné právomoci. Okrem toho voľba prezidenta parlamentom môže podstatne znížiť šancu na demokratické zmeny na Ukrajine. Najpopulárnejší politik, prozápadne a demokraticky orientovaný bývalý premiér Viktor Juščenko by tak prakticky nemal šancu uspieť. Tento parlament bol totiž zvolený v podmienkach súčasného systému moci a väčšina poslancov podporuje súčasného prezidenta. Ústavný súd umožnil súčasnému prezidentovi Leonidovi Kučmovi opätovne sa uchádzať o post hlavy štátu. Bude kandidovať aj po tretí raz, napriek tomu, že mu ústava umožňuje iba dve funkčné obdobia? - Toto rozhodnutie bolo urobené na objednávku. Preto má prezident Kučma právo opätovne kandidovať. Keby bolo jasné, že Kučma odchádza, koalícia okolo neho by sa nevyhnutne rozpadla. Cieľom rozhodnutia ústavného súdu nebolo v prvom rade umožniť kandidatúru Kučmovi, ale predovšetkým zabrániť, aby sily, ktoré sú mu v súčasnosti lojálne, neprešli na stranu lídrov, ktorí majú viac šancí zvíťaziť v prezidentských a neskôr aj v parlamentných voľbách. Európska únia v zahraničnej politike Ukrajiny zatiaľ nezohráva takú významnú úlohu ako napríklad USA. Prezident Bush neraz varoval Kučmu, že členstvo Ukrajiny v NATO bude závisieť od toho, či sa podarí uskutočniť slobodné voľby prezidenta v októbri 2004... - Je veľmi dobré, že USA dôsledne vyvíjajú vplyv na Ukrajinu. Nemôžeme súhlasiť so skepticizmom západnej Európy, predovšetkým Francúzov, ktorí sa nazdávajú, že americký vplyv narúša európsku solidaritu. Vo vzťahu ku krajinám východnej Európy USA kompenzujú deficit reálnej politiky a reálneho vplyvu európskych krajín. Preto vplyv USA na východnú Európu má naďalej zásadný význam a pôsobí pozitívne. Práve USA dôsledne presadzujú tie hodnoty, ktoré sa zvyknú považovať za európske, kým mnohé západoeurópske štáty problematiku východnej Európy radšej ignorujú. Akú úlohu v najnovšom vývoji na Ukrajine zohráva vonkajší faktor? Mám na mysli jednak vplyv Ruska, jednak politické zmeny v Gruzínsku. Nepociťuje ukrajinský prezident strach z opakovania podobných udalostí? - Dnešné Rusko predstavuje nedemokratický model vývoja. Smeruje k policajnému štátu, ktorý v plnom rozsahu kontroluje spoločnosť a neumožňuje demokratický vývoj. Preto sa od Ruska nemôžeme naučiť ničomu dobrému. Udalosti v Gruzínsku veľmi vyľakali ukrajinské špičky. Gruzínska skúsenosť poskytuje viacero podnetov. Za posledných desať rokov je to prvý prípad demokratickej zmeny moci v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Tento precedens je mimoriadne významný, dokázal, že politické špičky nie sú všemocné. Aké sú podľa vás možnosti Slovenska prispieť k tomu, aby sa Ukrajina uberala demokratickou cestou? - Slovensko je síce malá krajina, ale má veľké možnosti. Od prvého mája 2004 bude aj jeho hlas súčasťou hlasu Európy. Preto je pre Ukrajinu mimoriadne dôležité počuť od Európy hlas solidarity, ktorý by svedčil o tom, že Ukrajina nie je vylúčená z celoeurópskych procesov, že má šancu zúčastniť sa na budovaní jednotnej Európy. Samozrejme, pod podmienkou rešpektovania stanovených podmienok. V roku 1998 opozícia na Slovensku zvíťazila vďaka tomu, že presvedčila voličov, že majú na výber: buď Mečiar, buď európska integrácia. Ukrajinská opozícia v súčasnosti nemôže ponúknuť podobnú alternatívu. Veľkú úlohu by zohralo, keby EÚ vyslala posolstvo, že Ukrajina má možnosť a šancu stať sa jej členom. Slovensko sa ako nový člen EÚ môže pripojiť k hlasu štátov, akým je napríklad Poľsko, ktoré sa jednoznačne zasadzujú za to, aby Ukrajine bola poskytnutá perspektíva hoci aj vzdialeného členstva v EÚ. Ako hodnotíte súčasnú úroveň vzájomných slovensko-ukrajinských vzťahov? Veľkú nespokojnosť vyvolávajú intenzívne kontakty na úrovni prezidentov, čo dokonca kritizuje aj časť vládnej koalície. - Nie je problémom to, že prezident Slovenska sa stretáva s prezidentom Ukrajiny. Pri týchto stretnutiach však musí Slovensko ako člen EÚ jasne deklarovať potrebu dodržiavania demokratických hodnôt, hoci ukrajinskej strane to nebude príjemné. Izolácia Ukrajiny a jej predstaviteľov, bez ohľadu na to, akí sú, by bol najhorší variant. Slovensko stratilo mnoho rokov kvôli tomu, že malo nedemokratickú vládu. Keď sa vaša vnútropolitická situácia zmenila, pred vami sa otvorila perspektíva európskej integrácie. Táto cesta je pre Ukrajinu veľmi príťažlivá. Preto treba jasnejšie formulovať podmienky, ktoré musí splniť, aby mohla realizovať svoje ambície. Potrebujú to počuť najmä predstavitelia našej krajiny, aby nemohli tvrdiť, že ide o výmysel opozície, ktorej ide iba o získanie moci. Oni to totiž takto vnímajú.
