Všetko je komplikovanejšie

Peter Zajac vydal v roku 1996 vo vydavateľstve Kalligram knihu svojich článkov a statí pod názvom Sen o krajine. Teraz mu vyšla v tom istom vydavateľstve kniha pod názvom Krajina bez sna. Prvá kniha je svedectvom o ponovembrovej eufórii aj o zápasoch 90. rokov. Druhá kniha už ideovo mapuje začiatok tohto nášho storočia. Prvá kniha umožňovala snívať o nadobudnutej slobode aj o ďalších výzvach a cieľoch snivej krajiny Slovensko. Druhá kniha konštatuje, že mnohé z ponovembrových cieľov sme dosiahli, ale napriek tomu je všetko akési komplikované a nemôžeme upadnúť do sebauspokojenia. Čo je pravda. Peter Zajac je literárny vedec a politik a obe knihy sú práve o tom: o slovenskej literatúre a o slovenskej politike. V článkoch o literatúre dokáže pôsobivo ilustrovať dobu na typických osobnostiach. Napríklad prelom 19. a 20. storočia na osobnosti talentovaného kulturológa Jána Lajčiaka, autora intelektuálnych analýz Slovenska, ktoré koncom 19. storočia predbiehali svoju dobu. Roky, ktoré mali byť vrcholom jeho tvorivosti, však strávil na odľahlej evanjelickej fare vo Vyšnej Boci. Komunistickú kapitolu charakterizujú tri postavy slovenských intelektuálov. Vladimír Mináč, ktorý nikdy nezaváhal, keď bolo treba podporiť komunizmus. Ladislav Novomeský, citlivý básnik, ktorý sa dostal do súkolia vonkoncom nepoetického spoločenského systému. A konečne Dominik Tatarka, ktorý začal v komunistickej strane, ale pomerne skoro odhalil jej neprávosť a nakoniec zomrel ako disident. Samozrejmosť slobody po novembri ’89 vyústila v literatúre do chladnej postmoderny mladej generácie alebo smutného básnenia o poslednom čitateľovi vzdorujúcom masovej banalite. Spoločensko-politické kapitoly knihy ešte mapujú podoby rezistencie v komunistickom období, ale ťažisko je v zamýšľaní sa nad dejinami, prebiehajúcimi pred našimi očami. Budúci historik nájde v Krajine bez sna neoceniteľnú archiváciu našich rozhodovaní, dilem, váhaní pri utváraní súčasnej politiky. Čítanie Zajacovej knihy je poučné. Na jednej strane sa na Slovensku uskutočňujú reformy, o ktorých mohli členovia Stálej konferencie občianskeho inštitútu kedysi iba snívať. Na Slovensku sa znižujú dane, krajina je otvorená zahraničnému kapitálu, v kultúre a publicistike vládne mnohorakosť, Slovensko je na prahu Európskej únie a NATO. A predsa zo stránok Zajacovej knihy sála nepokoj až obavy, pretože vidí, že v politickej praxi príliš silno pretrvávajú staré praktiky, manipulácia s demokratickými mechanizmami a ľahké vzdávanie sa nedávnych vyhlásení. Peter Zajac počuje trávu rásť a tuší riziko aj tam, kde by ho netušil nikto iný. Členstvu Slovenska v Európskej únii a NATO sa teší aj preto, že „kľúčová rola Slovenska pre vývin strednej Európy spočíva práve v tom, že tvorí priamo v jej centre potenciálny faktor nestability, ohrozujúci vývin celej strednej Európy. Nebezpečenstvo bridžizmu, ... teórie Slovenska ako mosta medzi Západom a Východom, spočíva v tom, že sa ním iba zakrýva predstava Slovenska ako ruského klina v strednej Európe.“ Nuž, Peter Zajac zjavne nie je prívržencom niekdajšieho Maovho hesla: Chaos sa zväčšuje – situácia je skvelá. Slovensko je malá krajina a bolo by tragické, keby sme prepadli sebaklamu triumfalizmu. Ale pre pravdivosť intelektuálnej analýzy možno spomenúť, že Slovensko je označované za stredoeurópskeho ekonomického tigra. Ak postaví u nás fabriku na autá aj Hyundai, Slovensko bude najväčším výrobcom áut na hlavu obyvateľa na svete. Naša koruna je stabilnejšia než poľský zlotý, maďarský forint a americký dolár. Slovensko už je najväčším staviteľom kostolov na štvorcový kilometer v Európe po páde komunizmu. Naši študenti matematiky dosahujú na súťažiach lepšie výsledky než študenti z väčšiny západnej Európy a Severnej Ameriky. A boli sme majstrami sveta v hokeji. Slovensko potrebuje kritických intelektuálov, akým je Peter Zajac. Práve keď niet o čom v krajine snívať, sú upozornenia na neviditeľné diery v našom ideovom a spoločenskom podloží potrebné ako soľ. Keď nadíde krízová situácia v spoločnosti a taká nadíde skôr alebo neskôr vždy, práve literatúra, ako je Zajacova, pomáha krízu zvládnuť. Je dobré pripomenúť – aj Petrovi Zajacovi – že krízu v spoločnosti pomáha zvládnuť nielen angažovaná intelektuálska analýza, ale aj viera v transcendentné poslanie spoločnosti a národa. Ruský filozof Vladimír Solovjov takú vieru vyjadril slovami: „Nie je opravdivou ideou národa to, čo si národ sám o sebe myslí, ale akú mienku má o ňom od večnosti Boh.“ Autor je právnik (Peter Zajac: Krajina bez sna. Kalligram 2004, 329 strán, 292 Sk)