Žehnaj Bože kráľovnej

Dokumentom „Televízia BBC: Okno do sveta“ (ČT2, 30. 7.) Česká televízia zabodovala. Divákom, azda aj na Slovensku, znovu poskytla dôvod dúfať, že donkichotský zápas o zachovanie verejnoprávnej televízie ako nezávislej národnej informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie nie je celkom márny. Aj keby sa väčšina mienkotvorných médií už rozhodla podľahnúť tlaku popularity a reklamy, a dokola omieľať rôzne verzie nereálnych reality šou, mydlové telenovielky, súťaže kohokoľvek o čokoľvek, predsa len vo svete kultúrne nám blízkom jestvuje verejnoprávna British Broadcastig Corporation. Občanmi Spojeného kráľovstva platená, a nimi aj väčšinovo s dôverou prijímaná, medzinárodne uznávaná ako vzor solídneho spravodajstva a nevšedných programov, ktoré pozývajú divákana miesta, kam by sa sám nedostal. So sirom Davidom Attenboroughom sme videli najkurióznejšie divy prírody, s Michaelom Woodom sme boli účastníkmi Shakespearovho príbehu takým živým spôsobom, až nás obdaroval pocitom priamych dedičov dramatikovho umenia (odporúčam vystriehnuť si opakovanie shakespearovského dokumentu na Spektre). Pre nás je BBC dôležitá ako symbol stavu, ako by malo verejnoprávne vysielanie vyzerať. Inšpirujúci je štatút BBC a zákony, ktoré upravujú jej činnosť. Kráľovná Alžbeta II., nech jej Boh žehná, „svojou osobitou milosťou, vedomosťami a dobrosrdečnosťou nariaďuje Korporácii (rozumej BBC) poskytovať ako verejnej službe zvukové a obrazové vysielanie (či už pomocou analógovej alebo digitálnej technológie), rozhlasové a televízne informačné, vzdelávacie a zábavné programy.“ Trocha bizarný úvod štatútu poskytuje poddaným Jej Veličenstva priestor na vyznanie povinnej úcty, avšak v ďalších častiach je to dokument vecný a rozvážny. Spoluvytvára z BBC najprestížnejšiu verejnoprávnu inštitúciu svojho druhu na svete. Náš nedovarený zákon, platný od februára roku 2004, pod paragrafom 6 (Podnikanie Slovenskej televízie) uvádza, že „prostriedky získané z podnikateľskej činnosti používa Slovenská televízia na vykonávanie svojej hlavnej činnosti“. Keďže vykonávaním hlavnej činnosti je aj výroba, vysielanie a získavanie programov z externého prostredia (čiže kupovanie) znamená to, že peniaze, vybrané od koncesionárov, sa zmiešajú s tými „z podnikateľskej činnosti“ a nik nebude vedieť, ak to vedenie STV bude chcieť odtajiť (ako sa už stalo), čo z diváckych poplatkov sa utratilo za kúpu predražených licenčných programov, ktoré nemajú s verejnoprávnosťou nič spoločné. V BBC však platí, že „verejne financovaná činnosť a komerčné podnikanie sú od seba striktne oddelené.“ Aj teraz pripravovaný nový štatút STV by potreboval skôr inšpiráciu štatútom BBC, než naším doteraz platným dokumentom. Na viacerých miestach je tento návrh v rozpore so zákonom. Či z nevedomosti alebo úmyselne charakterizuje STV ako vysielateľa, ale nie ako producenta programov, avšak zákon ukladá STV práve výrobu. V návrhu sa zjavila nová zmienka o možnosti kupovať licencie, čo zasa naopak nemá v teraz platnom zákone oporu. Odtiaľ je iba krok, aby sa štatút a zákon „zosúladili“: nakupovanie licencií, činnosť, ktorá je potenciálne príležitosťou na korupciu, sa zahrnie do zákona, a verejnoprávnosť sa môže vytrácať až do rozpustenia.