PN: Sociálna poisťovňa zavádza

Sociálna poisťovňa zavádza, keď zverejnila tlačovú správu o zlepšení niekoľkých ukazovateľov práceneschopnosti. Pohľad do jej štatistík dokazuje, že minimálne v jednom ukazovateli sa situácia zhoršuje. Ďalšie štatistiky nie sú k dispozícii, preto nie je jasné, či si podobne nevymýšľa aj pri samochvále v ďalších parametroch. V základnom ukazovateli má Sociálna poisťovňa (SP) pravdu. Naozaj sa podarilo dosiahnuť najnižšiu práceneschopnosť za niekoľko rokov. Jej vedenie to prezentuje ako úspech, lenže nikto nevysvetlil prečo. Prečo je tento štatistický pokles úspechom, koho úspechom je a pre koho je tento trend vlastne dobrý? Budú ďalšie odmeny Pokles práceneschopnosti neznamená pokles chorobnosti. SP má v štatistikách iba ľudí, ktorí sa nechali vypísať na PN, nemá prehľad o chorých ľuďoch. „Počet vypísaných „péeniek“ nie je ukazovateľom chorobnosti,“ upozorňuje generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory Eduard Kováč. Oslavná tlačová správa svedčí o tom, že v SP tiež nikomu na zdraví ľudí nezáleží. Niekto si tam vymyslel ničnehovoriacu štatistiku, upravil jej podmienky, aby vykazovala čo najlepšie čísla a teraz sa chváli úspechmi. Aby bolo jasné, o čo v skutočnosti ide, treba si pozrieť celú tlačovú správu. Jediné hľadisko, z ktorého sa SP na pokles práceneschopnosti pozerá, je ekonomické. A jediným konkrétnym „pozitívnym“ výsledkom je „pokles počtu poberateľov nemocenskej dávky a s tým súvisiace zníženie nákladov zo základného fondu nemocenského poistenia“ a „pokles výdavkov na výplatu dávky oproti plánu“. Sociálna poisťovňa v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí zmenila zákony tak, aby z toho, čo jej povinne odvádzame, ušetrila ešte viac než doteraz. Lebo fond nemocenského poistenia je už mnoho rokov prebytkový, ani podľa starých podmienok sa nikdy nevyčerpal a poisťovňa z neho v minulosti niekoľkokrát „dotovala“ dôchodky. Treba pripomenúť, že už škandalózne niekoľkostotisícové odmeny, ktoré prednedávnom manažment SP dostal, obhajoval minister Ľudovít Kaník splnením „stanovených ukazovateľov“. Chvastanie sa nízkou práceneschopnosťou má preto pre ľudí z vedenia poisťovne celkom konkrétny, takpovediac osobný „ekonomický“ význam. Robia aj chorí ľudia Ani samotná SP sa neusiluje presviedčať, že znižovanie PN má čosi spoločné so zdravím ľudí. Tlačová správa identifikuje jediný dôvod: „Tento trend výrazne ovplyvňujú zákony č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.“ A v niekoľkých ďalších bodoch spresňuje, ako tieto zákony znevýhodňujú ľudí, ktorí majú tú odvahu (alebo zúfalstvo), že sa nechali na PN vypísať. Ani odborníci na tom nevidia nič pozitívne. Ešte minuloročný pokles pripisovali čiastočne i nižšiemu zneužívaniu PN. „25 - 30 % PN bolo medicínsky neodôvodnených a suplovali len nedostatky v organizácii práce, či korigovali dočasné výpadky práce u zamestnávateľov. Dnes sú prevažne na PN skutočne chorí ľudia,“ hovorí bývalý poslanec a lekár z Kysúc Jozef Jakuš. „Vždy dochádzalo k zneužívaniu PN (najmä sezónnemu), teraz je to menej,“ potvrdzuje Eduard Kováč. „Teraz si sám zamestnávateľ dáva väčší pozor na práceneschopnosť svojich zamestnancov, resp. dodržiavanie liečebného režimu.“ Lekári sa však zhodujú, že aj chorí ľudia sa oficiálnej práceneschopnosti radšej vyhýbajú. „Oveľa viac využívajú samoliečiteľstvo a dovolenky, prípadne prechodia niektoré ochorenia z jediného dôvodu - aby sa im neznížil príjem, resp. aby neprišli o zamestnanecké výhody alebo dokonca o zamestnanie,“ vykresľuje realitu E. Kováč. „Špeciálne živnostníci, keď nerobia, nezarobia.“ Tento stav potvrdzuje aj J. Jakuš. „Stáva sa to, že ľudia odmietajú PN pri ochorení vyžadujúcom pokojový režim zo strachu o zamestnanie. Niektorí zamestnávatelia zneužívajú novelizované pravidlá na nátlak na zamestnancov, ba až na vyhrážky, že stratia zamestnanie, ak budú maródovať.” Nie sme zdravší Sociologička Zuzana Kusá zdôrazňuje, že taký prudký pokles nemožno vysvetliť „prudkým ozdravením“ národa. „Neboli pozorované žiadne faktory, ktoré by k tomu mohli prispieť, napr. zlepšená výživa, viac investícií do prevencie, zdravšie životné prostredie, menej stresových faktorov.“ Súhlasí aj Eduard Kováč: „Určite nie sme zdravší, dlhodobé štatistiky chorobnosti nevykazujú zásadnejšie zmeny.“ Z dlhodobého hľadiska bude mať tento systém naopak negatívne dôsledky. „Podpisuje sa to na podiele kardiovaskulárnych ochorení na úmrtnosti a na celkovom kratšom veku dožitia v porovnaní s minulosťou a v porovnaní s vyspelými krajinami,“ vysvetľuje Z. Kusá. Nakoniec nás všetkých tento systém bude stáť oveľa viac, keď bude rásť počet invalidných dôchodcov. „V dnešnej situácii sú hlavnou ‚motiváciou‘ nižšej práceneschopnosti peniaze a nie zdravotný stav: strach o zamestnanie a peniaze je oveľa vyšší ako strach o zdravie. To je nebezpečný fenomén,“ varuje E. Kováč. Zuzana Kusá upozorňuje na závažný spoločenský dosah nového systému PN. „Zmenu podnecovali ‚čisto mravné‘ a ‚výchovné‘ zámery: zainteresovaním zamestnávateľa do znášania nákladov na PN vytvoriť u pracovníka vedomie, že péenkou spôsobuje svojmu chlebodarcovi straty a že pri pri častom ‚škodení‘ bude celkom rozumné a logické, ak ho zamestnávateľ nahradí užitočnejšou pracovnou silou. Táto zmena pomáha meniť spôsob, akým zamestnaný nazerá na seba a svoju práceneschopnosť. Nový systém ho vedie k tomu, aby svoju chorobu vnímal ako stratu spôsobenú zamestnávateľovi a seba ako vinníka jeho strát a škodcu, ktorý – ak príliš často škodí - nemá nárok na pobúrenie a protest, keď ho zamestnávateľ prepustí a vymení za niekoho menej stratového. Tým, že nový systém priniesol novú ‚morálnu definíciu choroby‘, odstránil morálne zdroje protestu v prípadoch prepúšťania.“ Zneužívanie pokračuje Štatistiky SP tiež ukazujú, že zneužívanie PN na preklenutie doby bez práce dokonca so súhlasom zamestnávateľa výraznejšie nevymizlo. „Toto podozrenie sa zakladá na zisteniach o vyššej chorobnosti a významne dlhšej práceneschopnosti v okresoch s vysokou nezamestnanosťou a nižším HDP na obyvateľa,“ vysvetľuje Z. Kusá. Na prvých miestach sa naozaj umiestnili bratislavské okresy a na posledných sú už niekoľko rokov okresy ako Medzilaborce, Gelnica, Poltár, Partizánske, Stropkov, Stará Ľubovňa. Renomovaná odborníčka na chudobu tvrdí, že „manuálne pracujúci budú mať určite najvyššiu mieru dočasnej pracovnej neschopnosti. Rovnako ako majú vyššiu mieru pracovných úrazov a trvalého zdravotného poškodenia. A zdravotné problémy, ktoré človeka so sedavým zamestnaním z práce nevyraďujú, zbavujú človeka schopnosti vykonávať fyzickú prácu.“ Vyššia chorobnosť fyzicky pracujúcich ľudí ako u ľudí pracujúcich duševne nie je napokon nijakou novinkou. „Rovnako ako to, že chorobnosť (a úmrtnosť) je vyššia tam, kde je vyššia chudoba,“ dopĺňa Z. Kusá. „To platí všade na svete a určite to platí na slovenskom vidieku, kde sa nedostatok zdrojov kompenzoval fyzickou prácou a kde vlastne nikdy neprestala tradícia tzv. kovoroľníkov: súbežnej práce vo fabrike a na domácom hospodárstve.“ Štatistika odhalila pravdu Sociálna poisťovňa navyše vo svojej tlačovej správe vyslovene zavádza. Tvrdí totiž, že „pozitívny trend sa prejavuje poklesom počtu kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti.“ Krátky pohľad do jej vlastných štatistík však dokazuje, že jeden prípad práceneschopnosti trvá v priemere čoraz dlhšie. V roku 2003 trvala jedna PN priemerne 30,10 dní, v júni 2004 40,55 dní a v júni 2005 to už bolo 44,32 dní. Nárast o takmer 50 % len za dva roky! Tento nárast pritom kontinuálne zaznamenávajú všetky kraje bez rozdielu. Je zaujímavé, že medzi okresy s najdlhšou priemernou „péenkou“ sa dostal aj okres Bratislava II, a Bratislavský kraj vôbec je v tejto štatistike druhý najhorší. Dlhšie práceneschopní sú v priemere iba v Prešovskom kraji, naopak v Trenčianskom a Nitrianskom sú priemerné „péenky“ kratšie až o desať dní! No a k faktu, že najdlhšie „péenky“ u nás v priemere trvajú vyše 70 dní (pred dvoma rokmi to nebolo ani 45), už ani niet čo dodať. Zaujíma niekoho v Sociálnej poisťovni, o čom svedčí tento trend?

Priemerná doba trvania jedného prípadu PN (počet dní)

jún 2005 jún 2004 2003

Bratislavský kraj 49,38 40,80 28,30

Trnavský kraj 42,54 37,74 29,48

Trenčiansky kraj 39,25 37,26 28,12

Nitriansky kraj 39,60 38,52 29,44

Žilinský kraj 44,76 42,52 30,72

Banskobystrický kraj 42,89 41,08 31,07

Prešovský kraj 52,08 44,26 32,40

Košický kraj 44,90 42,08 30,58

Celoštátny priemer: 44,32 40,55 30,10

Zdroj: Sociálna poisťovňa, www.socpoist.sk