Palkova novela: zákon na umlčanie ľudí
Kresťanskí demokrati nasledujú príklad vládnucich československých komunistov. Tí formálne prijali medzinárodné záväzky v oblasti ľudských a občianskych práv, ale vo vnútroštátnej praxi im vytvárali rôzne prekážky. Ministerstvo vnútra teraz navrhuje novelu zákona, ktorá významne skomplikuje uplatňovanie jedného zo základných ústavných práv. Ide o potlačenie slobody vyjadriť vlastný názor a ohrozenie demokracie na Slovensku. Hoci sú tieto slová nezvyčajne tvrdé, mimoriadne nebezpečný je aj návrh novely tzv. priestupkového zákona. Jeho predloženie nemožno považovať za náhodu. Je prejavom autoritárskych tendencií KDH. V tejto súvislosti sa už celkom vážne začína hovoriť o hrozbe hnedej diktatúry. Nástup novej totality Doteraz sa médiá najviac venovali návrhu, aby porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) zo strany úradníkov nebolo ani len priestupkom. Ak dnes úradník odmietne vydať informácie, na ktoré má verejnosť právo, hrozí mu aspoň mastná pokuta. Podľa novely by mu už nehrozilo nič, maximálne pokarhanie od šéfa. „Je ťažko predstaviteľné, že inštitúcia bude sama sankcionovať svojho zamestnanca, najmä v prípadoch, ak zamestnanec konal na pokyn nadriadeného či s jeho tichým súhlasom,“ upozorňujú mimovládne organizácie. Stačí spomenúť prípad starostu Brunoviec Dušana Močku. Už pätnásťkrát porušil infozákon, za čo dostal pokuty za takmer 50-tisíc korún. „Zúfalo odmieta prezradiť, ako narába s peniazmi, ktoré vymôže na daniach od občanov, koľko vypláca firmám a fyzickým osobám za práce pre obec, alebo možno aj pre svoju ďalšiu zvoliteľnosť,“ hovorí Juraj Kukla, držiteľ Info Oscara od mimovládnych organizácií za aplikáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. D. Močko dokonca prehral spor aj na ústavnom súde, ale jeho rozhodnutie odmieta rešpektovať. A podľa J. Kuklu pokuty platí z obecnej pokladnice! J. Kukla tvrdí, že nie je ťažké uhádnuť, komu infozákon prekáža. „Spupnosti vládcov a miestnych samovládcov, ktorí chcú držať ľud pod krkom ako za boľševizmu a nepohodlných odstraňovať. Posledný dar, ktorý im chystá náš právny štát, je úplná beztrestnosť, nekontrolovateľnosť. Bol by to podľa mňa koniec, hanba a nástup novej totality!“ Zastrašiť organizátorov protestov Vladimír Palko by asi najradšej zhromažďovacie právo zrušil. To však aspoň zatiaľ nemôže tak, ako komunisti pred vyše dvadsiatimi rokmi nemohli zrušiť zákony, ktoré prijali na základe medzinárodných záväzkov (tzv. helsinský proces). A tak podobne ako bývalí komunisti nastoľuje prísne tresty za nesplnenie nejasných, nekonkrétnych a teda nesplniteľných povinností pre organizátorov zhromaždení. Každému inteligentnému človeku je jasné, že úlohou Palkovej novely je zastrašiť organizátorov verejných protestov. V novom zákone by už napríklad nemala byť veta: „Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou.“ Organizátori zhromaždení o nich teda musia úrad informovať „písomnou formou“, ale vôbec nie je jasné, čo presne to znamená. Pritom zákon o správnom poriadku hovorí, že „podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.“ To isté by sa mohlo vzťahovať aj na oznámenie zhromaždení a je po probléme. Teda po probléme pre organizátorov, a to V. Palko, zdá sa, nechce. Naopak, chce, aby tých problémov mali viac než doteraz. A tak jeho ľudia vymysleli ustanovenie, podľa ktorého bude môcť polícia zobrať aj úplne pokojným demonštrantom transparent či zástavu na palici. Podľa dnes platného zákona nesmú mať účastníci pri sebe „predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.“ Ak teda demonštranti pokojne držia palice, na ktorých sú transparenty či zástavy, polícia im ich nesmie vziať. Gumené obušky Ministra vnútra to isto hnevá. Nápisy na transparentoch sú často veľavravnejšie než siahodlhé prejavy. Stručne a jasne nimi možno povedať všetko, pomenovať vinníkov a ich viny. Preto chce novela zákona z citovanej vety vypustiť slová „ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím“. Policajti by tak účastníkom zhromaždení mohli zhabať akékoľvek „predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví“, pričom palicou s transparentom, ba dokonca akýmkoľvek tvrdším alebo ostrejším predmetom ublížiť určite možno. Lenže transparent v rukách pokojného demonštranta môže ublížiť akurát tak nafúkanému politikovi. Mimochodom, viete si predstaviť, že pri najbližšom triumfálnom návrate našich hokejistov z majstrovstiev sveta budú policajti fanúšikom na námestí brať národné zástavy, hoci aj na malých drevených paličkách, lebo aj tými možno „ublížiť na zdraví“? Poriadne gumeným obuškom, ktorý sa dá použiť, ak to mocným vyhovuje, je však návrh nového priestupku, ktorý spočíva v „porušení povinnosti zvolávateľa podľa § 6 ods. 5“ zákona o zhromažďovacom práve. Na prvý pohľad je potrestanie toho, kto si neplní povinnosti, v poriadku. Prečo je však porušovanie „povinnosti zvolávateľa“ doteraz beztrestné? Možno preto, lebo samotný zhromažďovací zákon definuje tieto povinnosti tak nekonkrétne, že je na ľubovôli úradníkov, či ich budú alebo nebudú považovať za splnené. Posúďte sami. Organizátor musí „poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi, zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov, riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení, dávať záväzné pokyny usporiadateľom, dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval, zhromaždenie ukončiť.“ Tresty za nejasné povinnosti Čo znamená „ukončiť zhromaždenie“ a „dávať pokyny usporiadateľom“, je to jediné, čo je v tomto paragrafe jasné a zrozumiteľné každému. Avšak aká súčinnosť, teda aká spolupráca s obecnými úradníkmi je naozaj „nevyhnutná na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia“? A koľko presne je „potrebný počet spôsobilých usporiadateľov“? Čo všetko si účastníci zhromaždenia môžu dovoliť, aby sa „neodchyľovali od účelu zhromaždenia“? A ako presne vyzerá jeho „pokojný priebeh“? Nič z toho nie je v žiadnom zákone presne definované. Akýkoľvek počet usporiadateľov môžu úrady vyhlásiť za nedostatočný a akýkoľvek priebeh zhromaždenia za nepokojný (vari s výnimkou hromadnej modlitby). Zvolávatelia zhromaždení budú podľa Palkovej novely kedykoľvek vystavení neistote, či sa náhodou nedopustili priestupku a či im teda nehrozí poriadne mastná pokuta. Svedčia o tom aj skúsenosti z Bratislavy, kde práve kresťanskými demokratmi ovládaná samospráva trestala organizátorov demonštrácií za údajné porušenie povinností zvolávateľa, lenže súdy neskôr tieto svojvoľné rozhodnutia zrušili. Keďže novela za toto všetko navrhuje oveľa vyššie pokuty než doteraz, „toto ustanovenie môže mať neprimeraný odstrašujúci účinok pre slobodný výkon práva zhromažďovať sa,“ domnieva sa právnik Peter Wilfling. Horlivé ministerstvo vnútra naopak „zabudlo“ vyriešiť jeden absurdný problém. Ak vás niekto zmláti alebo sa vám bitkou vyhráža a vy to oznámite, nemáte právo navrhovať dôkazy, nazrieť do „vyšetrovacieho“ spisu, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní alebo klásť svedkom a znalcom otázky. Dokonca vám zákon nedáva ani len právo dozvedieť sa, či ten, kto vás zmlátil, bol vôbec potrestaný. Takéto právo vám zákon priznáva iba v prípade, že vás niekto „urazil alebo vydal na posmech“. Ochrana zločincov Každému súdnemu človeku je jasné, že to treba zmeniť, iba ministrovi Palkovi nie. Aby každý, komu niekto ublížil, mohol do prešetrovania vstupovať, ale najmä aby mu úrady museli oznámiť, aký „rozsudok“ nad „žalovaným“ napokon vyniesli. „De facto sa osoba, ktorej bolo ublížené na zdraví, nedozvie o tom, ako štátny orgán rozhodol o priestupku, ktorý bol voči nej spáchaný,“ hovorí P. Wilfling. Najzaujímavejšie je, že ešte v marci to ministerstvo v novele riešiť chcelo, ale v návrhu novely zákona z júla sa už takéto ustanovenie neobjavilo. Mimovládnym organizáciám sa len prostredníctvom internetu podarilo za pár dní získať takmer 800 podporovateľov ich pripomienok. Znamená to, že ministerstvo s nimi musí rokovať. Ak ich aj neuzná, musí ich uviesť v návrhu novely, ktorý predloží vláde. Bude zaujímavé sledovať, ako sa k nim Dzurindov kabinet postaví. Pretože takýto útok proti základom demokracie si nedovolil ani Vladimír Mečiar. Ale ukazuje sa, že súčasná vláda už nemá ani tie zábrany, ktoré ako-tak brzdili Mečiarovu garnitúru.
