Ako nemotivovať Turecko
Zástancovia členstva Turecka v EÚ používajú ako svoj hlavný argument vieru v to, že prísľub plnoprávneho členstva tejto krajiny bude pre ňu motivačným faktorom, aby uskutočnila reformy v oblasti dodržiavania ľudských práv, prispôsobila sa štandardom demokracie a plne akceptovala európske hodnoty.
Pani Judita Takáčová vo svojom článku Turecká „hrozba“, uverejnenom v týždenníku Slovo dokonca uviedla, že „Turecko sa vydalo na cestu reforiem a najlepšou motiváciou, ktorá môže prispieť k úspešnému zavŕšeniu tohto procesu, je prísľub plného členstva v EÚ.“ Pani Takáčová nevysvetlila, na základe čoho dospela k takémuto názoru. Vyvodila z neho však záver, že tvrdenie občianskej iniciatívy Hlas pre Európu, že odlišné kultúrne základy Turecka sú prekážkou transformácie tejto krajiny na európsku (http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=13441 ), je „absolútne scestné“. Takéto vyjadrenie vzišlo pravdepodobne z neinformovanosti o danej téme, v nasledujúcom článku sa preto pokúsim objasniť postoj iniciatívy Hlas pre Európu.
Čo po vstupe Turecka do EÚ?
Teória zástancov motivačného pôsobenia otvorenia prístupových rokovaní má dve vážne trhliny.
Po prvé, ak má byť prísľub členstva v EÚ hlavným motivačným faktorom pre demokratizačné zmeny v Turecku, čo sa potom stane s reformami, ak táto krajina nakoniec skutočne vstúpi do EÚ? Aký bude mať tento obrovský moslimský štát dôvod zachovať si zákony EÚ, nekompatibilné s islamským právom šarija a prijaté nasilu a len kvôli tomu, aby krajina splnila požiadavky únie a mohla sa stať jej členom?
Je pritom naivné myslieť si, že EÚ bude mať možnosť v takom prípade Turecko zo svojich radov vylúčiť. S predpokladaným vstupom niekedy po roku 2014 bude Turecko na základe súčasných demografických trendov pravdepodobne najľudnatejším štátom v EÚ a ako plnoprávny člen bude mať tým pádom vysoké zastúpenie v Európskom parlamente a výrazné rozhodovacie právomoci v rámci Rady Európskej únie. Z tejto pozície bude môcť natoľko vplývať na tvorbu zákonov v rámci EÚ, že tvár únie sa začne meniť v prospech Turecka a bude veľmi ťažké, ak nie nemožné, tento proces zvrátiť.
Ďalšou mylnou predstavou je, že Turecko by v prípadných snahách islamizovať legislatívu EÚ zostalo osamotené proti zostávajúcim členom únie. Moslimovia, (prevažne Turci) žijúci v Nemecku, majú už v súčasnosti nezanedbateľnú politickú silu, podobne je to s moslimskými komunitami vo Francúzsku, Veľkej Británii, či Holandsku.
Ostatne už dnes, na samom začiatku prístupového procesu, v čase keď ešte nemá žiadne formálne právomoci, prinútilo Turecko Európsku komisiu a vlády členských štátov súčasnej EÚ, aby sa spreneverili dvom dôležitým zásadám, na ktorých Európska únia stojí. EÚ otvorila s touto krajinou prístupové rokovania napriek tomu, že táto nespĺňa základné kritériá, takzvané Kodanské politické kritériá, ktoré krajina pred otvorením rokovaní za normálnych okolností musí spĺňať. Politici sa zároveň v mene snahy za každú cenu ulahodiť Turecku nezodpovedne a arogantne spreneverili zásade demokracie, keďže prístupové rokovania otvorili v rozpore s vôľou občanov EÚ.
Reformy len „naoko“
Viera v to, že prísľub členstva v EÚ by mohol reálne podporiť demokratizačný proces v Turecku nie je ničím podložená, je skôr len zbožným a naivným želaním. Naopak iné kultúrne základy Turecka v porovnaní s Európu sú realitou, či už pred tým zatvárame oči, alebo nie.
Európska rada rozhodla o termíne otvorenia prístupových rokovaní 17. decembra 2004 na základe odporúčania Európskej komisie. (EK toto odporúčanie vydala v novembri 2004 úplne v rozpore s hodnotiacou správou na základe ktorej mala toto odporúčanie vydať, a z ktorej jasne vyplýva, že Turecko potrebné kritériá na začatie prístupových rokovaní nespĺňa!) Podľa správy Občianskej komisie pre EÚ a Turecko (EUTTC - EU Turkey Civic Commission, www.eutcc.org) sa po tomto dátume situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv a demokratizácie v Turecku zhoršila, a krajina sa vzdala aj tých niekoľkých čiastkových úspechov, ktoré dosiahla pred tým. Vláda Turecka po tom, ako EÚ rozhodla, že prístupové rokovania sa začnú aj napriek tomu, že krajina nespĺňa podmienky na ich začatie, jednoducho stratila motiváciu pre ďalší pokrok.
Toto je druhý vážny omyl zástancov motivačného pôsobenia prísľubu členstva v EÚ na Turecko. Pokiaľ túžba po slobode, demokracii, dodržiavaniu ľudských práv, či slobody náboženstva nebude priamo vychádzať z vôle ľudí, ale bude vtlačená krajine zvonka, existuje reálna hrozba, že Turci sa s týmito hodnotami stotožnia len navonok a vždy len do tej miery, aby vyhoveli hodnotiacemu oku EÚ, ktoré býva v tomto prípade často až príliš prižmúrené.
Európska únia je klubom krajín, ktoré uznávajú spoločné hodnoty. Hodnoty ako rešpektovanie ľudských práv, sloboda, demokracia, právny štát, pluralita, tolerancia, či rovnosť pohlaví sa v Európe vyvíjali od začiatku jej dejín a Turecko nikdy nebolo súčasťou tohoto vývoja. Naopak, táto krajina je historicky a nábožensky prepojená s civilizačným priestorom, v ktorom vládne úplne iný pohľad na svet a na hodnoty, ktoré by mali tento svet utvárať.
Je naivné predpokladať, že stáročia vývoja možno zvrátiť počas niekoľkých rokov vyjednávaní. Je hazardérstvom na základe tohto naivného predpokladu prijímať politické rozhodnutia, ktoré budú mať vplyv na budúcnosť celého Európskeho kontinentu.
Autor je aktivistom kampane Hlas pre Európu
