Chudobní sú viac chorí ako bohatí
Ľudia s nižšími príjmami majú väčšie zdravotné problémy ako bohatí. Vyplýva to zo štúdie Úradu verejného zdravotníctva, ale aj z praktických skúseností lekárov. Emil Ginter a Beáta Havelková, ktorí štúdiu spracovali, sa domnievajú, že to súvisí s možnosťami v oblasti prevencie. Paradoxne práve o nej často a rád hovorí minister Rudolf Zajac ako o svojej priorite, ale lekári sa zhodujú v názore, že horšie situovaní ľudia na ňu nemôžu ani pomyslieť. Hoci sme oslovili viacerých odborníkov, nikto si presne netrúfa povedať, ako sa vyvíja zdravotný stav obyvateľov. Hoci sa už začal rok 2006, Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky zatiaľ nezverejnil kompletné údaje ani len za rok 2004. Na jeho internetovej stránke je k dispozícii ročenka za rok 2003, tá predvlaňajšia zatiaľ nevyšla. Poisťovne (vraj) nemajú peniaze Lenže, aj keby vyšla, údaje z nej vychádzajú predovšetkým z hlásení ambulancií či nemocníc. A tie dokážu štatisticky zachytiť iba pacientov, ktorí ich navštívia. Je predpoklad, že to je väčšina reálnych prípadov, ale určite nie všetky a nikto nevie povedať, aký počet najmä ľahších ochorení zostáva mimo štatistík. „Mnohí ľudia sa dnes radšej liečia sami, buď preto, aby ušetrili za poplatky a lieky, alebo preto, lebo si z hľadiska zamestnania nemôžu dovoliť práceneschopnosť,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. Právnička Mária Svoreňová z Konfederácie odborových zväzov v tejto súvislosti upozorňuje, že zatiaľ čo ten prvý dôvod sa týka skôr starších a horšie situovaných ľudí, ten druhý sa týka najmä živnostníkov, medzi ktorými sa z donútenia objavuje čoraz viac zamestnancov. Horší zdravotný stav ľudí na Slovensku oproti krajinám Európskej únie však vyplýva aj priamo z dnešného zdravotníckeho systému. Hlavný odborník na kardiológiu v Bratislavskom kraji Gabriel Kamenský ho vidí napríklad v nedostatočnej pozornosti včasnej diagnostike ochorení a nedostatku peňazí. „Dnes je v Česku viac ako 24 špeciálnych kardiocentier, ktoré poskytujú komplexnú aj invazívnu starostlivosť o kardiálnych pacientov vrátane kardiochirurgie, kým u nás existuje iba päť centier. Tie idú na 60, najviac 70 percent svojich kapacít, pretože poisťovne nemajú peniaze.“ Súčasná vláda podľa neho síce „má snahu“ podporovať liečbu aj prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, ale „skutočné financovanie ďaleko zaostáva za reálnymi potrebami.“ Zavedenie poplatkov a zdražovanie liekov a zdravotných pomôcok odrádza od návštev u lekára aj podľa predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory, ale diferencovane. Vidieť to vraj podľa rozdielnej návštevnosti v oblastiach z vyššími a nižšími príjmami. Aj podľa E. Gintera a Beáty Havelkovej sa úplne evidentne prejavuje vzťah medzi priemernou dĺžkou života a výškou nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. „Rizikovými oblasťami sú východ a stred Slovenska a kraje s vysokou nezamestnanosťou.“ Nárast psychiatrických ochorení Riaditeľ nemocnice v Starej Ľubovni Jozef Karaš sa už v čase prijímania prvých „reformných zákonov“ obával zavedenia poplatkov (kilometrovného) za dopravu sanitkou. Napríklad onkologickí pacienti musia na špecifické zdravotnícke výkony dochádzať často aj denne do väčších nemocníc. Zvykli si využívať prepravu sanitkou už aj preto, lebo po chemoterapii im býva veľmi zle. Presúvať sa v takej situácii autobusom je nepredstaviteľné, nehovoriac o tom, že aj autobusové spoje ich prevádzkovatelia každoročne redukujú. Preto treba zachovať ich oslobodenie od poplatkov. Iným problémom sú pacienti v psychiatrických liečebniach. Tí v nich musia stráviť celé týždne, aby liečba bola úspešná, najmä v prípade ľudí, ktorí si odvykajú od alkoholu alebo od drog. V prípade, že túto liečbu nariadi súd, nemôžu sa jej vyhnúť, ale v prípade dobrovoľných pacientov môžu mať poplatky za posteľ a stravu vážne následky. Žiaľ, aj podľa štatistík sú u nás alkoholizmus a ďalšie drogové závislosti na vzostupe a platenie ďalších poplatkov za ich liečbu situáciu ešte viac zhoršuje. Zďaleka však nejde len o závislých ľudí. Riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Michalovciach Stanislav Tomovčík odhaduje, že počet psychiatricky chorých pacientov stúpa ročne asi o päť percent. Samozrejme, opäť sú to len evidovaní pacienti a keďže okrem finančnej náročnosti ide o také chúlostivé problémy, je predpoklad, že tisíce ľudí s psychickými problémami lekára ani nevyhľadajú. Podľa S. Tomčíka tento stav vyplýva zo zhoršujúcich sa životných podmienok. Jeho najčastejšími príčinami je nezamestnanosť, nedostatok peňazí, zväčšujúce sa rozdiely vnímané ako nespravodlivé. Potom sa zhoršujú vzťahy v rodine a mikrospoločenstvách, nastupuje alkoholizmus. „Sú medzi nimi aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Ide o menej asertívnych, citlivejších ľudí, ktorí sa ťažšie presadzujú.“ Ľudia nemajú na prevenciu Realita doslova prevalcovala vyhlásenia ministra Rudolfa Zajaca o podpore prevencie. Veľa sa o nej nedávno hovorilo v súvislosti so zubármi. Ak niekto vlani neabsolvoval preventívnu prehliadku u stomatológa, tento rok mu poisťovňa nepreplatí starostlivosť o zuby. Lenže väčšinu nákladov na starostlivosť o zuby poisťovne aj tak nepreplácajú, alebo preplácajú len čiastočne. A mnoho ľudí jednoducho nemá na prevenciu čas. Stokrát môžete opakovať, že prevencia je v konečnom dôsledku lacnejšia. „Ak ľudia žijú pod neustálym tlakom nedostatku peňazí, prípadne pod tlakom zamestnávateľov, aby ich starostlivosť o zdravie nezasahovalo do pracovných povinností, zanedbávanie prevencie je úplne prirodzené,“ upozorňuje Zuzana Kusá. Odborníci považujú Zajacove „presadzovanie“ prevencie za „dymovú clonu“, ktorá má zakryť znižovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Stotisíce ľudí na Slovensku sú nútené prijať životný štýl, v ktorom systematická prevencia pred ochoreniami nemá miesto. „Vezmite do úvahy náklady na pravidelné športovanie, naozaj relaxačné dovolenky, alebo na zdravú stravu plnú ovocia a zeleniny po celý rok,“ vyratúva Z. Kusá. Zdravotná prevencia, samozrejme, nie je len záležitosťou rezortu zdravotníctva, práve preto vyznieva Zajacove zdôrazňovanie prevencie ako prázdne a falošné. Podľa E. Gintera a B. Havelkovej to dokazujú aj štatistické zistenia. V oblastiach s lepšou ekonomickou a vzdelanostnou úrovňou ako Bratislava, Trenčín, Žilina či Košice-mesto sa žije najdlhšie. Napríklad najväčšia dĺžka života mužov je vo všetkých bratislavských okresoch, najmenšia na juhu a juhovýchode. Rozdiely medzi bratislavskými okresmi a okresmi Krupina, Detva a Trebišov sa pohybujú okolo sedem rokov. Miliardy z našich vreciek Tieto údaje sú nepochybne výsledkom „reforiem“, ktoré v posledných rokoch zažívame. Opäť treba zdôrazniť, že nejde len o „reformu“ zdravotníctva, ale aj ďalšie zmeny, ktoré zhoršujú životný štýl väčšiny obyvateľov. Niet však pochýb, že ani premeny zdravotníctva nepomáhajú ľuďom, aby boli zdravší. Bývalý hlavný poradca ministra zdravotníctva Peter Pažitný už na začiatku pôsobenia Rudolfa Zajaca v analýze navrhovaných „reforiem“ zdôrazňoval, že medzi jej cieľmi je „zníženie očakávaní občanov od poskytovania zdravotnej starostlivosti za súčasné poistné sumy“, ale aj „mobilizácia najmä súkromných zdrojov“. R. Zajac už v polovici roku 2003 považoval za úspech, že ,,o 30 percent poklesol počet predpísaných receptov v lekárňach a o 10 až 15 percent poklesol výdaj liekov.“ Podľa neho poklesol aj počet návštev u lekárov – špecialistov. To všetko je vraj výsledok „zníženia nadbytočnej spotreby“ zdravotnej starostlivosti. Svoje tvrdenie však nevie podoprieť faktami. Naopak, iné fakty ukazujú, že ľudia skôr môžu mať problémy s „mobilizáciou svojich súkromných zdrojov“. V prvom roku „reformy“ (r. 2003) sme v hotovosti za zdravotnú starostlivosť zaplatili ešte „len“ desať a pol miliardy, zatiaľ čo vlani už 18 miliárd a predpoklad na tento rok je minimálne 20 miliárd korún! Ministra zdravotníctva však zdravie obyvateľov Slovenska v skutočnosti netrápi. Inak by neumožnil zdravotným poisťovniam vyplácať zisky do vreciek ich súkromných majiteľov. Zákonom by ich mohol donútiť, aby zisky dali svojim poistencom práve na zdôrazňovanú prevenciu. Ak svoje slová myslí R. Zajac vážne, ešte stále má čas. Do volieb zostáva len pol roka, ale v decembri ukázal, ako rýchlo vie do zákonov prepašovať všetko, na čom mu naozaj záleží.
