Bezohľadný zlatokop chce u nás ťažiť aj urán
Internetový portál Changenet.sk nedávno zverejnil hrozivé informácie o plánoch na ťažbu zlata v Kremnici, ktoré môže zlikvidovať tamojšie životné prostredie a poškodiť zdravie občanov, keďže sa pri nej majú používať nebezpečné chemikálie (SLOVO 2/2006). Získali sme informácie, podľa ktorých chce kanadská firma Tournigan spustiť podobnú ťažbu aj na ďalších miestach Slovenska. Jej cieľom je dokonca rádioaktívny urán. Na svojej internetovej stránke robí Tournigan Slovensku neuveriteľnú reklamu. Ak by to nebolo tak vážne, zo žartu by sme mohli navrhnúť našim štátnym orgánom, aby jej za to udelili nejaké vyznamenanie. Problém je v tom, že Tournigan nás predstavuje výlučne ako krajinu rozmanitého nerastného bohatstva, ktoré treba bezohľadne vyťažiť, aby sa premenilo na bohatstvo finančné. Podpora zo strany štátu a samosprávy Je zjavné, že hlavnú úlohu v plánoch tejto firmy hrá momentálne Kremnica. Vlastnícke práva k tamojším „zlatým baniam“ zakúpila už v júli 2003. Nečudo, keď predbežné ohodnotenie ich ekonomického potenciálu vraj sľubuje zarobiť o takmer 30 percent viac, než si vyžadujú investície, a celkovo by to malo byť okolo 62 miliónov kanadských dolárov. Podľa Tourniganu by sa úvodné kapitálové investície mali vrátiť za asi dva a pol roka a najnovšie štúdie sľubujú celkovo vyššiu návratnosť než predošlé. Optimizmus Kanaďanov pramení aj z odteraz pozitívneho vývoja prípravy na ťažbu. Ich internetová stránka informuje, že „prakticky všetky pozemky potrebné na ťažbu v Kremnici vlastní Štátny pozemkový fond alebo Sekcia lesov“ (pravdepodobne má ísť o štátny podnik Lesy SR). Tournigan priam víťazoslávne konštatuje, že „doteraz ťažobné firmy v Kremnici nemali skúsenosti s prekážkami pri získavaní povolení pre ťažbu“. Dokonca „miestne a regionálne úrady projekt podporujú a desaťročný plán miestneho rozvoja z roku 1998 označuje okolie Kremnice za oblasť určenú pre ťažbu“. Napokon, aby nikto nebol na pochybách, že ide o reálny projekt, kanadská firma doň do roku 2004 spolu s podobným projektom v Severnom Írsku (Curraghinalt) investovala už dva milióny dolárov. Nečudo, keď v prípade Kremnice „Tournigan dostal písomne vyjadrenú podporu od primátora mesta, regionálnych štátnych či samosprávnych úradov a štátnej agentúry na podporu investícií SARIO“. Urán kúsok od Košíc Informácie o kremnickom „zlatom“ projekte sú na internetovej stránke Tourniganu rozsiahle, dokonca sa tam objavili aj odkazy na jej bohatú banícku minulosť. Nikde sa však nepíše o jej súčasnosti, o úsilí rozvíjať tam cestovný ruch a najmä o prírodných podmienkach v jej okolí. Kremnica je vykreslená ako staré banícke mesto, netrpezlivo čakajúce na investora, ktorý ju a jej okolie znovu celé rozkope. A takmer všetky informácie sa týkajú geológie a predovšetkým zloženia a potenciálu tamojších zlatých a strieborných rúd. Nemožno sa čudovať, lebo ani v informáciách o Jahodnej nie je žiadna zmienka o jej dnešnej rekreačnej funkcii. Ide o lokalitu, ktorá sa nachádza asi tri kilometre od Košíc a desaťtisíce obyvateľov východoslovenskej metropoly ju poznajú ako miesto pre turistiku, športy, oddych a rekreáciu. Navyše ťažba, akú tam plánujú Kanaďania, na rozdiel od Kremnice či iných plánovaných lokalít, nemá oporu ani v minulosti, keďže sa tam nikdy urán neťažil. Tournigan to však chce v blízkej budúcnosti zmeniť. „Na tomto mieste už prebiehajú prieskumné vrty a geológovia ‚kvitnú‘ od radosti nad hodnotami, ktoré im ukazuje dozimeter,“ opisuje situáciu na Jahodnej ekologický aktivista a vysokoškolský učiteľ z Košíc Štefan Szabó. Ťažiť by sa tam malo na rozlohe do 32 štvorcových kilometrov a na základe odhadu zásob rádioaktívneho uránu, ktorý v roku 1996 vypracovala firma Uránový prieskum, má táto lokalita „dobrý ťažobný potenciál“. Okrem uránovej rudy chce Tournigan na Jahodnej ťažiť aj molybdénovú rudu, z ktorej by mal rovnako získavať rádioaktívny materiál. Slovensko – jadrová veľmoc Podobný osud by mal postihnúť aj ďalšie lokality na východnom Slovensku. Kanadská firma na svojej internetovej stránke predstavuje svoje ťažobné plány aj v Novoveskej hute (mestská časť Spišskej Novej Vsi) a v Švábovciach a Spišskom Štiavniku (v pohorí Kozie Chrbty neďaleko Popradu). Aj v týchto lokalitách sa orientuje podľa zistení a odhadov Uránového prieskumu a s ich potenciálom je spokojná. „Tournigan verí, že týchto päť známych miest výskytu (Kozie Chrbty, pozn. B. O.) predstavuje excelentnú základňu pre ďalšie ťažobné aktivity.“ Vôbec mu pritom neprekáža, že rádioaktívny sa materiál má ťažiť iba pár kilometrov od miest, v ktorých žijú desaťtisíce ľudí, čo dokonca uvádza vo svojich materiáloch. Dôležité sú preň počty a tie vraj ukazujú, že v uvedených troch lokalitách možno vyťažiť až 18 miliónov kilogramov oxidu uránu a 39 miliónov kilogramov molybdénu. Po tom, čo tri automobilky z nás urobili „automobilovú veľmoc“ (v predpokladanej produkcii áut na jedného obyvateľa), robí Tournigan zo Slovenska veľmoc „jadrovú“. „Slovensko je tretím najväčším spotrebiteľom jadrovej energie na jedného obyvateľa (tretím z čoho?, pozn. B. O.), keďže 60 percent elektrickej energie vyrába v domácich jadrových elektrárňach. Momentálne však nemá vlastnú produkciu uránu a všetko jadrové palivo pre svoje elektrárne dováža z Ruska.“ Firma Tournigan to chce zmeniť a na svojej internetovej stránke presviedča, že sa v potrebe jadrového paliva môžeme stať sebestační (dokonca ho vari môžeme vyvážať), no a vzhľadom na náš apetít po jadrovej energii predkladá úžasne perspektívny investičný plán. Varujúce ekologické katastrofy V jej dokumentoch sa však nedozvedáme nič o škodlivosti metód, ktoré chce pri ťažbe na Slovensku použiť. „Čosi“ by pritom o nej mala vedieť, keďže sa pýši spoluprácou s bratislavskou „eseročkou“ GEO-TECHNIC-Consulting, ktorá podľa výpisu z obchodného registra ponúka aj „konzultačnú, poradenskú, lektorskú a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia“. Spolu pripravujú ťažbu zlata v lokalite Brehov, asi 50 kilometrov juhovýchodne od Košíc neďaleko našich hraníc s Maďarskom, a „prvá fáza“ tohto projektu „je už v plnom prúde“, hlási Tournigan. Práve pri dobývaní zlata sa používa kyanidové lúhovanie na báze veľmi nebezpečných chemikálií pre životné prostredie i ľudské zdravie. Podrobnejšie sme o tom písali už pred týždňom a informácie, zverejnené na Changenet.sk dokazujú, že nejde len o akademické varovania. V Rumunskej Baia Mare „dlhotrvajúce dažde spôsobili preplnenie odkaliska, pretrhnutie jeho hrádze a spláchnutie kalu obsahujúceho kyanid do riečky Samos a následne do Tisy,“ pripomína Zuzana Balážová z Kremnice. „Toto spôsobilo ekologickú haváriu a doslova otrávenie údolia Samos a Tisy až v Maďarsku. V Kumtare v Kirgizstane sa zasa prevrátil kamión dovážajúci kyanid do rieky, ktorá ústi do jazera Isyk Kul – zásobárne pitnej vody pre celú oblasť.“ Napokon po príklad netreba chodiť až tak ďaleko. Pred niekoľkými rokmi sa v susednom Česku objavila kanadská firma (nepodarilo sa nám potvrdiť, či tiež išlo o Tournigan), ktorá tiež chcela v Kašperských horách dobývať zlato a tiež povrchovou ťažbou. Proti tomuto plánu sa zdvihla vlna odporu, lebo sa rýchlo objavili informácie odhaľujúce škodlivosť tejto činnosti. Na rozdiel od Slovenska sa proti ťažbe od samého začiatku stavala najmä tamojšia samospráva. „Uvedené dôvody viedli poslancov Českej republiky k tomu, aby schválili zákon, ktorý zakazuje používať kyanidovú metódu spracovania zlata a striebra v banskom priemysle v Čechách,“ upozorňuje Z. Balážová. Ide len o divadlo? Je pravdepodobné, že projekty Tourniganu by pre dotknuté oblasti mohli mať aj určitý prvotný ekonomický prínos. Napríklad v podobe vytvorenia pracovných miest a tam, kde sa už ťažilo, by sa asi našli aj kvalifikované sily, možno dokonca dnes bez zamestnania. Lenže uvádzané fakty o dôsledkoch týchto projektov na životné prostredie a zdravie ľudí ukazujú, že náklady na odstránenie negatívnych efektov takejto ťažby budú s najväčšou pravdepodobnosťou rádovo vyššie než zisky z daní, odvodov, pracovných miest. V konečnom dôsledku je možné, ako o tom píše občiansky aktivista Ján Roháč, že „ide len o divadlo na zvýšenie ceny akcií nejakej akciovky niekde v Kanade a že ťažiť sa nebude. Aj toto poznáme od nás, z Banskej Štiavnice.“ Nasvedčujú tomu prezentácie na internetovej stránke Tourniganu, ktoré sú formou i obsahom celkom jednoznačne orientované predovšetkým na investorov. Je však varujúce, že s takýmito veľkolepými plánmi k nám prichádza firma, ktorej samotní predstavitelia tvrdia, že má len 15 (!) zamestnancov a ďalších 12 v dcérskej spoločnosti Kremnica Gold. Nejde teda o zbytočnú paniku ani o odhaľovanie čohosi, čo by už nebolo známe. „Výrazne negatívny vplyv úpravy zlatonosných rúd na podzemné vody (a tým aj na zdroje pitnej vody) je všeobecne známy,“ konštatuje Š. Szabó. „Práve preto je ťažba zlata vytlačená do chudobných krajín s nízkou úrovňou občianskej spoločnosti (Rumunsko, Turecko, Rusko).“ Aj v tomto prípade máme šancu dokázať, do ktorej skupiny krajín patrí Slovensko.
