Skorumpované hodnoty
Korupcia na Slovensku neexistuje. Vládnym politikom sa ju podarilo zlikvidovať zázračným spôsobom, aký by v iných členských štátoch Európskej únie nefungoval, lenže na Slovensku je to inak. Béla Bugár i Pavol Hrušovský zostávajú verní svojim „hodnotám“, len nikto už nevie, ktoré to sú. A tak svetu a slovenským občanom oznámili, že kupovanie poslancov do vládneho košiara priznajú iba v prípade, že sa nájde nevyvrátiteľný dôkaz. Keďže ním nie je ani nahrávka, na ktorej takýto „obchod“ opisuje poslankyňa Henzélyová, šéfovia „najhodnotovejších“ strán čakajú, kým sa podarí prichytiť mimovládneho poslanca, ako preberá peniaze od človeka nevyvrátiteľne spojeného s vládnou koalíciou, čiže ministra, štátneho tajomníka alebo koaličného poslanca. A aj vtedy môžu povedať, že ide o osobnú iniciatívu, takže čakanie na takýto dôkaz bude nekonečné. Beckett by mal radosť. Ak by sme stav korupcie na Slovesku hodnotili podľa požiadaviek B. Bugára a P. Hrušovského na dôkazy o nej v parlamente, tak tých pár prípadov, ktoré polícia odhalila, ani nestojí za reč. Zistenia Tranparency International, Svetového ekonomického fóra či slovenskej Aliancie Fair Play sú teda iba smiešnym útokom na pravdivý obraz rýchlo sa reformujúcej mladej demokracie v srdci Európy. Slovenskí pravicoví politici majú iste vlastné, oveľa „ružovejšie“ štatistiky, podľa ktorých sme popri „reformách“ svetovým lídrom aj v boji proti korupcii. Lebo už naši dedovia vedeli, že najľahšie problém vyriešime, ak pred ním zatvoríme oči... Od Hrušovského a Bugára takýto postoj čakal naozaj asi len málokto. Skutočná vernosť hodnotám sa však prejavuje práve v zlomových situáciách, keď už niet kam ustúpiť. Presnejšie, ustúpiť možno vždy, no vtedy už nemožno hovoriť o hodnotách. A ak o nich hovoríme, sú to už iba reči.
