Spätná väzba
Ad Zdravotné poisťovne zavádzajú verejnosť (Jakub Topol) č. 6/20007 Aj tak je ten prieskum neobjektívny, povedala líška, keď zistila, že sa výsledky nezhodujú s jej názormi. Možno tak by bájkar Ezop komentoval článok, v ktorom sa autor zamýšľal nad zmyslom existencie pluralitného systému zdravotných poisťovní. S argumentáciou si však nedal veľkú námahu. Článok založil najmä na spochybnení objektivity prieskumu verejnej mienky, ktorý si nechalo vypracovať Združenie zdravotných poisťovní SR. Predpokladám, že z neznalosti Topol zavrhol dôveryhodnosť všetkých prieskumov vykonávaných prostredníctvom telefonického dopytovania. Podľa neho je takýto zber nereprezentatívny, pretože „nikdy neviete, či sa dovoláte dostatočnému počtu práve tých ľudí, ktorých potrebujete z hľadiska reprezentatívnosti“. Skutočnosť je však úplne odlišná. Telefonický prieskum je na takéto a podobné zisťovania, naopak, veľmi vhodný. Jeho prostredníctvom sú respondenti oveľa dostupnejší, niektoré sociálne skupiny sú dokonca zastihnuteľné najlepšie práve cez telefón. Či je dotazník dlhý alebo krátky, nemá priamy vplyv na reprezentativitu, pretože tá závisí od výberu respondentov. Navyše tí majú prirodzenú tendenciu skôr odpovedať na kratší ako dlhší dotazník. Ani argument o vynechaní veľkej časti obyvateľov z dôvodu nevlastnenia telefónu neobstojí, pretože takmer sto percent dospelých občanov SR nejaký telefón vlastní. Telefonické prieskumy sa neuskutočňujú iba u nás, sú štandardným spôsobom dopytovania v celom vyspelom svete. V mekke sociálneho a marketingového prieskumu – v USA sa prakticky všetky reprezentatívne prieskumy uskutočňujú prostredníctvom telefónu. Keď telefonický prieskum dokáže veľmi presne predpovedať výsledky volieb v USA, prečo by nevedel zmerať aj názory obyvateľov Slovenska na zdravotníctvo? Prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť GfK Slovakia, splnil nielen formálne, ale úplne reálne všetky požiadavky na reprezentatívnosť. Výskumníci si dali veľmi záležať na neutrálnej formulácii otázok a na reprezentatívnom výbere respondentov. Rastislav Kočan, spoločnosť GfK Slovakia Dovolili by sme si upozorniť, že o stopercentnom pokrytí obyvateľstva Slovenska telefónmi sa dá s úspechom pochybovať – skutočne „nejaký telefón vlastní“ povedzme každý obyvateľ rómskej osady? Úspešnosť predvolebných prieskumov v USA nie je po prezidentských voľbách r. 2002, v ktorých mal podľa nich zvíťaziť demokrat John Kerry, veľmi dobrým argumentom. Ako sa uvádzalo aj v pôvodnom článku, dá sa očakávať, že firma GfK s ním súhlasiť nebude. Potrebné by však bolo doložiť kvalitu prieskumu konkrétnymi argumentmi, nielen všeobecnými tvrdeniami. Inak zostáva len konštatovať, že každá líška svoj chvost chváli. Ešte na tému Štefan Hríb a relácia Pod lampou Tým, že „mainstream“ tvrdí, že bol umlčaný pokorný objektívny intelektuál, sa akurát ukázalo, že rozdielnosť názorov na Slovensku neexistuje. Keď napríklad poviem, že si myslím, že Štefan Hríb je všetko ostatné, len nie odvážny, investigatívny, nebojácny a objektívny novinár, som okolím odsúdená ako ľavicová socialistka, ktorá nemá nič spoločné s demokraciou. Nemám nič ani proti ľavici, ani proti pravici. Ani voči konzervatívcom, ani voči liberálom či neoliberálom. Je to každého osobná vec. Taká má predsa demokracia byť. Má znamenať aj konsenzus rozdielnych názorov a ich rešpektovane. Proti tomu nemožno mať žiadne námietky. Moje výhrady vznikajú až v tom okamihu, keď sa maskuje účelová propaganda pod rúšku objektívnosti, nezaujatosti, serióznej novinárčiny či profesionality. Štefan Hríb totižto nespĺňa ani jednu podmienku seriózneho novinára. Náznaky akéhokoľvek protinázoru sú pánovi Hríbovi proti srsti. A keď sa náhodou objavia, rýchlo ich zametie pod koberec (či lampu?) alebo zmetie zo stola nejakým síce ničím nepodloženým, ale určite „odborným“ argumentom. Takto čierno-bielo však svet a ľudí v ňom nemožno posudzovať. Všetci sme si rovní, ale predsa len niektorí rovnejší. Alebo aspoň takí, ktorí si myslia že sú rovnejší, pretože majú patent na rozum. Odkiaľ ho zobrali, to nik nevie. Možno vyštudovali vysokú školu. Možno sa zaujímajú o veci verejné. Ale to neznamená, že by mali preto určovať smer krajiny. Pretože či sa to už bratislavským intelektuálom páči alebo nie, sú v menšine. Preto sa snažia uzurpovať si moc inak. Pomocou ochotných médií. Umlčia väčšinu bez možnosti prístupu k nim, a naopak, svoju menšinu vďaka týmto médiám zmnohonásobia, aby vyzerali ako väčšina. Veď aj majitelia médií majú predsa svoje záujmy. A tie určite neležia tam, kde ležia záujmy vulgárne povedané „proletárskej chudiny“. Ale aj táto „chudina“ platí dane a žije tu. Lea Vlčková V rubrike sú publikované listy redakcii a komentáre z internetových diskusií na webstránke Slova. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.
