Trh všetko nevyrieši – ani v zdravotníctve
Koľko rokov sa transformuje slovenské zdravotníctvo? Boli transformačné kroky užitočné? Rudolf Zajac celú doterajšiu stavbu zbúral a sebavedome sa vyhlásil za jediného skutočného reformátora. Napokon tento rezort sprivatizoval tak, že o ničom inom ako o zisku sa ani nesmelo hovoriť. Etika sa v Zajacovom období nenosila. Ani etická komisia pracujúca pri ministerstve veľa vody nenamútila. Veď kde boli jej členovia, keď sa s plnou vážnosťou začalo hovoriť o zavedení amerického oregonského systému zdravotníctva na Slovensku? Systému, ktorý ľuďom nad šesťdesiat rokov mal „zabezpečiť“ už iba symptomatickú liečbu, teda len liečenie príznakov?! Jej členovia boli vo vleku polovojenskej ministerskej mašinérie. Tá tiež prikazuje o rozkazoch nediskutovať. Jej nezávislosť? Len na smiech... Preto vychádzajúc z negatívnej minulosti by dnes mala táto komisia pracovať na nezávislejšej pôde. Napríklad pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Členovia by mali pravidelne informovať o svojej práci, upozorňovať na možné problémy. Veď jednou zo zásadných úloh je, že etická komisia z medicínskeho a etického hľadiska stanovuje priority a prideľovanie finančných prostriedkov v rámci rozpočtu. Počul už niekto niekedy niečo na túto tému hovoriť? Samozrejme, že významným etickým problémom sú možnosti, zdroje a aktuálne potreby, čiže rozdeľovanie (alokácia) prostriedkov a s ňou spojené citlivé, a najmä odborné rozpoznávanie priorít, ktoré zdravotníctvo potrebuje. Mladosť kontra staroba? Alokácia je nepretržitý zdroj konfliktov medzi záujmami jednej strany – medicínskych odborov, lekárnikov, distribučných firiem, dodávateľov, zdravotných poisťovní, lekárov prvého kontaktu a podobne – a na strane druhej záujmami pacienta. Už sme zažili smelé vyhlásenia ministra Zajaca, že po skončení jeho transformácie zdravotníctva ho budú podporovať všetci pacienti. Čím sa skončili tieto plytké floskuly? Seriózny prieskum ukázal, že sedemdesiatštyri percent občanov jeho reformu odmietlo. Následky jeho neetických zásahov do zdravotníctva sa však pociťujú aj dnes. Tvrdenie, že všetko vyrieši trh – že zdravotné poisťovne majú pracovať pre zisk, lebo len ten je motivačným faktorom podnikania – je prinajmenšom nepresné. Akoby neplatilo – nezaznelo to v nijakej obhajobe zdravotných poisťovní –, že eticky rozhodujúcim, niekedy ťažko pochopiteľným obhajovaným a dodržaným prístupom by mala byť ochota slúžiť záujmom pacienta. Nie miera zisku, prípadne snaha o jeho maximalizáciu, nech sa skrýva pod kepienkom akékoľvek „ekonomického“ vysvetlenia. Potom by bola najzraniteľnejšia skupina ľudí (starci a starenky) v centre akejsi vtieravej pohnútky uskutočňovať istú formu sociálnej segregácie a následne eutanázie. Investovať do starého, nič neprodukujúceho, ale veľa vyžadujúceho človeka, bolo cez túto optiku z ekonomického hľadiska absolútne neefektívne. Prizma peňazí slávila úspechy. Mladosť a dokonalosť, kontra staroba a nevládnosť... Za Mexikom a Tureckom Citujme niekoľko myšlienok zo správy hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre geriatriu profesora Štefana Krajčíka, v ktorej upozorňuje, že ,,Slovensko bolo v roku 2006 jediným štátom OECD, kde sa podiel výdavkov na zdravotníctvo znižoval. Kým v roku 1997 to bolo 7,1 percenta, v roku 1998 6,3 a v súčasnosti 5,9 percenta. Čo sa týka podielu výdavkov na zdravotníctvo, sme medzi štátmi OECD na poslednom mieste, za Mexikom a Tureckom. V absolútnych číslach ide o 777 dolárov. Na porovnanie, v susednom Česku je to 1 302 dolárov. Máme priveľa lôžok: v Európskej únii pripadá na stotisíc obyvateľov 591,56 lôžka, z toho 415,39 akútnych (73,9 percent). U nás je to 698 lôžok, z toho 610 akútnych. Ošetrovací čas je u nás 8,5 dňa, v EÚ 6,92. Nízka je aj obložnosť – 64,8 oproti 77,73 percenta. Pritom počet hospitalizácií na tisíc obyvateľov je porovnateľný (SR 18,54, EÚ 17,92 percent). Vláda chce zrušiť 6 000 postelí. Počet nemocníc sa údajne znižovať nebude V porovnaní s Európskou úniou ich však máme dokonca menej – 2,67 oproti 3,11 na stotisíc obyvateľov. Vláda proklamuje premenu nadbytočných lôžok na chronické a na zmenu ich účelu – na sociálnu starostlivosť (na Slovensku čaká na umiestnenie do domovov dôchodcov približne 12-tisíc ľudí). Na Slovensku doteraz získalo špecializáciu z geriatrie 169 lekárov. Dôsledky podfinancovania je možné sledovať vo všetkých sférach zdravotníctva. Cieľom zdravotnej starostlivosti prestalo byť pomôcť pacientovi. Jej hlavným cieľom je zarobiť.“ Ako filtrovať kuloárne reči Dnes sa až podozrivo nahlas hovorí o tom, že je priveľa nemocníc, lôžok, ktoré by sa mali reprofilovať, aby slúžili bezvládnym starým občanom. Doslova niekoľko týždňov po nástupe do funkcie roku 1998 usporiadal minister Roman Kováč tlačovú besedu, na ktorú pozval aj svojho opozičného rezortného kolegu – ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho. Na nej spoločne informovali o reprofilovaní akútnych lôžok na sociálne. Možno by mali túto akciu zopakovať aj súčasní členovia vlády, aby odfiltrovali kuloárne reči o tom, že sociálnych lôžok máme na Slovensku vlastne viac než dosť. Minister Ivan Valentovič má totiž ušetriť peniaze. Dostal termín a zdá sa, že ak sa bude chcieť udržať, urobí to za každú cenu. Možno práve na úkor najbezbrannejších. Na sanitky si netrúfol, len ich symbolicky potrestal odobratím 20-tisíc korún. Premiér Robert Fico sa nakoniec musel k sanitkám vrátiť s pripomienkou, že na to sa musia ešte pozrieť. A mal by sa pozrieť i na katastrofálnu liekovú politiku, keď za generické lieky vydávame len asi tridsaťjeden percent z ročného objemu za všetky lieky. Aj na konflikt záujmov, keď je riaditeľ Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, dosadený bez výberového konania ministrom Zajacom, zároveň aj šéfom kategorizačnej komisie. A dalo by sa ešte dlho pokračovať. Všade tam, kde chýbajú informácie, totiž nastupuje voľná dezinterpretácia, podsúvanie želaní, klama-nie, strašenie a podobne. Ide o vážny etický problém komunikácie, o naklonenie verejnej mienky na svoju stranu a získanie dôvery občanov. Zdravotné poisťovne by po všetkom, čo vlani urobili odvolávajúc sa na slobodu marketingu pri nábore poistencov, po auditoch, ktoré zistili koncoročné stámiliónové „prebytky“, by občanov nemali podceňovať. Paradox – lekári odchádzajú pre nízke platy, pacienti zomierajú, ale poisťovne majú zisky. Ich marketingová stratégia je viac stratégiou ziskov ako zlepšenia kvality zdravotnej starostlivosti. Ponúka sa etický kódex Bez toho, aby sme niečo komentovali, dovoľujeme si odcitovať niekoľko zásad z etického kódexu Americkej marketingovej asociácie: „Marketingoví manažéri sú zodpovední za následky svojho správania. Musia vždy konať tak, aby sa postarali o to, že ich rozhodnutia, odporúčania a aktivity slúžia celej relevantnej verejnosti: zákazníkom, odberateľom, spoločnosti. Základné pravidlo profesionálnej etiky znie: Nikdy vedome nepoškodiť, a dodržiavať zákony. Účastníci procesu výmeny v marketingu majú právo očakávať, že komunikácia s trhom je čestná a pravdivá. V oblasti marketingovej komunikácie sa treba vyhýbať klamlivej a zavádzajúcej reklame, odmietnuť nátlakové alebo zavádzajúce predajné taktiky, nepoužívať také nástroje a prostriedky podpory predaja, ktoré manipulujú so spotrebiteľom alebo ho zavádzajú. Pokiaľ ide o vzťahy k ostatným, treba plniť záväzky a povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmlúv a vzájomných dohôd, a to riadne a načas. Pritom si Americká marketingová asociácia vyhradzuje právo zrušiť členstvo každému, kto poruší ustanovenia tohto kódexu.“ Koho vylúčilo Združenie zdravotných poisťovní zo svojich radov pre neetickú, nátlakovú a neprimeranú marketingovú komunikáciu napríklad pri hromadnom prepoisťovaní či ponúkaní vernostných peňažných poukážok? Nikoho. Aj preto nemá pravdu, keď tvrdí, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie týkajúce sa zachovania rovnakých podmienok pre všetkých. Opak je pravdou. Len vyrovnáva honbu za ziskom so starostlivosťou o pacienta. Aspoň v tomto smere a zatiaľ. Autor je publicista
