Chceme zmier, ale nie za každú cenu
Pri demontáži socializmu, najmä po prevrate v roku 1989, sa zdôrazňovali práva zamestnancov a tvrdo sa kritizoval štát ako hlavný zamestnávateľ. Občania sa napr. vyzývali, aby vytvárali robotnícke rady, ktoré sa budú podieľať priamo na riadení podnikov, kritizovali sa odbory, že nedostatočne bránia záujmy zamestnancov, vytvárali sa okrúhle stoly, ktoré rozhodovali o politickej a odbornej kvalite vedúcich hospodárskych pracovníkov, vyplácalo sa veľké odstupné pri organizačných zmenách a zániku podnikov, kritizoval sa stav ochrany a bezpečnosti pri práci. Bol to skutočný záujem o zamestnancov o ich práva a zlepšovanie ich kvality života, alebo to bola len súčasť kapitalistickej propagandistickej mašinérie? Dnes by toto konanie podľa niektorých zamestnávateľov a bossov ich stavovských organizácií napĺňalo skutkové podstaty viacerých zločinov. Ako je to teraz? Povinnosť zamestnávateľa uvedená platnom Zákonníku práce, že je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami je fraška, pretože ustanovenie je nekonkrétne a ak sa nedodržiava, je bez sankcií. Zamestnávatelia totiž čím ďalej tým viac zabezpečujú predmet svojej činnosti samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO), teda tzv. živnostníkmi. A to im umožňuje robiť si s tými, ktorí pre nich pracujú, čo chcú. Pracujúci za dumpingové ceny Súčasní takzvaní živnostníci sa stávajú tovarom s dumpingovou cenou, ktorý stráca právo napr. na minimálnu mzdu, na dovolenku, má zvýšené náklady na odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, v čase práceneschopnosti sa musí finančne zabezpečiť sám, pre nízku cenu práce musí robiť nadčasy aj nad rozsah stanovený zákonom. Sám si musí hradiť aj stravu, nemá nárok na náhradu mzdy z dôvodu všeobecného záujmu a iných zákonných prekážok v práci, musí si kupovať pracovné prostriedky a preberá celú zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na seba. Často je nútený pracovať aj napriek zlému zdravotnému stavu, nemá nárok na náhradu škody spôsobenú úrazom alebo chorobou z povolania. Pracuje neraz v zlých sociálnych podmienkach, v sústavnej sociálnej neistote, v častých stresoch a kariéru nezriedka končí nízkym dôchodkom. Komu slúži súčasný Zákonník práce predovšetkým Zamestnávatelia prostredníctvom svojich stavovských organizácií tvrdia, že súčasný ZP obhajujú predovšetkým v záujme zamestnancov. Ako? Udržiavaním cielenej nezamestnanosti v záujme trhu prace s nízkou cenou pracovnej silou. Odobratím základných práv zamestnancom – pracovať a zo mzdy dôstojne žiť. Alebo tým, že bossovia zamestnávateľských stavovských organizácii a pravicoví politici šíria poplašnú správu, že po prijatí pripravovanej novele ZP nastane zlý ekonomický vývoj Slovenska a zvýši sa nezamestnanosť. Prípadne tým, že odopierajú zamestnancom ústavou zaručených zástupcov – odbory a odborom právo zodpovedne plniť ich poslanie voči zamestnancom. Okrem súčasne platného protiústavného ZP práce hrubo narúša sociálny zmier aj konanie niektorých zamestnávateľov a ich stavovských organizácií. Navyše vytvára aj podmienky, v ktorých sú prioritou antagonistické vzťahy medzi spoločenskými kategóriami občanov. Na jednej strane bezhraničná honba za ziskom aj na úkor druhého a na druhej strane častokrát boj za zachovanie existencie človeka. Pravdaže, česť výnimkám. Diktatúru jednej strany nahradila diktatúra jedincov a záujmových skupín. Pravicová vláda začala vytvárať takúto skladbu občanov SR: chudobný – bohatý, vládnúci – ovládaný, vzdelaný – nevzdelaný, zdravý – chorý, užívajúci si – trpiaci, smotánkový – odpísaný. My odborári to chceme zmeniť. Aj zmenou Zákonníka práce. Pretože sme za sociálny zmier a nechceme čakať na čas, keď sa občania budú musieť svojich základných ľudských a občianskych práv domáhať podľa Čl. 32 Ústavy SR: Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Autor je právnik Odborového zväzu STAVBA SR Slabé miesta kaníkovského Zákonníka práce Ustanovenie paragrafu 7 ods. 1 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom obchádzať tieto zákony: • Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení • Zákon č. 580/2003 Z. z. o zdravotnom postení • Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov • Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov • Zákon č. 437/2004 Z. z. o úhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia • Zákon č. 90/1996 Zb. o minimálnej mzde atď Zneužíva sa ďalej najmä Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a Zákon č. 18/1996 Zb. o cenách. V krátkosti sa tu posúdilo a vyhodnotilo len jedno ustanovenia Zákonníka práce. Môžeme s čistým svedomím vyhlásiť, že sa ním porušujú tieto základne ľudské práva a slobody, garantované Ústavou Slovenskej republiky: • Čl. 12 – Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým, bez ohľadu na pohlavie, politické zmýšľanie, sociálny pôvod, bez ohľadu na majetok a postavenie a nikoho z týchto dôvodov nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. • Čl. 18 – Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. • Čl. 19 – Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. • Čl. 20 – Vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie. • Čl. 35 – Občania majú právo na prácu. • Čl. 36 – Zamestnanci majú právo na spravodlivé uspokojivé pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v práci c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času e) primeraný odpočinok f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie g) právo na kolektívne vyjednávanie • Čl. 37 – Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. • Čl. 39 – Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. • Čl. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia. Na zákl. zdr. poistenia majú občania právo na zdr. starostlivosť a zdr. pomôcky. (vybral Ladislav Roman, právnik Odborového zväzu STAVBA SR)
