Čajka v Martine

Čajka je hádam zo všetkých Čechovových hier najosobnejšia. Písal ju, keď mal tridsaťpäť rokov (1895) a sám sa vyrovnával s neľahkými problémami svojho osobného života – prežil veľké a osudové, ale neopätované lásky ...
Počet zobrazení: 1056
14_DivadloMartin_CB-m.jpg

Život treba zobrazovať nie taký, aký je, ani taký, aký by mal byť, ale taký, ako ho vidíme vo svojich snoch. Čajka je hádam zo všetkých Čechovových hier najosobnejšia. Písal ju, keď mal tridsaťpäť rokov (1895) a sám sa vyrovnával s neľahkými problémami svojho osobného života – prežil veľké a osudové, ale neopätované lásky a stále pochyboval o zmysle a cene svojej literárnej tvorby. Hlavnými témami hry sú dve odveké túžby človeka: túžba po naozajstnej láske a prekonaní vlastnej samoty a túžba po sebarealizácii. Obidve sú vlastne vyjadrením tej najzákladnejšej ľudskej túžby, túžby po šťastií. V Čajke sa horlivo preplieta téma divadla a literatúty s vášnivou túžbou žiť, a to nie hocijako, a milovať, a to nie hocikoho. V žiadnej Čechovovej hre autor nevenuje toľko pozornosti téme lásky, ako práve v Čajke. Láska, ktorú jeho postavy v dráme prežívajú, je však beznádejná, tragická a neopätovaná. Ak je láska kľúčom k pochopeniu človeka, zdá sa, že Čechovove postavy zostávajú nepochopené a v samotnej podstate osamotené. Ale nie sú to letargické postavy, ktoré sa vzdali, aspoň nie všetky. A ako súvisí láska so sebarealizáciou? Čechov v hre prichádza ku kľúčovému poznaniu a vyvracia romantickú predstavu, že len život umelca môže byť zaujímavý a naplnený. Spoločnosť sa teda nedelí na umelcov a na tých ostatných, ale na tých, ktorí vedú život „zlý a nudný“ a na tých, ktorí veria v zmysel toho, čo robia a robia slobodne to, čo sa derie z ich duše. A ako bola realizovaná najnovšia martinská inscenácia Čajky v réžii Doda Gombára, ktorou sa metaforicky rozlúčime s priestormi Štúdia? S veľkým rešpektom k nadčasovému Čechovovmu textu. Bez okázalej výpravy. S využitím architektúry interiéru Štúdia. V nenápadnej až neviditeľnej réžii. S civilným, súčasným až dokumentárnym herectvom. V úlohe samoľúbej herečky Iriny sa predstaví Jana Oľhová, jej syna – experimentálneho dramatika Kosťu stvárni Marek Geišberg, slávneho, ale priemerného spisovateľa Trigorina Milo Kráľ a mladučkú herečku Ninu Zariečnu Lucia Jašková. Čechovova Čajka však ponúka martinskému umeleckému súboru aj ďalšie panoptikum zaujímavých charakterov, v ktorých sa predstavia Ján Kožuch, Viliam Hriadel, Eva Gašparová, Renáta Rundová, Martin Horňák, Nela Valentová a Ján Barto. V úlohe učiteľa Medvedenka bude hosťovať člen činohry Štátneho divadla v Košiciach Michal Soltész. Hra Čajka mala v Slovenskom komornom divadle v Martine premiéru 16. marca a reprízu bude mať 20., 21. a 24. marca. Autorka je zamestnankyňa Slovenského komorného divadla v Martine Anton Pavlovovič Čechov: Čajka preklad: Ľubomír Vajdička dramaturgia: Róbert Mankovecký scéna: Jozef Ciller kostýmy: Alena Kobielská masky: Martin Blizniak hudba: Róbert Mankovecký realizácia videozáznamu: Jakub Kováč, Mário Kičák pohybová spolupráca: Silvia Beláková réžia: Dodo Gombár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984