Minulosť je prežitá

Prízraky minulosti prenasledujú každého. Keď si ráno otvorím noviny, okrem skutočných aktualít sa tu zas a znova ktosi zamýšľa nad tým, čo nám v minulosti urobili Maďari, Tiso, komunisti, Mečiar... A tak stále dokola, s novými argumentmi a novými pohľadmi na staré príbehy. Lenže pripomínať si záležitosti, ktoré sú uzavreté, analyzovať a skúmať ich zo všetkých strán – má to naozaj nejaký zmysel? Poučili sme sa azda z chýb svojich starých rodičov? A učíme sa z nich, aj keď to boli naši najbližší? Ruku na srdce, aká by bola odpoveď, keby sme k sebe boli úprimní? Takže – prečo v našej spletitej, často komplikovanej histórii hľadáme ustavične len ťažké zlomy? Prečo sa z nich akosi nevieme dostať? Lastovička, ktorá otvorí problematiku fašistického štátu, zahrabaných spisov z komunistických čias alebo iných dávno ukončených káuz sa na Slovensku objaví takmer vždy, keď zavládne uhorková sezóna. A krajina, presnejšie médiá a konzumenti informácií, majú opäť na nejaký čas postarané o témy na nové konverzácie, diskusné relácie, ba aj na rodinné spory. Môže za to nedostatok invencie mediálnych tvorcov? Alebo tým skôr politici odvádzajú pozornosť od svojej neschopnosti riešiť problémy súčasnosti? Nemyslím si, že by sme mali definitívne zabudnúť na staré bolesti, ktoré kedysi trápili duše našich hrdých predkov. Treba o nich vedieť a nemalo by sa na ne zabúdať. Ale často si ich pripomíname účelovo, ako zbraň na podtínanie nôh protivníkom, ktorí neraz za kauzy minulosti nemôžu. Veď aj po posledných skúsenostiach s problémami okolo Ústavu pamätí národa sa zdá, že v jeho zbierke nájde o sebe zmienku azda každý – vinný či nevinný, nevynímajúc ani cirkevných hodnostárov, ktorí mali v nedávno minulých časoch trpieť údajne najviac. A čo ďalší? Kričali ste v osemdesiatom deviatom pred tribúnami, alebo ste to nechali na iných? Mohli by sme začať riešiť aj túto „kauzu“. Aby sme mohli odsudzovať, ba až súdiť tých, ktorí vtedy v mraze a fujavici neprišli bývalému režimu odštrngať, nech už na to mali hocijaké dôvody, napríklad angínu. Minulosť na nás zanecháva stopy a ovplyvňuje nás, to je nesporné. A každá generácia si aj svojím postojom k minulosti vyberá, akým stopám a vplyvu dá prednosť. Ktovie, čo si vyberie tá dorastajúca. Bolo by skvelé, keby sa z celkom nedávnej minulosti poučila. V tom, že nebude pri každej príležitosti vyťahovať staré hriechy len preto, aby nemusela hovoriť o tých dnešných. Autorka je vysokoškolská študentka