Irán, plyn a Shell

Irán je napriek politickej izolácii pre zahraničných investorov naďalej atraktívny. Má druhé najväčšie zásoby plynu na svete a priaznivé investičné prostredie tvorené najmä výhodným daňovým systémom. Nízke zaťaženie sa týka najmä priemyslu a ťažby nerastných surovín. Mimoriadne aktívna je preto v regióne britsko-holandská firma Shell, francúzska spoločnosť Total, či ruský Gazprom. V januári sa Shell rozhodol ísť s iránskou vládou do spoločného projektu. Na juhu krajiny sú obrovské zásoby plynu, ktoré sľubujú zisky v hodnote miliárd dolárov. O rozvoj oblasti majú preto záujem obe strany. Pridala sa k nim ešte španielska korporácia Repsol. Založili spoločný podnik, pričom štvrtina budúcich ziskov pripadne Shellu, štvrtina Repsolu a polovica Národnej iránskej ropnej spoločnosti. Logicky sa to nepáči konkurencii zo Spojených štátov amerických, ktorej vláda v Iráne investovať zakázala. Americké penzijné fondy preto prichádzajú s obvinením, že „Shell investovaním v islamskej republike riskuje svoju povesť aj reputáciu svojich akcionárov“. Podľa nich napätie medzi USA a Iránom povedie k sprísňovaniu ekonomických sankcií voči Teheránu a spoločnosti, ktoré tam teraz investujú, sa budú musieť stiahnuť s poškodeným menom. Starosť amerických penzijných fondov o povesť Shellu je síce dojemná, ale vyznieva účelovo. Britsko-holandskú korporáciu totiž nevarovali ani keď bezohľadnou ťažbou ropy ničila deltu rieky Niger, ani keď v brazílskom Sao Paole pri výrobe toxických látok pozabudla na bezpečnosť svojich zamestnancov. Tí teraz vďaka jej nedbalosti trpia zvýšeným výskytom rakoviny štítnej žľazy a žalúdka. Poškodení preto kontaktovali miestnu prokurátorku, ktorá Shell žaluje a firme hrozí astronomická pokuta. Čo sa týka Iránu, je Shell zatiaľ opatrný. Jeho výkonný riaditeľ Jeroen van der Veeresults tvrdí, že definitívne rozhodnutie o investícii nepadne skôr ako o rok. Sľúbil však, že bude prihliadať aj na politickú klímu. Špekulácie o potenciálnom útoku na Irán zo strany USA, alebo Izraela sa menia každú chvíľu. Momentálne to však na vojenský zásah nevyzerá. Dôvodom samozrejme nie je rešpektovanie medzinárodného práva, ale záujmy európskych a ruských korporácii v oblasti. Tie si budú chcieť udržať v Iráne priaznivé a stabilné investičné prostredie, ktoré by mohlo byť vojenskými útokmi vážne narušené. Budú preto tlačiť na svoje vlády, aby zásah nepripustili. Americkému prezidentovi síce dobrodružná povaha nechýba, ale riskovať odpor domáceho obyvateľstva, Európskej únie, aj Ruska hádam predsa len nebude. Autor je publicista