Budúcnosť imunity na Slovensku

Predseda NR SR Pavol Paška chce podať návrh na zúženie poslaneckej imunity. Rozsah zúženia sa podľa neho bude týkať prinajmenšom priestupkov. On sám sa pritom prikláňa k jej úplnému zrušeniu, čo by znamenalo, že by sa nevzťahovala ani na výroky poslancov prednesené na pôde parlamentu. Prečo a kedy vlastne poslanecká imunita vznikla? Nepostihnuteľnosť poslancov NR SR pre tzv. činy úradné sa nazýva indemnita a vzťahuje sa na prejavy poslancov v parlamente aj v jeho orgánoch. Druhým princípom je nedotknuteľnosť alebo trestnoprávna či procesná imunita pre tzv. činy neúradné, vykonané mimo mandátu poslanca, ak napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku. Inštitút poslaneckej imunity na Slovensku aj vo väčšine krajín kontinentálnej Európy je ovplyvnený francúzskym modelom, ktorý sa začal vyvíjať po Francúzskej revolúcii v 18. storočí a vychádza z učenia o suverenite ľudu a teórie rozdelenia štátnej moci. Jeho britský ekvivalent, zavedený v dolnej komore parlamentu na začiatku 16. storočia a potvrdený v Listine práv (Bill of Rights), zahŕňal iba slobodu prejavu (indemnitu), vychádzal z učenia o parlamentarizme a okrem Veľkej Británie je typický aj pre Maltu. V týchto krajinách už existuje aj druhý princíp „freedom from arrest“, znamenjúci však iba ochranu vo význame občiansko-právnom – napríklad pred uväznením za dlhy – a nikdy sa neinterpretoval ako vyňatie z prípadného trestného stíhania. Imunita – ochrana parlamentu Oba modely mali predovšetkým chrániť činnosť parlamentu. V počiatkoch parlamentného systému mala poslanecká imunita zaistiť nedotknuteľnosť poslanca pri rokovaní v zastupiteľskom zbore, a týkalo sa to aj cesty tam a späť – aby sa nenarušilo jeho fungovanie. Indemnita, teda sloboda prejavu, mala zabezpečiť možnosť kritizovať panovníka a exekutívnu moc, a práve v tom tkvie pôvod poslaneckej imunity. Roku 1397 sa napríklad prejavila tak, že poslanec Thomas Haxey, odsúdený na trest smrti za kritiku škandalózneho spravovania štátnych financií Richardom II., dostal na nátlak Dolnej komory britského parlamentu kráľovskú milosť. Zaručiť, že predstavitelia ľudu nebudú postihovaní za svoje názory, bolo potrebné aj po Veľkej francúzskej revolúcii. Procesná imunita bola odvodená aj z nevyhnutnosti ochrany poslanca pred panovníkom a bola opodstatnená najmä v raných konštitučných monarchiách. Rôzne vymedzenie imunity Poslanecká imunita sa doteraz vyskytuje vo všetkých štátoch Európy, ale zároveň sa o nej diskutuje ako o historickom prežitku a uvažuje sa o jej zúžení. Najužšie ju vymedzuje holandská ústava a zvykové právo Veľkej Británie, kde je obmedzená v podstate iba na indemnitu chrániacu poslancov pred trestným stíhaním za prejavy a hlasovanie v parlamente. Poslanci týchto dvoch krajín trestnoprávnu imunitu, až na niekoľko výnimiek z oblasti občianskeho práva, nemajú. Procesná imunita poslancov na Malte sa vzťahuje iba na dlžoby – okrem takých, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestných činov. V ostatných 24 členských štátoch Európskej únie (EÚ) zahŕňa poslanecká imunita indemnitu aj trestnoprávnu imunitu, ale ich rozsah je rozdielny. Štáty EÚ môžeme rozdeliť do dvoch skupín aj podľa toho, či sa indemnita vzťahuje na hlasovanie a vyjadrenie názoru poslancov iba na pôde parlamentu a pri rokovaní vo výboroch (Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Írska republika, Nemecko a Malta), alebo sa viaže na výkon poslaneckého mandátu (vo všetkých ostatných 20 členských štátoch EÚ). To dovoľuje širšiu interpretáciu, takže túto zložku imunity možno aplikovať aj na výroky mimo parlamentu. Pravda, iba na tie, ktoré súvisia s výkonom poslaneckej funkcie. Inštitút trestnoprávnej imunity existuje v 24 členských štátoch EÚ a chráni poslanca pred trestným stíhaním. Neplatí však, ak ho pristihli pri spáchaní trestného činu. V deviatich štátoch (Belgicko, Fínsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Švédsko a Malta) sa uplatňuje iba počas zasadania parlamentu, v ostatných krajinách EÚ počas celého volebného obdobia. Krok do 14. storočia? Čo by prinieslo úplné zrušenie poslaneckej imunity, teda aj na výroky v pléne a na pôde parlamentu, ako navrhoval Pavol Paška? Slovensko by sa tým jednoznačne zviditeľnilo, a nielen v rámci Európy. Bolo by to však žiaduce a pozitívne zviditeľnenie, či krok do 14. storočia? Vďaka indemnite podliehajú poslanci v súčasnosti iba disciplinárnemu konaniu mandátového a imunitného výboru. Jeho rokovanie nedávno opozícia zablokovala odmietnutím stíhať poslancov M. Pada a Š. Kužmu z klubu SDKÚ-DS za výroky o spôsobe vládnutia súčasnej koalície. Úplné zrušenie indemnity by teda umožňovalo efektívne umlčať kritický hlas opozície. A nielen súčasnej, veď zmena ústavy zvyčajne platí dlhšie než jedno volebné obdobie parlamentu. Je pravdepodobnejšie, že nový návrh na zúženie poslaneckej imunity vypracovaný s podporou špecialistov v oblasti ústavného práva sa bude týkať iba zúženia alebo zrušenia trestnoprávnej imunity. Bude teda podobný, ak nie takmer identický s návrhom opozície, ktorý však nemal dostatočnú podporu poslancov. Možný rozkol v koalícii Na zmenu ústavy je potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. Súčasná vládna koalícia (SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS) však má 85 mandátov, takže nie je pravdepodobné, že by tento návrh prijala, pretože predseda HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota sa vyjadrili proti zúženiu poslaneckej imunity. Návrh na zúženie by teda mohol byť prijatý len za podpory opozície. Jej stanovisko sa však bude odvíjať od konkrétneho návrhu úpravy imunity, ktorý zatiaľ nie je vypracovaný. Rozdelí návrh na zúženie poslaneckej imunity súčasnú vládnu koalíciu? Existujú prinajmenšom dva „scenáre“. Podľa prvého je možné očakávať búrlivú debatu o zúžení poslaneckej imunity nielen v parlamente, ale aj v médiách. A zrejme ju bude sprevádzať nielen vzájomné osočovanie a nevraživosť medzi koaličnými a opozičnými poslancami, ale aj medzi koaličnými poslancami navzájom. To povedie iba k prehĺbeniu rozporov medzi poslaneckými klubmi, k „pobaveniu“ voličov a odpútaniu ich pozornosti od každodenných starostí, ale aj od predvolebných sľubov či programových téz parlamentných politických strán. A súčasná podoba poslaneckej imunity zostane zachovaná, pretože myšlienka zúženia poslaneckej imunity nemá podporu ani v strane SMER-SD. Spolupráca neuskutočniteľná Trochu optimistickejšie by mohla vyzerať spolupráca medzi časťou koalície a opozície. Podpora opozície však závisí od konkrétneho návrhu na zúženie poslaneckej imunity, ktorý však tiež zatiaľ nie je pripravený. Pretože opozičný návrh na zúženie imunity na výroky v parlamente v druhej polovici júna 2007 neprešiel, smeruje aj tento scenár k dráme. Podľa P. Pašku nepodporila koalícia návrh opozície preto, lebo zmene ústavy upravujúcej poslaneckú imunitu má predchádzať odborná diskusia. Mala by sa uskutočniť na konferencii pod patronátom Komisie pre ústavu a rokovací poriadok, ktorej predstaviteľmi sú okrem členov koaličných strán aj predsedníčka Ústavného súdu či predseda Slovenskej akadémie vied. Opoziční poslanci sa na rokovaniach tejto komisie odmietajú zúčastňovať, pretože podľa predkladateľa zamietnutého návrhu zákona na zúženie poslaneckej imunity, Daniela Lipšica (KDH), „komisia vznikla iba preto, aby sa citlivé ústavné problémy zmietli pod koberec“. Spolupráca koalície a opozície sa v slovenských pomeroch zdá neuskutočniteľná. Takže, ako napísal Karl Popper, budúcnosť je otvorená. Autorka je doktorandka na Katedre politológie a európskych štúdii Univerzity Palackého v Olomouci