Skutočná ekonomická kríza
Zlé správy o spľasnutí bubliny amerického hypotekárneho trhu, a s tým súvisiace problémy na akciových trhoch v USA, odvrátili pozornosť sveta od omnoho zásadnejšieho problému americkej ekonomiky: prudkého spomalenia rastu produktivity od roku 2004. Ak by malo toto málo diskutované spomalenie pokračovať aj ďalej, ovplyvní budúci životný štandard Američanov oveľa viac než akákoľvek iná udalosť, ktorá dnes znepokojuje svetový trh. Pre Európanov, ktorí dlhodobo pokladajú Spojené štáty americké za ideálny model flexibilnej ekonomiky, je spomalenie produktivity varovaním. Príklad USA nemusí byť taký pozitívny. Pomalší rast produktivity počas posledných troch rokov naznačuje, že všetka tá nerovnosť v USA, očividne nemusí garantovať rýchlejší ekonomický rast. Ekonómovia definujú produktivitu ako hodnotu tovarov a služieb vyrobených za hodinu priemerným pracovníkom hospodárstva. Zhodujú sa v tom, že miera rastu produktivity je najdôležitejší determinant dlhodobého vývoja životného štandardu v krajine. Kríza produktivity Spomalenie rastu produktivity v USA od druhej polovice roku 2004 je v historickom porovnaní zarážajúce. V rokoch 1947 až 1973, v zlatom veku povojnového kapitalizmu, bol priemerný ročný rast produktivity v USA 2,8 percenta. Takouto rýchlosťou sa celkový objem výroby jedného pracovníka zdvojnásobil približne raz za 25 rokov. To umožňovalo v podstate porovnateľný nárast životného štandardu. Od roku 1973 do roku 1995 sa rast spomalil na priemerných 1,4 percenta. Celkový výstup (output) robotníka sa za týchto podmienok zdvojnásobil každých 50 rokov, z čoho vyplýval oveľa pomalší rast životných štandardov. Od polovice 90. rokov sa však oficiálny rast produktivity opäť zvýšil a dosiahol úroveň 2,9 percenta. Bola teda podobná ako na konci „zlatého veku“. V druhej polovici roku 2004 rast zrazu opäť prudko poklesol. Od tretieho štvrťroka 2004 dosahoval 1,3 percenta ročne, čo sa nevyrovnalo ani priemernej hodnote z obdobia 1974 – 1995. Niektorí optimisti tvrdia, že spomalenie je len malé potknutie. Lenže toto potknutie už má tri roky – teda celú tretinu údajného deväť rokov trvajúceho ekonomického boomu (1996 – 2004). Iní optimisti hovoria o tomto pohybe ako o cyklickom – odrážajúcom všeobecné spomalenie americkej ekonomiky. Produktivita počas recesie naozaj zvykne klesať, len málokto by však tvrdil, že Spojené štáty, ktorých ekonomika od druhého štvrťroka 2004 rastie o 8,5 percenta, sú celý tento čas v recesii. (Hoci existuje stále viac dôkazov, že Spojené štáty pravdepodobne teraz vstupujú do recesie.) Realita ešte horšia Je pravdepodobné, že údaje o produktivite sú ešte horšie, než sa zdá. Najdôležitejším dôvodom je, že oficiálne čísla nezohľadňujú rýchle znehodnocovanie nových technológií. Produktivita zhŕňa priemerný objem výroby za jednu pracovnú hodinu – vrátane toho, čo pracovník vyrobí len na to, aby nahradil zastaranú techniku. Časť outputu pracovníka použitá na nahradenie zastaranej technológie však v skutočnosti nijako nezlepšuje životné štandardy. Ak nás teda zaujíma dopad rastu produktivity na životný štandard, mali by sme celkový rast produktivity prispôsobiť tak, aby odzrkadľoval len tú výrobu, ktorá nám zlepšuje život. V období krátko po druhej svetovej vojne, keď bola rýchlosť znehodnocovania techniky nízka, nemalo ignorovanie tohto efektu veľký význam. Ale hlavným motorom akcelerácie produktivity v rokoch 1996 – 2004 boli masívne investície do počítačov, softvéru a s tým súvisiacich hitech prístrojov. A tie zostarli omnoho rýchlejšie než predchádzajúce generácie kapitálových statkov. (Skúste spustiť Windows Vista na počítači, ktorý ste kúpili pred pár rokmi.) Od roku 1995 je teda efekt znehodnocovania obrovský – takmer 0,2 percenta ročne. Ak tento údaj použijeme na prispôsobenie rastu produktivity od roku 2004, z 1,3 percenta sa dostaneme na 1,1 percenta, čo je opäť menej ako podobne prispôsobený údaj za obdobie 1973 – 1995. Takéto veľké spomalenie rastu produktivity znamená vážnu dlhodobú hrozbu pre životný štandard v USA. Príklad, ktorý nenasledovať A ako si počína Európa? Podľa medzinárodne porovnateľných údajov z Centra pre rast a rozvoj v Groningene, v období rokov 1995 až 2004 boli Spojené štáty lepšie ako väčšina Európy. Rast produktivity bol v USA priemerne 2,5 percenta, v Nemecku 1,7 percenta, vo Francúzsku 2,0 percenta, v Británii 2,2 percenta. Lenže v rokoch 2004 – 2006 sa americké vedenie vyparilo. Rast v USA klesol na 1,7 percenta, čím sa dostal na hodnotu Nemecka (1,7 percenta), Francúzska (1,4 percenta) a Británie (1,4 percenta). Ak bude súčasný trend pokračovať, miera amerického rastu bude čoskoro zaostávať za európskymi krajinami (ako to bolo počas väčšiny povojnového obdobia do roku 1995). Európania, ktorí chcú, aby ich krajiny prijali hospodársku politiku, ktorá by sa viac podobala tej v USA, by mali tieto údaje starostlivo zvážiť. Hospodársku politiku, ktorá vedie k vyššej nerovnosti a menšej sociálnej bezpečnosti možno brániť, len ak zabezpečí rýchlejší ekonomický rast. No ak je výsledkom spomalenie ekonomického rastu, niet argumentu v prospech nerovnosti a strate bezpečia. Prvý autor je spoluriaditeĽ a druhý autor je hlavný ekonóm Centra pre ekonomický a politický výskum vo Washingtone Článok bol publikovaný v denníku The Guardian Redakčne spracované
