Kam zmizli miliardy?

Dlhy sa zmenšili, zostalo trestné stíhanie – tak by sa dala v stručnosti charakterizovať činnosť štátnej akciovky Veriteľ. Založila ju bývalá vláda v polovici roku 2003 s cieľom oddlžiť zdravotnícke zariadenia a poisťovne, ktoré každoročne vytvárali niekoľkomiliardové dlhy. Dnes sa však ukazuje, že celý proces sa uskutočnil nanajvýš netransparentne a pravdepodobne i v korupčnom prostredí. Vyplynulo to zo správy o výsledkoch preverenia činnosti tejto spoločnosti, o ktorej v januári tohto roku rokoval vládny kabinet. Už 25. októbra 2007 predseda vlády Róbert Fico poukázal počas parlamentnej hodiny otázok na podivné praktiky v činnosti Veriteľa. Podľa neho firma disponovala približne dvadsiatimi miliardami korún, ktoré sa cez 13 účtov spoločnosti previedli aj niekoľkokrát denne, čím sa stali finančné toky neprehľadné. O svojej činnosti podľa neho Veriteľ riadne neinformoval Ministerstvo financií. Z jedného účtu chýbajú výpisy za roky 2004 a 2005 a tak ďalej. Korupčné prostredie Premiér vtedy upozornil aj na neobyčajne vysoké zárobky členov predstavenstva tejto akciovky. Traja z nich počas troch rokov vo funkcii získali približne po 7,2 milióna korún. Najviac zarábali šéfovia Veriteľa tesne pred zánikom firmy (15.6. 2006), a to 875 tisíc korún mesačne, plus mesačné odmeny vo výške 622 tisíc korún. Ako uviedla TASR, za tri roky celkovo 46 zamestnancov spoločnosti dostalo na mzdách 56 miliónov, z ktorých 30 miliónov korún predstavovali odmeny. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave už od 18. augusta 2007 zaregistrovalo oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, poškodzovania a zvýhodňovania veriteľa a marenia konkurzného konania. V správe, ktorú prerokovala vláda, sa konštatuje, že „oddlženie zdravotníctva nebolo pripravené tak, aby sa vyčlenené finančné prostriedky použili transparentne a hospodárne a nie je možné vylúčiť, že oddlženie bolo realizované v korupčnom prostredí“. Ministerstvo financií SR totiž zistilo, že štátna akciovka pri oddlžovaní zdravotníckych zariadení a poisťovní nepoužívala rovnaké podmienky pre všetkých veriteľov. Niektorým z nich kompenzovala okrem istiny aj výšku úrokov a penále, iným iba istinu alebo jej časť. Vždy išlo o to, ako Veriteľ dlh posúdil. Niektoré úhrady dokonca putovali duplicitne, prípadne nad rámec oprávnenia. Takýto spôsob oddlžovania zdravotníckych zariadení podľa Ministerstva financií poukazuje na zneužívanie dominantného postavenia tejto spoločnosti. Spoločnosť Veriteľ riešila aj pohľadávky a záväzky za družstevnú zdravotnú poisťovňu Perspektíva v konkurze. Časť jej pohľadávok vo výške 324,3 milióna korún prevzal Veriteľ, ale časť pohľadávok v objeme 236,7 milióna korún predal správca konkurznej podstaty zahraničnému záujemcovi. Spoločnosť Levantex Continental Inc., registrovaná v Seychelskej republike, známej ako daňový raj, zaplatila za hodnotu bezmála 240 miliónov iba milión a 125 tisíc korún, čiže 0,475 percenta z účtovnej hodnoty!!! Prečo sa tak stalo, na to nedokázal odpovedať ani člen Dozornej rady Veriteľa Peter Pažitný, ale odvolal sa na správcu konkurznej podstaty poisťovne Perspektíva Tomáša Kozovského. Ten sa zasa Hospodárskym novinám vyhovoril, že je viazaný mlčanlivosťou. Chýbajú dokumenty Kontrola Ministerstva financií zistila tiež ďalšie fakty, na základe ktorých rezort financií podal trestné oznámenia na likvidátorku spoločnosti Veriteľ i správcu konkurznej podstaty Perspektívy. „Je to proces, ktorý sa ešte zďaleka neskončil, pretože stále prichádzame na nové fakty“, uviedol minister financií Ján Počiatek. Chýbajú napríklad originály dokladov zo zasadnutí valného zhromaždenia a dozornej rady Veriteľa, registratúrne záznamy neboli odovzdané do štátneho archívu, kompletné nebolo ani účtovníctvo, mnohé z údajov v správach spoločnosti a prerokované vládou SR vzájomne nekorešpondujú. Na oddlženie zdravotníctva malo byť na základe dostupných údajov vyčlenených 20,134 miliárd korún, avšak ich použitie nebolo v oddlžovaných subjektoch overené, uvádza sa v stanovisku MF SR. Ľudia, ktorí v tom čase kontrolovali Veriteľa - išlo o najbližších spolupracovníkov exministrov financií a zdravotníctva Ivana Mikloša a Rudolfa Zajaca – všetky obvinenia, pochopiteľne, odmietajú. Podvedené nemocnice Proces oddlžovania zdravotníctva sa neustále menil, najmä v súvislosti s použitím dotácií a návratných finančných výpomocí. Upravovali sa aj legislatívne postupy. „O nepripravenosti oddlženia svedčí skutočnosť, že bývalá vláda túto problematiku riešila v 19-tich uzneseniach, pričom 6 z nich nebolo verejne prístupných“, tvrdí MF SR. Viacnásobné úpravy uznesení vlády SR a ich jednotlivých častí menili pôvodný zámer projektov. V čase, keď Veriteľ ukončil svoju činnosť, neboli ani zďaleka vysporiadané všetky záväzky zdravotníckych zariadení. Napríklad fakultné nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove evidovali k 30. júnu 2006 staré záväzky v sume 2,241 miliardy korún. Za maximálne neprehľadnú možno považovať aj situáciu, ktorá vznikla krátko po tom, ako vďaka už spomínanej zahraničnej firme Levantex Contnental Inc. pohľadávky skrachovanej Perspektívy putovali späť na Slovensko – najskôr firme ZH Kredit, od ktorej ich potom odkúpila akciová spoločnosť Generix. Tá sa vyše 40 nemocniciam vyhráža exekúciou, ak nezaplatia svoje dlhy. V nemocniciach však tvrdia, že ich už dávno dlhov zbavila štátna akciovka Veriteľ a nemali ani potuchy o tom, že sa ich podlžnosti voči zdravotnej poisťovni Perspektíva dostali do rúk tretej osoby. Trestnoprávna dohra Rada Asociácie nemocníc Slovenska odporučila svojim členom, aby problém riešili súdnou cestou. Niektoré z nich sa už chystajú podať trestné oznámenia na neznámeho páchateľa za podvod. O možnom podvode hovorí aj rezort zdravotníctva, ktorý má pochybnosti o opodstatnenosti viacerých pohľadávok. Do účtovných závierok skrachovanej poisťovne Perspektíva boli totiž dvakrát urobené zásahy, preto je dôvod, aby si aj tento fakt všimli orgány činné v trestnom konaní. Súčasný vládny kabinet chce v tejto veci konať naďalej. Podľa ministra financií Jána Počiatka stále nie je zreteľné, akým spôsobom, presne kam, kedy a v akých sumách sa finančné prostriedky pohybovali. „To je podľa mňa absolútne neakceptovateľné“, vyhlásil pre TASR 23. januára 2008. Zdôraznil tiež, že je neuveriteľné, že činnosť spoločnosti Veriteľ, ktorá pracovala s miliardovými finančnými čiastkami, nie je zdokumentovaná podrobne a v čitateľnej podobe. Po likvidácii Veriteľa zostal majetok za približne 650 miliónov korún, ktorý získalo ministerstvo financií a následne ho presunulo do zdravotníctva. Tam sa peniaze využili najmä na vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov zariadení, ktoré neriešila zaniknutá spoločnosť. Štátna akciovka Veriteľ, ktorej založenie presadila bývalá vláda, mala síce dopad na krátkodobý pokles zadlženia zdravotníckych zariadení, avšak „časovaná bomba“ v podobe množstva netransparentných postupov v jej činnosti stále tiká.... Autor je stály spolupracovník Slova