Aj amatéri sú umelci

Snaha o odštátnenie kultúry, ktorú presadzovali (v rôznej miere) všetky ponovembrové vlády, zasiahla pomerne tvrdo najmä oblasť amatérskej umeleckej tvorby. Vo väčšine amatérsky vykonávaných umeleckých činností (členených podľa umeleckých žánrov) nielen absolútne poklesol počet ich aktívnych účastníkov, ale predovšetkým sa narušil dovtedy úspešne fungujúci horizontálny i vertikálny systém centrálneho ovplyvňovania tejto oblasti kultúry. Do roku 1991 zastrešoval amatérsku kultúrnu činnosť Osvetový ústav, potom jeho nasledovník Národné osvetové centrum. Napriek pomerom, ktoré amatérskej kultúre nežičili, sa podarilo udržať aspoň väčšiu časť súťažných prehliadok (a pridali sa k nim aj nové, ale väčšinou bez rešpektovania onoho celoslovenského pohľadu), neutíchla ani vzdelávacia a do istej miery ani edičná činnosť tejto inštitúcie. Národné osvetové centrum síce v rovine organizačnej postupne ustúpilo do úzadia, pretože ju prevzali spoluorganizátori v dejiskách podujatí, ale zasa mu to vytvorilo priestor na zintenzívnenie činnosti v rovine koncepčnej a dokumentačnej. Vlani vydal Ústav amatérskej umeleckej činnosti Národného osvetového centra niekoľko publikácii mapujúcich vlastnú činnosť v posledných dvoch desaťročiach, ktoré majú značnú historicko-dokumentačnú hodnotu. Ako však v predslove k jednej z publikácií uvádza generálny riaditeľ Národného osvetového centra Ján Tazberík, sú zároveň aj odborným a vzdelávacím materiálom, ktorý prináša spolu s poznaním aj zaujímavý estetický zážitok. Amatérski filmári Chronologicky prvou bola publikácia CINEAMA 1993 – 2006 vydaná k 15. výročiu konania tejto celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby. Ide o oblasť neprofesionálneho umenia, ktorá zmene spoločenských pomerov zaplatila azda najväčšiu daň. Po zániku krúžkov pri domoch kultúry a závodných kluboch totiž začala byť pre amatérskych filmárov finančne značne nákladná. V súčasnosti sa jej venuje do dvesto amatérov a na celoštátnu súťažnú platformu (po krajských a re-gionálnych kolách) sa ročne dostáva do 60 filmov. Prvá časť publikácie obsahuje tri rozsiahlejšie štúdie, ktorých autorkami sú Zuzana Školudová, ktorá je zároveň zostavovateľkou publikácie, Marcela Plitková a Judita Fedvešová, a niekoľko kratších odborných príspevkov a reminiscencií na históriu prehliadok od Michala Mačičku, Ľubora Patscha a ďalších autorov. V druhej časti nájdeme fakty o štrnástich ročníkoch podujatia so záznamami miest a termínov konania, výpočtu usporiadateľov a porotcov, súťažných filmov a cien. Tu sa dokumentuje aj to, čo sa spomína v štúdiách – teda ako sa z pôvodne jedinej súťažnej kategórie (pre amatérov) prehliadka od roku 1996 postupne rozrástla na tri kategórie, pretože pribudla kategória študentov do 18 rokov a nezávislých. A od roku 2003 už mala štyri súťažné kategórie, pretože pribudli poslucháči filmových vysokých škôl. Z dokumentačného hľadiska je cenný záverečný súpis všetkých účastníkov prehliadok, teda autorov a ich filmov, pripojené dvojdévédečiek s výberom z ocenených filmov, ale aj záverečný krátky príspevok o začlenení nášho amatérskeho filmárskeho diania do svetového kontextu prostredníctvom členstva v UNICA (Medzinárodnej mimovládnej organizácii pre neprofesionálny film), ktorej zasadnutie bolo vlani práve na Slovensku. Umelecký prednes Poetický názov má ďalšia z publikácií Tak prichádza k nám slovo venovaná problematike umeleckého prednesu a histórii Hviezdoslavových Kubínov v rokoch 1991– 2006, aj keď úvodná štúdia zostavovateľa Jána Kamenistého zachádza aj do dávnejšej minulosti prehliadky. Obdivovať v nej možno pregnantné konštatovania dotýkajúce sa vývoja umeleckého prednesu na Slovensku, ale aj vzťahu medzi profesionálnou a amatérskou podobou prednesu, pričom táto konfrontácia často vyznieva v prospech amatérov. Hodnotením úrovne jednotlivých ročníkov a prínosu jednotlivých recitátorských osobností či kolektívov divadla poézie sa potom venujú ďalšie štúdie z pera Jaroslavy Čajkovej, Mikuláša Fehéra a Sone Parilákovej, ktoré na konkrétnych príkladoch demonštrujú, že niekdajšie ozdoby Hviezdoslavovho Kubína (Horák, Behulová, Bobocká, Čajková, Zemaník) našli svojich pokračovateľov aj v časoch, ktoré príliš neprajú „vážnemu“ umeniu. Z rozhovoru s básnikom a dlhoročným porotcom našej najväčšej recitačnej súťaže (začínajúcej už na základných a stredných školách) Jánom Buzássym vyplýva, že pri všetkej špecifickosti jednotlivých žánrových oblastí neprofesionálneho umenia je v nich situácia v mnohom podobná. A tých, ktorí napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam zotrvali pri pestovaní svojej amatérskej umeleckej záľuby treba – ako vraví básnik – dnes podporiť viac láskou než prísnosťou. Faktografická časť publikácie okrem vyčerpávajúceho výpočtu zúčastnených a ocenených uvádza aj sprievodné programy HK a úryvky alebo anotácie recenzií jeho jednotlivých ročníkov spolu s bohatou fotografickou dokumentáciou a pripojenými piatimi DVD s výberom z najlepších individuálnych prednesov a vystúpení divadiel poézie. Zborový spev Posledná zo zatiaľ vydaných publikácií Zborový spev v koncepcii pôsobenia NOC zostavila Eleonóra Hunčagová. Táto publikácia má mimoriadne široký záber, pretože okrem štyroch dlhších štúdií o činnosti Národného osvetového centra na úseku zborového spevu (od bývalého a súčasného odborného pracovníka Ústavu amatérskej umeleckej činnosti), obsahuje aj osem kratších príspevkov zhrnutých pod titul Pohľady zvonka, v ktorých rôzni autori (skladateľ Zdenko Mikula, bývalá významná zbormajsterka Eva Zacharová, organizátorka Vranovských zborových slávností Vilma Krauspeová, ale aj ďalší, vrátane autorov z Čiech) rozoberajú neveľmi lichotivú situáciu súčasného zborového spievania na základných a stredných školách na Slovensku, dosť príkro kontrastujúcu s pomermi v okolitých krajinách. Aj ťažisko tejto publikácie tvoria informácie zhromaždené z bulletinov zborových podujatí organizovaných v minulosti. Boli to predovšetkým prehliadky detských, resp. mládežníckych zborov Mládež spieva v rokoch 1993 – 2007, ale aj dva ročníky Festivalu slovenskej zborovej tvorby a Súťaže komorných zborov. Všetky okrem detskej a mládežníckej prehliadky postupne zanikli pre nedostatok finančných prostriedkov. Informácie o nich obsahujú okrem dátumu, miesta konania, zloženia poroty a mien zbormajstrov najmä pre históriu cenný súpis uvádzaného repertoáru. Publikácia ďalej obsahuje krátke curriculum vitae pätnástich najvýznamnejších detských a mládežníckych zborov (spomeňme aspoň trnavský zbor Cantica Nova, prievidzský Úsmev či Popradský detský zbor), ďalšie články z bulletinov (úvodníky, nekrológy, príspevky k jubilujúcim skladateľom a dirigentom), ale aj výber skrátených článkov dotýkajúcich sa zborového spevu z časopisu Národná osveta a jej prílohy Etuda. (Zanikla v roku 2001.) Pre zbormajstrov, ktorí doteraz neboli v prílišnom kontakte s Národným osvetovým centrom, má veľký význam aj zoznam trinástich edičných titulov Národného osvetového centra (s anotáciou) venovaných zborovému spevu, zoznam notovín v príručnom archíve inštitúcie, ale aj notová príloha (so skladbami Suchoňa, Mikulu, Burlasa, Andrašovana, Zemanovského, Očenáša a troch mladých skladateľov, účastníkov autorskej skladateľskej súťaže z roku 2002). Dokumentačnú hodnotu má zasa fotodokumentácia z pertraktovaných zborových podujatí a databáza takmer 300 zborových telies (obsahujúca názov, miesto činnosti, typ zboru a meno zbormajstra), ale aj štyri pripojené CD-nosiče s výberom skladieb z oboch ročníkov Festivalu slovenskej zborovej tvorby (1996 a 99) a dvoch ročníkov prehliadky Mládež spieva (1998 a 2005). Celou publikáciou sa vinie apel dožadujúci sa zvýšenej podpory pre zborový spev zo strany štátu (rezortov kultúry i školstva) vyjadrený už v úvodnom príhovore: „Nedajme zaniknúť spevavosti – jednému zo základných atribútov, ktoré človeka vyčleňujú zo živočíšnej ríše,“ alebo v závere jednej zo štúdií: „Voči presile reprodukovanej hudby, ale aj snahe vytvoriť kópie hviezd populárnej hudby je zborový spev činnosťou aktívnou, kolektívnou (čo v dnešnom trende oslabovania medziľudských kontaktov nie je vlastnosť zanedbateľná) a tiež účinnou výrobňou percipientov vážnej hudby pre profesionálne hudobné umenie.“ Všetky publikácie sú koncipované dostatočne atraktívne na to, aby mohli osloviť nielen aktívnych účastníkov príslušných umeleckých aktivít, ale aj širšiu kultúrnu verejnosť. Autor je publicista