Tvorba, ktorá vzrušuje

Nielen v talente samotnom, ale aj v mohutnosti pudov, vo veľkosti a sile jeho citu, vášní a vôle, v jeho veľkosti mravnej... je tajomstvo génia. Veľkosť umelca je podmienená jeho ľudskou veľkosťou. Len ak budeš veľký človek, môžeš byť aj veľký umelec. Jan Zrzavý Jan Zrzavý vytvoril svoj vlastný, jedinečný, nenapodobiteľný štýl – jeho tvorba vzrušuje a oslovuje milovníkov výtvarného umenia dodnes. Stal sa ikonou českej maľby a jeho obrazy patria na významných umeleckých aukciách k najdrahším. Stávajú sa však aj predmetom falzifikovania. Od smrti umelca uplynulo vyše tridsať rokov a na jeho poslednú výstavu si pamätajú len starší návštevníci. V priestoroch Mirbachovho paláca mala veľký úspech v roku 1977. Z vyše stovky diel na súčasnej výstave zapožičala 57 významných obrazov a kresieb Národná galéria v Prahe. Mimochodom, táto inštitúcia dostala ešte za života Jana Zrzavého do daru viac než 1 400 diel. Tento výnimočný autor nadviazal na slávnu tradíciu starých majstrov, z ktorých najviac obdivoval Leonarda da Vinci. Považoval sa za žiaka Jana Kubištu, o ktorom vo svojej knihe spomienok napísal: „Bez neho by som nebol, čo som. Každý môj obraz pred Kubištom bol skokom do tmy. Lepšieho učiteľa a priateľa som snáď ani nemohol nájsť.“ Jan Zrzavý bol pasívny homosexuál, ktorý miloval svoje obrazy viac než seba samého. Ťažko sa s nimi lúčil a svoje najobľúbenejšie si nechával celý život. Na ilustráciu len dve historky: Priateľ Zrzavého Josef Šíma namaľoval v Paríži skvelý portrét Zrzavého (je aj súčasťou výstavy), a keď sa nedočkal primeranej odozvy, spytoval sa: „Jan, ty nič nevravíš. Tebe sa to nepáči?“ „Vieš, mne sa páčia len moje vlastné obrazy,“ odpovedal Zrzavý. Keď Prahu navštívila indická premiérka Indíra Gándhíová, požiadali ho, aby jej venoval obraz. Urobil to, ale niekoľko hodín po audiencii dar žiadal vrátiť. Jan Zrzavý ako, napokon, mnohé mimoriadne geniálne osobnosti (napríklad Picasso, Mucha) bol veľmi zlý študent a v nijakej škole nevydržal viac než rok. V Havlíčkovom Brode na gymnáziu dostal päťku z nemčiny a trojku z kreslenia (!!!) Na „reálke“ v Kutnej Hore skončil dokonca so štyrmi päťkami, neskôr ho, po prvom roku štúdií, vylúčili z pražskej „umprumky“ a niekoľko rokov neprijali na Akadémiu výtvarných umení. O jeho mimoriadnom talente však svedčí, že svoj prvý slávny obraz Údolie smútku namaľoval už ako sedemnásťročný. Autor je manažér a spoluautor projektu výstavy Prevzaté zo sprievodného textu k výstave z www.gmb.bratislava.sk Texty sú redakčne upravené