Dva svety

„Dajte si pozor na človeka, ktorý tvrdo pracuje na tom, aby sa niečo naučil, naučí sa to, a potom zistí, že nie je o nič múdrejší ako bol predtým. Pretože taký človek je plný vražedného odporu voči ľuďom, ktorí nevedia nič bez toho, aby museli dospieť k svojej nevedomosti tvrdou prácou.“ To vravel prorok Bokonon vo Vonnegutovej knihe Kolíska. A mal pravdu. Prvý: „Po piatich rokoch vojny je prirodzené, že prebieha debata, či stálo za to bojovať, či v boji stojí za to zvíťaziť. Podľa mňa sú odpovede jasné: odstránenie Saddáma Husajna od moci bolo správnym rozhodnutím a toto je boj, v ktorom musia Američania zvíťaziť. My sme konali a svet je vďaka tomu lepší, Spojené štáty americké sú bezpečnejšie.“ Druhý: „Hneď po vojne ma zachvátil silný optimizmus. Bol som si istý, že sa Saddámova éra nevráti, mali sme peniaze a všetky peniaze sme míňali. Potom sa začali objavovať konšpiračné teórie. Od svojich priateľov a bratov som začal počúvať, že Američania prišli len kvôli rope a potom som v posteli nespal ale premýšľal, koľko ropy mi kradnú. Teraz je mi už jedno, ak kradnú peniaze. Som taký unavený.“ Prvý: „Pre teroristov mal byť Irak miestom, kde Al-Kajda zhromaždí arabské masy, aby vyhnala Ameriku. Namiesto toho sa stal Irak miestom, kde sa Arabi spojili s Američanmi, aby vyhnali Al-Kajdu. V Iraku sme svedkami prvého veľkého povstania Arabov proti Usámovi bin Ládinovi... Dôležitosť tohto vývoja nemožno podceniť.“ Druhý: „Pýtam sa sám seba, prečo je život v Iraku taký lacný. Žijeme nočnú moru. Akoby tu bola kamera, ktorá nás nahráva, a v jej svetle vidíme všade obrázky smrti a krviprelievania. Iračania majú dobré srdce, no žijeme v stave hystérie.“ Prvý: „Vojna v Iraku je vznešená, je potrebná a je spravodlivá. A s vašou odvahou skončí vojna v Iraku víťazstvom.“ Druhý: „Blízko pri sebe som počul explóziu. Videl som dym, chaos a kričiacich ľudí. Videl som priateľa Hasana, ako beží preč a odnáša dieťa, ktoré stratilo ruku. Videl som pekné dievča – dievča z Karrady, viete aké sú pekné. Bola mŕtva. A videl som dievča, ktoré malo iba jedno oko.“ Nie je to ťažká hádanka. Prvý je americký prezident George W. Bush počas prejavu k piatemu výročiu vojny v Iraku. Druhý je Ali, študent umenia z Bagdadu, s ktorým sa rozprával iracký korešpondent The Guardian, Ahaith Abdul-Ahad. Prvý sa snaží zachrániť si politickú česť. Druhý si musí chrániť holý život.