Ústava a ľudské práva
Zmena Ústavy Slovenskej republiky má priniesť predovšetkým prehĺbenie ochrany základných práv a slobôd občanov a posilnenie ich ústavného postavenia. V uplynulých dňoch predstavila skupina poslancov národnej rady (Kresák - SOP, Orosz - SDĽ, Šimko - SDK a Meszáros - SMK) pracovný návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Aj keď sa počas jeho prípravy vžil jeho pracovný názov "malá novela ústavy", rozsahom mu nezodpovedá. Týmto návrhom by malo dôjsť k zmene, respektíve k doplneniu 6 hláv ústavy, ktoré zahŕňajú zmenu 61 dosiaľ platných ustanovení ústavy a zavedenie 6 úplne nových článkov. Pracovný návrh zmeny ústavy sa 15. novembra stane predmetom odborného seminára, na ktorý sú pozvaní predstavitelia najvyšších ústavných orgánov, zástupcovia všetkých parlamentných politických strán a zástupcovia vedeckých a vedecko-pedagogických inštitúcií. Po prípadnom dopracovaní návrhu by mal byť predložený do legislatívneho procesu ešte v tomto kalendárnom roku tak, aby mohla o ňom národná rada rozhodnúť v prvom štvrťroku roku 2000.
Prehĺbenie základných práv
Základným cieľom každej ústavnej úpravy na prelome tisícročí by malo byť prehĺbenie ochrany základných práv a slobôd občanov a posilnenie ich ústavného postavenia. V tomto duchu je koncipovaný aj rozoberaný návrh na zmenu ústavy a to aj napriek tomu, že do textu II. hlavy ústavy o základných právach a slobodách zasahuje len v 3 prípadoch. K prehĺbeniu ústavnej ochrany občanov by totiž malo dôjsť nepriamo ustanovením nových úloh, oprávnení a povinností štátnych orgánov, respektíve orgánov verejnej moci, ktoré o právach či slobodách občanov bezprostredne rozhodujú. V tomto smere považujem za veľmi dôležité navrhované rozšírenie ústavnej zásady, že "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon" (čl. 2 ods. 2 ústavy) na všetky orgány verejnej moci. Touto ústavnou zásadou by sa podľa návrhu mali v budúcnosti riadiť napríklad aj orgány Sociálnej a zdravotných poisťovní, rozličné verejné fondy, orgány územnej a záujmovej samosprávy a podobne.
V priamej súvislosti s vyššie spomenutým sa všetkým ústavným činiteľom, štátnym funkcionárom, predstaviteľom obcí a miest, funkcionárom, príslušníkom i radovým zamestnancom orgánov verejnej moci ustanovuje zákaz uprednostniť pri výkone svojich funkcií osobný záujem pred záujmom verejným. Za týmto účelom by sa na základe ústavnej úpravy mali prijať zákony, ktoré ustanovia povinnosť týchto osôb oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery im blízkych osôb (manželky, maloletých detí), čo by malo zabrániť obchádzaniu účelu takejto právnej úpravy, tak ako tomu bolo doposiaľ. Nie zriedka sme totiž boli svedkami toho, že vysoký štátny funkcionár vykazoval svoje príjmy na úrovni priemerného občana, pričom jeho manželka, prípadne blízky príbuzný bol či je majiteľom mnohomiliónového sprivatizovaného majetku či iných veľkých majetkových hodnôt. Ústavná úprava by mala umožniť aj prístup verejnosti k poznaniu majetkových pomerov týchto osôb. Zákonný priestor k tomu by mal okrem iného vytvoriť aj pripravovaný zákon o slobode informácií.
Právomoci ústavného súdu
K významnému rozšíreniu ochrany základných práv a slobôd by malo dôjsť tiež rozšírením právomocí ústavného súdu rozhodovať o tzv. ústavných sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej moci (doposiaľ mohla ústavná sťažnosť smerovať len proti rozhodnutiam ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy), ktorými boli porušené základné práva a slobody. Predmetom sťažnosti by mali byť aj iné opatrenia, respektíve zásahy orgánov verejnej moci do základných práv a slobôd (napríklad neodôvodnené zásahy do domovej slobody, slobody súkromia, vlastníckeho práva, osobnej slobody vykonané v podobe predbežného rozhodnutia či operatívneho zásahu príslušného štátneho orgánu).
Nedostatkom doterajšej ústavnej úpravy bolo najmä to, že aj keď ústavný súd vyslovil protiústavnosť príslušného rozhodnutia štátneho orgánu, náprava nenastala. Ústava totiž nezabezpečovala vykonateľnosť rozhodnutí ústavného súdu. Tento stav sa navrhuje odstrániť zavedením povinnosti príslušného štátneho orgánu vykonať na základe rozhodnutia ústavného súdu bezodkladne nápravu, respektíve v prípade právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo vyhlásené za protiústavné, obnoviť konanie a nanovo v súlade s rozhodnutím ústavného súdu rozhodnúť o právach či slobodách postihnutej osoby.
Vážnym problémom pri zabezpečovaní ochrany práv a slobôd občanov je veľká zaťaženosť všeobecných súdov. V dnešných časoch často čakáme aj roky na rozhodnutie súdu o našich právach, respektíve oprávnených záujmoch. V priamej súvislosti s týmto problémom sa v návrhu vytvára ústavný priestor na mimosúdne riešenie občianskych sporov a v záujme urýchlenia súdneho konania sa umožňuje rozhodovanie niektorých menej závažných súdnych sporov prostredníctvom tzv. vyšších súdnych úradníkov. V tomto príspevku som naznačil len základné kontúry pripravovanej ústavnej úpravy smerujúcej bezprostredne k občanovi, ochrane jeho práv. K ich uvedeniu do praxe je potrebné získať ústavnú väčšinu v parlamente a následne urýchlene prijať vykonávacie zákony. Nebude to jednoduché, ale som presvedčený, že sme naznačili krok správnym smerom...
Autor je predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
