Prekvapivé náhlenie sa
Doteraz sa o zmluve s Vatikánom nehovorilo. Jej prijatie nespomína ani koaličná zmluva, ani programové vyhlásenie vlády. Terajšia situácia sa tak nápadne podobá na rok 1997, keď podobnú zmluvu chcelo rýchlo uzavrieť HZDS.
Po nástupe súčasnej vlády bolo jasné, že sa v tomto volebnom období o zmluve s Vatikánom bude hovoriť, ale nikto nepredpokladal, že to bude tak rýchlo. Práve preto Ján Čarnogurský nehlasoval za programové vyhlásenie vlády. Cirkevné (rozumej katolícke) vysoké školstvo i zmluva s Vatikánom sa ale v súčasnosti riešia skôr než nezamestnanosť či problémy zdravotníctva.
Zaujímavé zmeny postojov
V októbri 1997 videl Ján Čarnogurský veci "trochu" inak. "Takáto zmluva, keď bude uzavretá, by mala platiť desaťročia, a preto, ak sa rokovanie o tejto zmluve predĺži, nie je na tom nič neobvyklé. Ide o to, aby to bola dobrá zmluva, a v takom prípade potom aj pozdržanie podpisu - možno o niekoľko mesiacov - nie je na prekážku," vyhlásil predseda KDH na tlačovke 30. 10. 1997. Čo sa teda zmenilo, keď postoj šéfa kresťanských demokratov je tak radikálne odlišný? Prečo by teraz "pozdržanie podpisu o niekoľko mesiacov" poškodilo Slovensko? Právny expert KDH Daniel Lipšic v sobotňajšom Novom čase štipľavo poznamenal, že "ako si SDĽ predstavuje vzťah štátu a cirkvi, nám jej predchodkyňa predviedla pred novembrom 1989". Odhliadnuc od primitívnosti tejto poznámky (SDĽ má svoj vzťah k cirkvi riešený v aktuálnych programových dokumentoch) je zaujímavé, ako si ten vzťah pred vyše desiatimi rokmi predstavovala cirkev. Denník Pravda 30. 10. 1997 pripomenul, že v prvej polovici roku 1988 zorganizovali cirkevní predstavitelia "podpisovú akciu známu ako 31 požiadaviek veriacich, medzi ktorými na prvom mieste uviedli práve požiadavku odluky cirkvi od štátu. Na Slovensku vraj petíciu podpísalo vyše 500-tisíc veriacich".
Niet sa kam ponáhľať
Napokon možno zábudlivcom pripomenúť aj revolučné požiadavky spred desiatich rokov. V poradí siedmym z dvanástich bodov "programového vyhlásenia občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu a koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov" bola požiadavka na "dôslednú odluku cirkvi od štátu". To dnes nepožaduje ani "postkomunistická" SDĽ.
Čo však požaduje, je verejná diskusia o dokumente, ktorý zasiahne do života každého občana. Anonymný zdroj denníka SME totiž 29. 10. 1999 klamal, keď tvrdil, že "by od 1. januára 2000 mala platiť novela zákona o cirkvách a náboženských spoločenstvách", ktorá vytvorí "aj pre iné cirkvi priestor na uzavretie zmluvných vzťahov so štátom". Tento zákon ešte nebol ani v legislatívnej rade vlády, a teda do konca roka ho parlament prijať určite nestihne (minimálne kvôli rozpočtu). Navyše, keďže zmluva s Vatikánom je medzinárodnou zmluvou, ako budú upravené zmluvné vzťahy s inými cirkvami? Ktorý štát zastúpi pravoslávnych, ktorý evanjelikov a. v.? Vo Švédsku vznikalo zákonodarstvo o vzťahu cirkví a štátu 11 rokov. Pritom v záverečnej fáze, počas celého roka 1969, závery odborných komisií skúmala ešte špeciálna komisia vytvorená zo zástupcov štyroch najväčších parlamentných strán. Často sa obraciame na západné vzory. Prečo sa aj v tomto prípade nepoučiť z dlhoročných skúseností?
Autor je hovorca SDĽ
